Alternatívna medicína: Prečo tu niečo nie je s kostolným poriadkom?

AKO SA ZORIENTOVAŤ NA TRHU KLASICKEJ A ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY?
PharmDr. Jakub Páterek je odborným zástupcom lekárne v Dudinciach. Povedal nám viac o tom, ako sa vo svojej praxi lekárnika stretáva s alternatívnou medicínou a v čom vidí jej problém. „Základný rozdiel medzi klasickou medicínou a alternatívnou treba vymedziť spôsobom výroby, respektíve princípom, na ktorom fungujú. V lekárni môžete dostať viacero typov produktov; popíšme si podrobnejšie lieky, výživové doplnky a homeopatiká. Klasické LIEKY vychádzajú zo seriózneho vedeckého prístupu – každý jeden liek musí pred uvedením do praxe prejsť dôkladným procesom s prísnou kontrolou, nazývaným klinické skúšanie.
Jeho vrcholom je takzvaná randomizovaná dvojito zaslepená klinická fáza, keď sú pacienti náhodne rozdelení a dostavajú liečbu, alebo prázdne tabletky bez lieku (placebo), pričom ani ošetrujúci lekár, ani pacient nevie, čo užíva. Výsledky sa potom porovnajú a len vtedy, ak liek merateľne pôsobí v porovnaní s placebom (a spĺňa podmienky bezpečnosti), dostáva sa na trh. Sem radíme viac-menej všetky lieky, ktoré predpisuje lekár na recepty, plus bežné lieky, ktoré si kupujete napríklad proti teplote, kašľu, tráviacim ťažkostiam a podobne,“ vysvetľuje Páterek.
Hovorí, že klasická liečba vychádza z EBM (evidence based medicine) – čiže z medicíny založenej na dôkazoch, ktorá sa definuje ako „zásadové, explicitné a rozumné použitie najlepších súčasných dôkazov pri rozhodovaní, akú starostlivosť treba voliť pri individuálnych pacientoch“.
Lekárnik pokračuje, že okrem liekov máme druhú skupinu s názvom VÝŽIVOVÉ DOPLNKY, do ktorej radíme vitamíny, minerály, čajoviny a ďalšie doplnky na podporu zdravého životného štýlu. „Často sú prírodného pôvodu a ich používanie vychádza zo skúseností alebo zo známych vlastností prírodných látok, ale jednotlivé produkty sa vedecky neskúmajú, napríklad kvôli nákladnosti,“ hovorí. Považujú sa za potraviny, takže podstupujú len skúšku na zdravotnú nezávadnosť. Pridáva k nim aj ďalšie položky – napríklad tradičné prírodné lieky a iné.
Vysvetľuje, že podľa vyššie uvedených definícií je v poriadku zadovážiť si lieky podľa aktuálnych potrieb či ochorení. Samotné výživové doplnky majú podľa neho zmysel ako doplnok k bežným odporúčaniam zdravého životného štýlu, medzi ktoré patrí pestrá a dostatočná strava, primerané množstvo fyzickej aktivity a spánku a prevencia. Za problematickú považuje homeopatiu, ktorej sa budeme ešte osobitne venovať. „Pokiaľ sa účinok nedá vysvetliť racionálne, vedecky, aj pre mňa zostáva otázkou, či táto alternatívna liečba funguje – a ak áno, tak ako. Či je založená len na dôvere v daný typ liečby a na samotnom terapeutickom prostredí (placebo efekt), alebo zahŕňa aj nejaké okultné praktiky,“ vraví.
Jeho kolega, magister Juraj Čuboň, sa pridáva a hovorí, že na rozdiel od klasickej medicíny, ktorá má svoju definíciu a hranice, u alternatívnej medicíny to tak nie je, a preto nie je možné vyjadriť sa k nej ako k celku, takže to, čo o nej povie, pre ňu neplatí v celkovom meradle.
„Z pohľadu farmaceuta je orientácia medzi liekmi s prideleným ŠÚKL – kódom (ŠÚKL – Štátny ústav pre kontrolu liečiv) jednoduchá záležitosť, pretože zloženie lieku (množstvo účinnej látky/účinných látok, ako aj zoznam pomocných látok, ktoré sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku) sa zhoduje s realitou. Ak sa zistí akákoľvek nezhoda, daná šarža lieku sa okamžite sťahuje z lekární naspäť do distribúcie liekov a následne k výrobcovi,“ vysvetľuje.
Farmaceut tak vďaka svojim znalostiam z farmakológie – vedy skúmajúcej mechanizmus účinku liečiv – dokáže ľahko vyhodnotiť, či je konkrétny liek pre konkrétneho pacienta vhodný. Spomína výživové doplnky, ktoré nemajú pridelený ŠÚKL – kód, len uvedené zloženie a množstvo účinnej látky, čo však nemusí zodpovedať realite.
Čuboň vidí zásadný problém v inom ako racionálnom prístupe k liečbe pacienta, čo sa však podľa neho nemusí dotýkať len alternatívnej liečby, ale každej, ktorá sa nevhodne zvolí a použije. „Konkrétne pri homeopatikách narážame na problém, že absencia liečiva alebo liečiv, ktoré by zodpovedali za účinnosť prípravku a boli jej nositeľom, ju vopred vylučuje. Preto pacient, respektíve zdravotný stav pacienta, pri ktorom by bola takáto liečba vhodnou možnosťou, nemôže existovať ani len v teoretickej rovine,“ zdôrazňuje.