3. Charakteristiky kniežatstva Jezabel a Achaba

Duch Jezabel je jedným zo Satanových nadradených, viac inteligentných démonov, ak nie najchytrejší druh démona, ktorého má vo svojom kráľovstve. Je oveľa inteligentnejší než mnoho iných nižšie postavených démonov. Je uvádzaný v niektorej literatúre i ako Satanova nevesta, protipól Ducha Svätého. Taktiež uvádzaný  i ako kniežatsvo Jezabel.

Jezabel vstupuje do človeka cez odmietnutie a korene horkosti. Horkosť sa prejavuje vo fyzických chorobách (pohybové, rakovina,…).

Táto démonická sila je mazaná, inteligentná, zákerná a ťažšie sa s ňou dá vysporiadať, pretože sa pohybuje dovnútra – do mysle človeka  a viaže sa  k danej osobe. To potom  spôsobuje oveľa väčšie problémy a skazu, pokiaľ nie je jeho pôsobenie rýchlo odhalené.

Duchovia Achaba a Jezabel pôsobia v tandeme a vytvárajú vzťah tichej spolupráce. Vzájomne sa potrebujú a nahrávajú si, aby dosiahli svoje ciele. Jezabel má skrytý plán. Vyčkáva na súhru vopred pripravovaných okolností a potom smrteľne zaútočí.

Je krytá a maskuje sa voči odhaleniu inými duchmi (irónie, perverzie, flirtovania, …)
Po uvedení  niektorých príkladov pôsobenia démonickej sily Jezabel v Biblií, môžeme iba konštatovať, že v ľudských dejinách sa stále tento duch prejavoval a prejavuje cez rôznych ľudí. Mení sa iba čas, mená a historické okolnosti.  Spôsob práce a metódy jeho pôsobenia sú však stále rovnaké.

Bez vyučovania o pôsobení ducha Jezabel nie je možné sa ubrániť vplyvu tohto ducha, nie je možné napredovať v prebudení, ale tým, ako rastie v cirkvi biblické poznanie, vieme stále lepšie víťaziť a napredovať.

Odhalenie niektorých charakteristických znakov ducha Jezabel prináša veľké ozdravenie cirkví, rodín, podnikov a spoločnosti.
Pokiaľ poznáme jeho chovanie, ľahko ho vieme odhaliť. Ide o chovanie, ktoré pôsobí skrze osobu cez manipuláciu, dominanciu a zastrašovanie.

Pokiaľ sa objaví v cirkvi, pokúša sa zrušiť vanutie Ducha. Diabol nenávidí prorocké vanutie Boha, pretože prorocká služba požaduje pokánie a nekompromisne vykoreňuje zlo. Pravý prorok vždy vystupuje proti Jezabel.
Pokiaľ je to možné, duch Jezabel v svojej podstate sa rád napojí  na razantných, inteligentných a atraktívnych ľudí. Jeho nositelia – sú sociálno-patologické osoby, s deštruktívnym duchom.

Pages: 1 2

Nebezpečí okultismu a magie

Pozvání pastorační asistentky Mgr. hany Reichsfeld přijal Václav Čáp – misionář a teolog. Pro všechny přítomné měl připravenou přednášku o nebezpečí okultismu a magie.

Uvedl nás do této problematiky. Zároveň poukázal jak je lze rozpoznat a jaká je obrana proti jejich vlivům.
Mnozí z nás si pod těmito pojmy představují temné duchy, postavy oděné v černých hábitech vzývající kouzelné formule či jiné mnohdy i trochu úsměvné představy.
Na okultismu a magii však není veselého zhola nic.
 Slovo „okultismus“ pochází z latinského „occultus“ – tajný, skrytý, utajený. 
Okultismus představuje duchovní nauku („vědu“) spojenou se zvláštními schopnostmi, ve které lidé hledají buď poznání nebo moc z jiného zdroje než z Boha, a to tam, kde takové poznání nebo moc může pocházet pouze z Boha. Jde o tajnou nebo skrytou nauku, která se zabývá nadsmyslovými jevy, jež nelze vědecky vysvětlit. Každá okultistická nauka vychází z přesvědčení, že ve světě kromě racionálně poznaných sil existují ještě jiné neznámé síly, se kterými může člověk nějakým způsobem zacházet a je ovládat pomocí magie nebo tajné praktiky, a tak dosáhnout nadvlády nad lidmi nebo věcmi. Takovými praktikami za účelem tajného poznání nebo moci se lidé otevírají působení zlých duchů, i když si to neuvědomují a často mají pocit, že nedělají nic špatného. Všechny křesťanské církve považují jakékoli formy okultismu za hříšné a škodící člověku na jeho životní cestě. Písmo sv. Starého i Nového zákona v tomto mluví zcela jasně.
 

