Asertivita a manipulácia

Prečo byť asertívny?
získaš podstatný pocit citového uvoľnenia, ktorý je dôležitý pre voľné vyjadrenie myšlienok, vnútorný pokoj a jednoznačne pevnejšiu pozíciu, či už pri argumentovaní, vyjednávaní, alebo nezáväznej diskusii
staneš sa psychicky odolnejší a vyrovnanejší
budeš menej zraniteľný a budeš vedieť viac riskovať
budeš vedieť vyjadriť názor pokojne, bez zbytočného zvyšovania hlasu, budeš menej vzťahovačný, nenecháš sa zastrašiť a budeš rozhodne odolnejší voči manipulácii
dokážeš presadzovať svoje práva, ale nie na úkor ostatných

Pasívne správanie = pasivita  (zlé riešenie…), ak si pasívny – vzdávaš sa vlastných práv
 si neschopný jasne oznámiť svoje priania a potreby a zároveň si rovnako bezbranný voči požiadavkám druhých..
chýba ti istota v konaní, trápiš sa nad vlastnou neschopnosťou primerane sa uplatniť a dosiahnuť svoje ciele…
si neschopný odolať manipulatívnym trikom (druhí ťa často zmanipulujú, presvedčia o hocičom)…
stačí, aby v prejave zo strany druhého bolo čo i len trošku kritiky, a namiesto toho, aby si trval na svojom, začneš sa ospravedlňovať, vysvetľovať, vyhovárať…
si bojazlivý, ústupčivý, vzdávaš sa toho, čo chceš, si často bezmocný, nepriebojný, úzkostlivý, depresívny…
 bojíš sa ukázať hnev, vyhýbaš sa za každú cenu konfliktom, vyhovuje ti osamelosť, máš problémy vyjadriť svoje myšlienky…
máš tendenciu sa stiahnuť a byť nenápadný…
svoj názor si nepresadíš kvôli strachu, ktorí prežívaš…
nevieš sa primerane uplatniť, chýba ti sebaistota…

agresívne správanie = agresivita  (zlé riešenie…),  ak si agresívny – porušuješ práva iných
máš sklon konať nepriateľským, útočným až deštruktívnym spôsobom (voči osobám, inštitúciám, sebe samému), máš sklon k dominancii, sebapresadzovaniu a kontrole konania druhých
vnucuješ druhým vlastné názory, útočíš na druhú osobu, si ironický alebo sarkastický
presadzuješ svoje názory na úkor iných, nedbáš na ich práva a oprávnené požiadavky
všetky svoje neúspechy sa snažíš premieňať vo svoj prospech a ak ti to nejde, obviňuješ okolie z neférového konania
snažíš sa svojím vystupovaním zvýšiť si sebaúctu, získať pocit moci nad ostatnými, okolie sa ťa bojí, a tak ti zvyčajne v požiadavkách vyhovie, no v konečnom dôsledku sa ti druhí vyhýbajú a ostávaš osamelý
si drzý, arogantný, rád sa povyšuješ nad ostatných a útočíš (slovne alebo aj fyzicky), rád ponižuješ a zosmiešňuješ druhých, rád manipuluješ s ľuďmi, si netaktný, ťažko ovládaš svoje emócie
máš silný hlas, rýchlu reč, ráznu gestikuláciu, často vyjadrujúcu agresiu – ukazovanie prstom, zaťatá päsť, búchanie do stola
si schopný relatívne dlhého očného kontaktu, ktorý je chladný, uprený a pôsobí provokujúco, výsmešne alebo drzo
máš sklon k útočnosti a k prejavom nepriateľstva, ale si tiež nadmerne súťaživý
často mávaš konflikty s ľuďmi a strácaš príležitosti v medziľudských vzťahoch, tvoje správanie často znemožňuje účinnú spoluprácu
máš slabý sebaobraz

Manipulácia (nenechaj sa zmanipulovať, ale ty tiež nemanipuluj iných)
Na prvý pohľad nemusí byť jasné, o čo v skutočnosti ide – manipulácia zahŕňa také vyjadrovanie, ktoré zastiera skutočné ciele a motívy konania a správania sa. Prostredníctvom manipulácie ťa druhý človek môže nepriamo dotlačiť (vmanipulovať) k tomu, čo nechceš a nepotrebuješ (alebo aj k tomu, čo je pre teba úplne nevýhodné alebo nevhodné).

