Alternatívna medicína: Prečo tu niečo nie je s kostolným poriadkom?

NEMUSÍM KVÔLI TEJTO LIEČBE MENIŤ SVOJ KRESŤANSKÝ NÁZOR?
Na alternatívnu medicínu sa môžeme dívať z dvoch pohľadov. Štěpán Rucki ju rozdeľuje nasledovne: v širšom zmysle slova – prírodné liečebné prostriedky; v užšom zmysle slova – okultné liečebné prostriedky. Prvá skupina je v poriadku a môžeme ju bez obáv využívať a pomáhať si ňou, druhá je už však problémom. A práve tá dnes zažíva veľký rozmach.

Ak chceme rozlíšiť, či je liečba, ktorú chceme použiť, v poriadku, môžeme si pomôcť jednoduchou pomôckou a opýtať sa seba samého: „Nemusím kvôli tejto metóde, liečbe meniť svoj kresťanský názor, vieru? Nemusím kvôli nej prijať inú filozofiu, napríklad new age? Nemusím začať veriť v existenciu nových, neznámych druhov energie?“

Keď si to rozmeníme na drobné, do prvej skupiny prírodných liečebných prostriedkov radíme tie, ktoré využívajú na liečbu vodu, svetlo, vzduch, teplo, pohyb či bylinky. Ich účinky je možné vysvetliť na základe fyziológie – vieme, čo funguje a prečo to funguje. Stretávame sa s nimi napríklad v kúpeľnej liečbe či fytoterapii.

Základom druhej skupiny je to, že nemajú racionálne, vedecké vysvetlenie svojho vplyvu a človek musí kvôli nim prijať inú filozofiu či náboženské presvedčenie. Bez ich okultného prostredia teda nie je možné vysvetliť ich účinok. Rucki sem radí okultné liečebné metódy ázijského pôvodu (akupunktúra, akupresúra, elektroakupunktúra, reflexológia, makrobiotika, rôzne formy jogy, takzvaná transcendentálna meditácia, …); tie, ktoré pochádzajú zo západnej okultnej filozofie (homeopatia, antropozofia a intuitívna medicína podľa Rudolfa Steinera, Bachove lieky z kvetín, …); iné okultné liečebné metódy (liečebný „magnetizmus“ (nejde o rehabilitačnú magnetoterapiu), prenášanie okultných síl telesným kontaktom – kladením rúk, reiki, liečenie cestou zariekavania, liečenie prostredníctvom talizmanov, …) a aj okultné diagnostické metódy (jasnovidectvo, vykladanie kariet, veštenie z krištáľovej gule, diagnostika kyvadlom, prútikom (senzibili), veštenie z ruky, z dúhovky (irisdiagnostika, iridológia), diagnostika z ucha, diagnostika podľa pulzu – akupunktúra, otázky zomrelým, …).

Český karmelitán Vojtěch Kodet definuje alternatívnu medicínu – v užšom zmysle – ako jednu z prístupových ciest Zlého a hovorí, že niektoré jej formy sú viac a iné menej závažné: „Podľa toho, ako silne sú nesené okultizmom, ezoterizmom a špiritizmom, jednoducho podľa toho, ako silne pôsobí Boží nepriateľ pod nejakou praktikou.“ Vysvetľuje, že vlna liečiteľstva bola obzvlášť výrazná v 80. rokoch, keď bolo prítomných veľa ľudových liečiteľov a Cirkev nemala ujasnené, či je to dar od Boha, alebo nie. Liečiteľov dnes nahradila alternatívna medicína, ktorá má rôzne podoby a formy.