Odpustenie či nenávisť? Boží Duch či duch Jezabel ?

Na jednej strane rozvášnený dav. Ozývajú sa výkriky: Do basy s ním!…Na šibenicu!…Na druhej strane mĺkve ticho. Ľútostivý pohľad do davu plný lásky ku každému človeku…dokonca i k odsúdeniahodným ľudom – zlodejom, smilníkom, …vrahom. Nenávisť postavená voči láske.

Toto sa v bežnom živote denno- denne opakuje. V malých obmenách. Miesto farizejov a zákonníkov sú okrem ľahko manipulovateľných neveriacich ľudí, chtivých robiť všetko, čo sa im zachce bez ohľadu na cestu Desatora i skupina ľudí, ktorí si hovoria „kresťania“, „charizmatici“, „spasení“… Ľudia či nadľudia žijúci v svojej bubline, majúc iba svoju pravdu, svoje dary, mávajúc v rukách Bibliou avšak neuznávajúc nikoho iného okrem seba a ľudí majúci rovnaký názor.. „Preč s ním! Ukrižuj ho! Nepasuje nám! Hovorí inak, ako my chceme…“ Pravá Pravda však popri nich tichučko preteká, ako malý pramienok čerstvej, sviežej vody. Zabúdajú, že ich „pravda“ je postavená na piesku, kde sa prameň vody stráca. Ich pravda je postavená na falošných hlasoch zaznievajúcich v ich mysliach, nepripúšťajúc, že by to mohol byť niekto iný, ako Duch Svätý. Ignaciánske rozlišovanie je pre nich španielskou dedinou. Nevšímajú si, že sa do nich nebadane vkradla nenávisť nahrádzajúc lásku ku každému človeku. Postavili proti sebe postavy, ktoré im akosi nepasujú, nezdieľajú ich názor. To je pre nich dobré odôvodnenie, ospravedlnenie ich nenávisti: “ Lebo ….!

Samo-spravodlivosť. Duch Jezabel, majster samo-spravodlivosti, duch ničiaci vzťahy, manipulujúci, klamúci, ovládajúci davy, nebadane zabíjajúci lásku v človeku k človeku, ničiaci a tlmiaci Božieho Ducha. Duch pod rúškom náboženstva, vytvárajúc svoje deti, politické modly skrývajúce sa pod falošnou kresťanskou maskou sľubujúcou blahobyt, kŕmiacou svoje deti misou straníckej či parlamentnej šošovice.

Priateľu, po atentáte na premiéra Slovenska dozrel čas sa nad sebou zamyslieť na ktorej strane barikády stojím… Či kričím v rozvášnenom dave pod transparentom so šibenicou, transparentami plnými nenávisti a smrtiacich slov…?, alebo ticho, s Božím pokojom, ľútostivo a nechápajúc hľadím na rozvášnený dav plný diabolských emócií prihovárajúc sa za nich: …Otče, odpusť im lebo nevedia čo robia“…

Odpor voči Bohom ustanovenej autority je v Božích očiach vzburou. Každá vzbura má za následok trest, skôr či neskôr… Diabol, duch Jezabel je plný nenávisti, klamstva, manipulácie. Je duchom vzbury ničiac v človeku ľudskosť, vzťahy, životy Božích detí. Žijeme v dobe, kedy sa javí, že diabol a jeho stratégie – klamstvo, manipulácia, nenávisť víťazia. Rovnako, ako sa zdalo v časoch Krista na Kalvárií. Vieme, aké bolo pokračovanie – zmŕtvychvstanie Ježiša. Víťazstvo života nad smrťou.

Aký je teda správny smer a postoj kresťana v týchto ťažkých časoch? Hľadajme príklad v Ježišovej matke Márií stojacej spolu s apoštolom Jánom a ženami pod krížom. Utíšenie emócií, rozlíšenie dobra od zla, robenie pokánia, prosiť o odpustenie, odpustiť. Viera v Božie Slovo, vo víťazstvo ukrižovaného Krista. Zmena života podľa Božieho Slova, nasledovanie a zjednotenie sa s Kristom. Konečné víťazstvo je pred nami.

Priateľu preto neváhaj, vykroč správnym smerom! Ešte je čas milosti…Dobre zváž, komu dáš moc konať. Diablovi či Bohu…

Búchanie s rakvou o zem – povera?

Ste šokovaní ? Zase niečo nové… nič nové, iba nepoznané.

Po našich dedinách sa pri pohreboch praktizujú rôzne druhy pohanských zvykov – chytanie mŕtveho za palec na nohe (vraj, aby sa dotyčný nebál mŕtvych), zakrývanie zrkadiel (zo strachu pred prízrakom ), trojnásobné búchanie s rakvou o veraje dverí ( aby mŕtvy už nikdy neprešiel prah- aby sa už nevrátil ), hádzanie peňazí do hrobu ( aby mal nebohý čím zaplatiť na poslednej ceste) a mnohé iné.
   