Pages: 1 2

Uzdravenie rodových koreňov

Duchovná bieda alebo prekliatie rodiny sa môže prejavovať i viacgeneračným navŕšením rodinných vzťahov, chorobnou zúrivosťou idúcou generáciami, častými pokusmi o sebevraždu v rodine alebo tragickým úmrtiam, a tiež akoby dedičnými závislosťami alebo záhadnými nemocami.

Ľudia, ktorých sa to týka, majú pocit, akoby sa im zlo lepilo na päty, často sú v tom sily zla, niekedy i démonické. Niektoré z týchto záťaží postihujúce viac generácií popísal v tejto knihe anglický psychiater S. Kenneth McAll a pacientov uzdravoval skrz Božie vedenie. Knihu opatril predhovorom kňaz Vojtěch Kodet.
(https://www.zachej.sk/produkt/2152/uzdravenie-rodovych-korenov/)

Medzi dvoma osobami môže vzniknúť „syndróm spútanosti“. Jedna osoba ovláda druhú.
Spútanosť medzi ľuďmi môže pokračovať i po smrti.Keď sa jedná o intímny vzťah, také puto musí byť prerušené, lebo je deštruktívne. Georgina, 23.ročná učiteľka, diagnóza: schizofrénia. Roky mala lesbický vzťah so zdravotnou sestrou, ktorá zomrela, prichádzala s ňou i potom do kontaktu, spolu hovorili, vtedy Georgina ležala v posteli a nevnímala okolie. Šli sme spolu za kňazom, ktorý pred oltárom preťal puto tým, že poručil ovládajúcemu duchu ísť „v mene Ježiša Krista na určené miesto“ a bol pokoj.
Jeden angl. kňaz 40 rokov trpel koktavosťou a mal ekzémové vyrážky na tvári. Liečba nepomáhala. Z jeho rodokmeňu vysvitlo, že jeho brat spáchal sebevraždu a medzi príbuznými došlo k dvom úmyselným a k dvom neúmyselným potratom. Muž položil svoj rodokmeň na oltár a slúžili sme sv.omšu. Pri obetovaní darov cítil som prítomnosť Pána a on povedal: „Neúmyselne potratené deti sú v nebi, ich mama milovala a často sa za nich modlila“. Až po siedmej bohoslužbe bol muž, čo spáchal samovraždu, konečne prijatý do svetla a od tej doby bol koktavý kňaz uzdravený od koktavosti aj od ekzémových vyrážok. Koľko je treba sv.omší? Všetko záleží na tom, koľko lásky zomrelý potrebuje a koľko lásky sú mu schopní žijúci dať.

Pages: 1 2

Modlitby oslobodenia – AUTOEXORCIZMUS pre laikov

Zborník modlitieb z Centra Svätého Michala

Prevzaté z Prekladu modlitieb oslobodenia pre laikov z anglického do slovenského jazyka. Originálne texty v anglickom jazyku môžete nájsť na stránke www.catholicexorcism.org
alebo v aplikácii na mobilné zariadenia (ios,android) pod názvom: Catholic Exorcism ‐ St. Michael Center for Spiritual Renewal.

