Pravidlá asertívneho správania

2.-Človek má právo neponúkať žiadne ospravedlnenia a výhovorky, ospravedlňujúce jeho správanie.
 
Toto právo nám pomáha preklenúť vžitú predstavu, že sme za svoje správanie zodpovední druhým ľuďom. A vzhľadom na to by sme im mali zdôvodňovať svoje správanie. Samozrejme, to neznamená, že sa neospravedlníme, ak si to vyžaduje slušnosť, ale nepoužívame ospravedlnenia nedôstojné, ponižujúce, nadbytočné.

3.-Človek má právo posúdiť, nakoľko je zodpovedný za riešenie problémov druhých ľudí.
Toto právo nás zbavuje predsudku, že voči niektorým ľuďom, niekedy i dospelým máme väčšie záväzky, ako voči sebe samotnému. Dovoľuje nám oslobodiť sa od predstavy, že máme obetovať svoje vlastné hodnoty, aby sme systém udržali v chode.

4.-Človek má právo meniť svoj názor.
Toto právo vyvracia poveru, že zmena názoru je výsledkom omylu. Máme právo na zmenu názoru a neposkytovanie vysvetlenia zmeny.

5.-Človek má právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.
Toto právo nám dáva silu priznávať sa k svojim chybám bez nepríjemných emócií a brať ich ako niečo, čo patrí tiež k životu.

6.-Človek má právo povedať: „Ja neviem“.
Vychádzame pritom zo zaužívaného predsudku, že ak povieme najmä ako dospelí „neviem“, zhodíme sa. Nemusíme však poznať odpovede na všetky problémy, ktoré nám druhí predložia na riešenie.

7.-Človek má právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných.
Každý má právo byť nezávislý od náklonností, sympatií či antipatií odmietania a hodnotení ostatných. Príliš často vychádzame z otrockej predstavy, že nám musí záležať na kladnom vzťahu všetkých ľudí vôkol nás, že nás proste všetci ľudia majú mať radi. A ak sa tak nedeje, asi sme vinní, alebo chybní.

8.-Človek má právo robiť nelogické rozhodnutia.
Správanie sa nemusí vždy riadiť všeobecne platnými, logickými normami, máme právo si tieto normy určovať sami.

9.-Človek má právo povedať: „Ja ti nerozumiem.“
Vychádzame z toho, že nie je našou povinnosťou porozumieť každému ľudskému jednaniu, každej motivácii, nemusíme vedieť vždy presne odhadnúť každého zámery a citové rozpoloženie. Neznamená to, že sme necitliví, alebo nebodaj ignoranti. Iba toľko, že máme právo na jasnú inštrukciu, teda požiadať svoje okolie, aby nám jasne povedalo, čo od nás chce.

10.-Človek má právo povedať: „Je mi to jedno“.
Toto právo nás oslobodzuje od niekedy neurotickej potreby byť stále lepší. Zabúdame pritom, že môžeme byť dokonalí aj podľa svojich predstáv a nie podľa predstáv iných ľudí. Zbavuje nás to predsudku typu: Ak to nespravíš, nezaslúžiš si ničiu úctu.
Uvedené práva sú v podstate popretím radu vyskytujúcich sa stereotypov, podávaných v našej kultúre po stáročia z generácie na generáciu. Ľudia cítia, že tieto stereotypy sú neživotné. Keď ich však porušia, nadriadený, učiteľ, rodič, vôkol nás, alebo v nás samotných, zdvíha prst. Našou povinnosťou však naskutku nie je byť dobrým a obľúbeným pre všetkých, lebo by to mohlo skončiť jedným veľkým „ham“ manipulujúcej mačičky, ktorej sivá myška chcela za každú cenu ulahodiť.

Prevzaté z:
https://nanicmama.sme.sk/my-skoro-dokonale/pravidla-asertivneho-spravania