             Trebníky – zbierka liturgických predpisov – nepojednávajú o žiadnych takýchto zvykoch a predpisoch. Ako sa vlastne do nášho obradu dostali ? Je to pozostatok  pohanských zvykov, ktoré sa ústnym podávaním  z pokolenia na pokolenie bez vysvetlenia a násilím ( …„ak toto neurobíš, tak ťa bude mŕtvy chodiť strašiť …“) dostali do súčasnosti. Snahou  zlého ducha je narušiť poslušnosť a dôveru voči Bohu od počiatku a tým porušiť 1. Božie prikázanie. Čo na to katolícka cirkev? V katechizme katolíckej cirkvi v článku 2110 a 2111  je napísané:  1. Božie prikázanie zakazuje poveru a neúctu voči Bohu. Povera je vybočenie náboženského cítenia a úkonov, ktorým sa pripisuje magická dôležitosť, potrebným aj nepotrebným praktikám.

V Starom zákone v knihe Deutoronómium 18, 9 – 12 sa píše: 
„Boh hovorí: 9 Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! 10 Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, 11 zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. 12 Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí.“ 

Ničivá sila okultizmu

Ako rozpoznávať taktiku zlého ducha

Jeho prvoradou úlohou je oklamať nás a ukradnúť nám dar spásy, ktorý nám Kristus vydobyl na kríži. O kom hovoríme?

Jeho prvoradou úlohou je oklamať nás a ukradnúť nám dar spásy, ktorý nám Kristus vydobyl na kríži. O kom hovoríme? O diablovi, kniežati temnôt. Na rafinovanosti a presvedčivosti svojich lží nešetrí. Skutkami napodobňuje Boha a Jeho anjelov s jediným cieľom – odvrátiť náš pohľad od Ježiša Krista.

Naozaj sa diabol ukrýva v poverách a poverčivosti? Maskuje sa v slovách veštíc, v skutkoch odrábačov či ľudových liečiteľov? Ako je potom možné, že ich pomoc je neraz účinná, ba dokonca sprevádzaná zázrakmi?
Aj Božie slovo hovorí, že mágia funguje, no na druhej strane zdôrazňuje, že jej skutky sú skutkami pekla a temnoty, nie neba a svetla. Je správne bojovať peklom proti peklu?
Košický exorcista Imrich Degro v publikácii Ničivá sila okultizmu odpovedá na tieto a mnohé ďalšie otázky. Jasne a zreteľne odhaľuje skutky diabla a vynáša ich na povrch, aby v Kristovom svetle stratili moc. Učí nás, ako rozpoznávať taktiku diabla a ako sa pred ním brániť. Zároveň pripomína, že nie diabol má byť tým, na ktorého máme byť zameraní. Náš pohľad má neustále smerovať k jedinému víťazovi – Ježišovi Kristovi, v ktorom máme víťazstvo aj my.

Možno zakúpiť v: http://www.zachej.sk/produkt/24739/niciva-sila-okultizmu/

Sodoma a Gomora z dronu

Mŕtve more, Izrael. Na jednom z najopustenejších miest na svete sa nachádzajú spopolnené pozostatky celých bývalých biblických miest.

Dron video Sodom and Gomorrah

Video z kanála: https://www.youtube.com/c/DiscoveredMedia/videos

Svědectví, které se uvnitř nalezlo, je neomylné. Existuje jen jedno možné logické vysvětlení…Údolí Mrtvého moře je nejníže položené místo na zemi. Svažuje se mezi Izraelem a Jordánskem do hloubky téměř 410 m pod mořskou hladinou. Je známé jako Mrtvé nebo Solné (Asfaltové) moře.

V okolí se nachází několik stejných scenérií zaniklých měst. Tato veliká města byla zničena společně s jejím okolím (Juda 7, Jeremiáš 50,39-40). V okolí se totiž nacházela předsunutá vojenská stanoviště, obydlí lidí, kteří byli vypuzeni z měst pro nemoc apod. V okolí těchto měst vedly trasy karavanních cest, které zde vedly z východu. Karavany skupovali v těchto městech asfalt, který se zde těžil, aby ho výhodně prodávali na západním pobřeží přístavních měst (Yaffo apod.). Proto také tato města rychle bohatla z možností, které jim místní příroda nabízela. Nebyly to jen pěstitelské možnosti, které jim nabízela skvělá poloha, ale i zmiňovaný asflat, který se zde těžil. I Josephus Flavius, židovský historik, píše ve své knize Válka Židovská, kniha 4, kap. 8 o asfaltovém jezeru, kde na hladině jsou vidět kusy hrud velkých jako krávy. Ke správné lokalizaci těchto měst přispívá i tento fakt, neboť také Bible toto místo zmiňuje jako místo asfaltových studnic (1. Moj. 14,10). Také se zmiňuje o údolí, kde JE JIŽ NYNÍ moře solné (1. Moj. 14,3). V okolí moře neroste nic bez účinného zásahu lidské ruky. I tento fakt máme v Bibli zaznamenán v 1. Moj. 19, 24-25.