OBSAH
PREDTÝM, AKO SA POMODLÍTE TIETO MODLITBY
1. Pred spaním ‐ Modlitby za oslobodenie a ochranu
2. Modlitba proti útlaku
3. Modlitba za ochranu zmyslov
4. Modlitba proti pomste
5. Modlitba za prelomenie okultných kliatieb
6. Prelomenie väzieb, pút a pripútaností
7. Modlitba za oslobodenie od  generačných duchov
8. Modlitba za oslobodenie ‐ krátka forma
9. Modlitba za oslobodenie od pátra Gabriele Amortha
10. Modlitba za ochranu miesta
11. Modlitba za oslobodenie osôb alebo miesta
12. Zasvätenie sa Márii za zatvorenie „okultného tretieho oka“
13. Modlitba za vlastné oslobodenie – autoexorcizmus
14. Akt odsúdenia zla
15. Modlitba pro čarodejníctvu
16. Modlitba k Panne Márii
17. Modlitba k Panne Márii za oslobodenie (sv. Pius X.)
18. Modlitba proti duchom temnoty, silám nenávisti a strachu
19. Odstránenie moci tetovania / zlé symboly
20. Odstránenie prekliatych predmetov
21. Modlitba k svätému Jozefovi postrachu démonov
22. Ruženec oslobodenia
23. Štít svätého Patrika
24. Boh je môj otec
25. Modlitba za zrúcanie múru postaveného okolo srdca
26. Záväzné modlitby
27. Modlitba za ochranu pred kliatbami, škodami a nehodami
28. Prerušenie okultných väzieb
29. Očisťujúca modlitba
30. Zasvätenie majetku Panne Márii
31. Modlitba za ochranu technológie
32. Malý chválospev Najsvätejšej Ježišovej tváre
33. Denná modlitba za kňazov
34. Vyslobodenie a požehnanie spálne
35. Rodičovská modlitba
36. Modlitba proti dohodám/vykorisťovaniu čarodejnicami
37. Modlitba proti finančným kliatbám

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13

Overtonovo okno – čiže od extrému k záväznému úkonu

Na to, aby sa istý názor stal zákonom, musí získať podporu väčšinovej spoločnosti. Niekedy k tomu prispievajú extrémne idey. Ich zavedenie do politickej diskusie slúži na to, aby sa tie idey dostali do hlavného prúdu. To je princíp tzv. Overtonovho okna.

Spoločenskí vedci Joseph Overton a jeho komentátor Joshua Treviño tvrdili, že politické názory možno klasifikovať podľa nasledujúcej škály: zakázané, radikálne, prijateľné, rozumné, populárne a legálne. Politici, ktorí zastávajú verejné funkcie, musia vyjadrovať názory, ktoré sú verejne akceptovateľné. Ak budú hlásať tézy „zakázané“ alebo „radikálne“, v najlepšom prípade získajú na svoju stranu oddanú skupinku fanúšikov, ale vyvolajú rozhorčenie väčšiny. To je zjavne primálo na to, aby ich podporili masy, získali verejnú funkciu a mohli presadzovať zákony. Na druhej strane práve hlásanie extrémnych a radikálnych názorov niekedy prispieva k zmenám v hlavnom prúde spoločnosti. Osoba vnímaná ako radikál dlho nemôže byť zvolená do vysokej funkcie. Jej tlak sa však pričiní o posun Overtonovho okna. To, čo sa považuje za populárne a legálne, sa začne meniť.
Predpokladajme, že väčšina spoločnosti je za zavedenie dávky v nezamestnanosti od 120 do 200 eur. Zrazu jedna skupina začne intenzívne požadovať jej zvýšenie na 500 eur. Tieto myšlienky síce nebudú akceptované, tvrdenie sa však stane plnohodnotným názorom v rámci verejnej diskusie. Radikáli síce mnohých ľudí okamžite nepresvedčia, ale pod ich vplyvom si väčšina politikov a verejnosti aspoň trochu poopraví svoje názory. Hlavný „umiernený“ prúd spoločnosti sa napokon prikloní k podpore 200 – 300 eur. V reakcii na prieskumy verejnej mienky ju politici akceptujú a dávky sa primerane zvýšia.
Po určitom čase bude dokonca možná situácia, keď sa Overtonovo okno posunie natoľko, že dominantným zákonom sa stane pohľad spočiatku považovaný za zakázaný alebo radikálny. Na to je však nevyhnutné organizované, rázne a niekedy dlhodobé pôsobenie.

