Tetovanie!

V dnešnej dobe sa takmer na každom kroku môžeme stretnúť s  tzv. fenoménom tetovania. Možno sme si položili otázku: čo si o tom myslieť alebo aký postoj k takémuto „skrášľovaniu“ tela zaujať?

Český kňaz, karmelitán a  exorcista Vojtech Kodet sa k tejto téme vyjadruje takto: Vo Svätom písme je o tetovaní odkaz len na jednom mieste v Starom zákone, kde je tetovanie výslovne zakázané: „Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán! “(Lv 19,28). Dôvodom zákazu bolo to, že spolu s  modloslužbou prenikali tieto a  iné rôzne pohanské zvyky do Izraela. 
Okolité národy mali vo zvyku si na kožu tetovať mená alebo symboly svojich bohov a tým dávať najavo, komu patria. Bol to teda symbol otroctva a podriadenosti. 

Zaujímavosťou je, že v židovstve je tetovanie dodnes zakázané a tetovaný žid nesmie byť dokonca pochovaný na židovskom cintoríne. V islame je tetovanie znakom satana a znamením prekliatia.

Tetovanie bolo kresťanom zakázané ako pohanský zvyk v roku 787 pápežom Hadriánom I. na Druhom nicejskom koncile. 

Tetovanie určite nie je od Boha a Boh to takto nezamýšľal a nechce to ani keď ide o vytetovanie kresťanského symbolu. 

Nejde predsa o to mať vytetované na tele zbožné veci, ale mať zbožné srdce a čistú dušu, mať v poriadku vzťahy. 

16. Zážitkové kresťanstvo a negatívne javy v charizmatických spoločenstvách

Zážitok sa začal v súčasnosti vnímať v mnohých kresťanských spoločenstvách ako jedno z kľúčových kritérií živosti viery ich členov.

Aký je odborný pohľad na jeho miesto, riziká a zdôrazňovanie v živote kresťana u odborníkov z oblasti sociológie náboženstva, teológie a religionistiky, zaoberajúcich sa skúmaním zážitkovej spirituality v charizmatickom prostredí ?

Charizmatické hnutie  okrem toho, že prinieslo veľké nádeje v prebudenie sa skladá z veľkého množstva hnutí a spoločenstiev, prináša i riziká a  problémy, o ktorých sa veľa nehovorí. A ak by sa i niekto ozval, je snaha ho umlčať s obvineniami spolčenia sa s tradicionalistami a nedostatočného poznania problému. Existuje len veľmi málo prác zaoberajúcich sa touto problematikou.
V slovenskom prostredí  na riziká prílišného zdôrazňovania emócií v charizmatickom hnutí sa upozorňuje v publikovanej literatúre na fakt, že postmoderný človek sa stal obeťou rozšíreného  emocionalizmu, subjektivizmu a psychologizmu. Popri emocionalizme je spomínaná aj prekrútená interpretácia Sv. Písma, cez tzv.  Dezinkarnovaný spiritualizmus či deformovaný ekumenizmus.

Dlhodobo  boli charizmatické hnutia  v postkomunistickom období skúmané  i sociologičkou v oblasti náboženstva, E. Micsak z Lublina.  Skúmala vybraté charizmatické spoločenstvo pôsobiace v rámci univerzity.

Na záver je výskumu boli zadefinované nasledovné problémy charizmatického spoločenstva:
1. separatistické tendencie vo vzťahu  k životu farnosti
2. chýbajúci či nedostatočný záujem o sociálne otázky
3. absentujúca dostatočná formácia lídrov
4. problémy vyplývajúce z nesprávneho chápania katolíckej doktríny
5. vnímanie seba samého ako lepšieho katolíka
6. vyvolávanie pocitu viny v osobách, ktoré zo skupiny odchádzajú
7. neprirodzenosť a neúprimnosť v správaní
8. riziko schizmy