„Homo-manželstvá“
Z toho plynie jednoduchý záver: extrémne názory sa pričiňujú o zmenu toho, čo je považované za normu. V podobnom duchu môžeme uvažovať o spoločenských zmenách týkajúcich sa homosexuálneho hnutia. Od zákazu homosexuálnych kontaktov, ktorý bol v 20. storočí v mnohých krajinách bežný, sa dospelo k akceptácii homosexuálnych „manželstiev“.
Je to výsledok systematického vplyvu hnutia LGBT na médiá či vedu. Podľa Pew Forum v roku 2004 bolo 60 % Američanov proti homosexuálnym „manželstvám“, zatiaľ čo 31 % vyjadrovalo iný názor. V nasledujúcich rokoch sa tieto proporcie takmer úplne zmenili. Podľa štúdie z roku 2019 61 % Američanov je za homosexuálne „manželstvá“, a 31 % je proti.
Homosexuálne kontakty boli počas väčšiny histórie Spojených štátov zakázané. Vo viac ako tucte štátov tomu tak bolo až do roku 2003, keď Najvyšší súd USA zakázal aplikáciu zákonov proti sodomii v Texase a vo viacerých štátoch USA súčasne. V roku 2015 nasledoval ďalší krok – povinnosť uznať legalizáciu homo-manželstva v celých Spojených štátoch amerických. Takto aktívna menšina presadila svoju agendu v najsilnejšom a stále ešte relatívne kresťanskom národe.

Pages: 1 2

Prečo pokora nie je tým, za čo ju väčšina ľudí považuje?

Pokora sa mnohými vníma ako cnosť pochybnej hodnoty. Často má nesprávny výklad, že na to, aby človek bol pokorným, je potreba sa neustále podriaďovať alebo degradovať v prítomnosti iných.

Nepochopená pokora môže byť veľmi nebezpečná, ak sa chápe spôsobom, ktorý je v rozpore s jej pôvodným významom biblickej duchovnosti a židovsko-kresťanskej tradície. Ľudia s nízkou sebaúctou často interpretujú pokoru ako formu agresie a opovrhovania sebou samým. Táto „pokora“ môže byť dokonca aj formou pokrytectva alebo výhovorkou na lenivosť, keď sa úmyselne podceňujeme. Vyhýbame sa ťažkostiam súvisiacim s dosahovaním nášho plného potenciálu tým, že popierame, že sme ho vôbec schopní dosiahnuť.

Aká pokora nie je
Pokora by sa nemala zamieňať s nízkou sebaúctou, nesmelosťou, pocitmi menejcennosti alebo sebapoškodzovania. Aj keď byť pokorným znamená priznať si vlastné ťažkosti, nedostatky a obmedzenia, neznamená to, že na nich budeme za každú cenu pútať pozornosť. Pokora znamená žiť v pravde a prijať, že nie sme dokonalí. Pokora nie je o podceňovaní druhých, ale o realizme. Mnoho ľudí si myslí, že sú pokorní, hoci v skutočnosti stále hovoria o tom, akí sú nešťastní a biedni, pričom sa zameriavajú výlučne na seba, čo je skrytá forma pýchy.
Skutočná pokora neznamená neustále sa pozerať na vlastnú malosť a porovnávať sa s druhými. Porovnávať sa znamená ustavične sa zaoberať sebou samým a vidieť ostatných ako hrozbu. Skromní ľudia nepotrebujú cítiť, že sú lepší ako ostatní. Zároveň sa nepoddávajú len tomu, čo chcú iní ľudia, a ani sa nenechávajú utláčať. Majú jednoducho širší a hlbší pohľad na realitu, v ktorej vidia svoje vlastné miesto bez toho, aby museli diskutovať o tom, kto je lepší alebo horší. Pokora nie je cnosť, ktorú si treba vydobyť, aby sme dosiahli vlastnú dokonalosť, čo v skutočnosti často vedie k pýche. Ide skôr o rozpoznanie pravdy o sebe a jej prijatie.
Bežne používaná veta „podľa môjho skromného názoru“ nie je ničím iným ako skrytou pýchou. Keď sa pokora príliš vystavuje navonok, už to nie je pokora. Keď niekto povie: „Som naozaj skromný človek,“ nie je pokorný. Pokora sa nerozhlasuje; praktizuje sa v tichu. Ak je niekto pokorný, iní to vedia, ale nikto sa nemôže označiť ako „pokorný človek“. Preto pokorní ľudia nezvyknú vyčnievať. Nevyhľadávajú reklamu – najmä nie na to, aby sa prezentovali ako „pokorní“.

Pages: 1 2