Niekoľko typov manipulátorov:
„Diktátor“= autoritatívny šéf, ktorý presadzuje vždy svoj názor, odvoláva sa na vhodne volené citáty…
„Chudák“= hovorí o sebe, ako o menejcennom, handicapovanom človeku, ktorý by všetko rád urobil, ale nemá na to sily…
„Poštár“ = predstiera závislosť na druhých ľuďoch…
„Grobian“= presadzuje sa krikom, hrubosťou a obrovskou istotou, že je najmúdrejší na svete…
„Obetavec“ = hovorí, že nechce nič pre seba, že koná v prospech druhých, no nikdy však nestavia na prvé miesto názor iných, ale len svoj…
„Posledný spravodlivý“= považuje sa za človeka bez chýb a vo svojom okolí vyvoláva pocity viny…
„Otecko-Maminka“ = nepripustí svoj omyl, sám vie, čo je pre druhých najlepšie, bez ohľadu na to, či im to vyhovuje…
„Mafián“ = kto nejde s ním, ide proti nemu – za lojalitu platí…
Asertivita odmieta všetky tieto formy manipulácie. Učí človeka, ako im čeliť a odmietnuť ich.
Asertívne komunikačné techniky (čiže nie sú ani agresívne ani pasívne)
Pozor: asertivita je viac než len nejaká komunikačná technika – je to celý komplex myslenia a správania a zahŕňa v sebe primeranú sebadôveru, komunikačné zručnosti a tiež záujem a snahu o čitateľné, zdravé a úprimné medziľudské vzťahy – nestačí sa len naučiť nejaké techniky… asertivitu je potrebné zvnútorniť, prijať ako súčasť prejavu svojej osobnosti = musíš sa naučiť asertívne myslieť, vnímať, žiť.
Pokazená gramofónová platňa (presadenie/odmietnutie požiadavky)  =
vytrvalo, pokojne opakuj, čo chceš dosiahnuť – niekoľkokrát slušne, pokojne, jasne a zreteľne požiadaj o to, čo chceš, prípadne odmietni to, čo nechceš
bez vzrastania neistoty, agresivity, hnevu, úzkosti, bez nutnosti pripravených argumentov (umožňuje ti to ignorovať snahu druhého človeka zmanipulovať ťa, alebo ťa zneistiť jeho dôvodmi – nenecháš sa tak odkloniť od problému ani zahltiť ďalšími „dôvodmi“, podľa ktorých je to, čo chceš, nerealizovateľné)
keď niečo povieš viackrát, partner rozhovoru získa dojem, že to naozaj myslíš vážne (a väčšinou nemá v zásobe viac ako dve „nie“)
požiadavku treba formulovať v prvej osobe, zachovať pri tom pokoj, nezdôvodňovať, nevysvetľovať a neospravedlňovať svoje správanie, ale stále trvať na svojom

Sebaotvorenie sa (empatické vysvetlenie)
otvorene a jednoznačne vyjadri osobné myšlienky, pocity, pohnútky, hodnotenia – prejavíš prežívané citové reakcie a rozhovor sa tak stáva osobnejší (ale len ty rozhoduješ o tom, nakoľko sa chceš druhému otvoriť)
otvorene vyjadri svoje pohnútky a pocity na určité správanie či vyjadrenie niekoho – tvoja reakcia môže byť pozitívna („potešilo ma, že…“) a táto vedie k posilneniu uvedeného správania, alebo negatívna: („robí mi starosti, že…“, „nepáči sa mi, že…“) a táto vedie k oslabeniu uvedeného správania (znižuje pravdepodobnosť, že sa dané správanie bude opakovať)
Prijateľný kompromis (dohoda na základe vzájomných obojstranných ústupkov, riešenie polovýhra – poloprehra)
ak má druhý človek iné ciele alebo navzájom sa vylučujúce predstavy ako ty, je vhodné navrhnúť mu prijateľný kompromis, čiže dohodu na základe vzájomných obojstranných ústupkov, ale len v tom prípade, ak kompromis nezasahuje do tvojej sebaúcty ani do sebaúcty iného (pretože v takomto prípade kompromis nie je prijateľný a nie je riešením)
kompromis treba robiť tak, aby sa dosiahla relatívna spokojnosť na oboch stranách        problémom môže byť, že kompromis vytvára „nič moc“ výsledok a „tak polovičnú“ chuť na spoluprácu – často je to dokonca priamo viditeľné na účastníkoch jednania – veľmi sa neusmievajú a majú pocit, že museli (viac, či menej) poľaviť zo svojich požiadaviek a očakávaní a do realizácie dohody vychádzajúcej z kompromisu sa potom príliš nehrnú
pri hľadaní kompromisného riešenia je nevyhnutné vedieť si stáť za svojimi názormi a zároveň tiež dokázať požiadať o láskavosť (musíš rešpektovať druhú stranu, nenapádať ju a nesnažiť sa ju manipulovať pocitom viny)

KONSENZUS (spoločne nájdené a prijaté riešenie, riešenie výhra-výhra)
konsenzus je súhlas, zhoda, privolenie, zdieľanie, živelný súhlas, spoločne nájdené a všetkými účastníkmi prijaté riešenie – ku konsenzu sa väčšinou dospeje po spoločnej diskusii
konsenzus je rozhodnutie, pri ktorom každý člen skupiny prijme riešenie, na ktorom sa skupina dohodne a je ochotný ho podporovať (nemusí to však byť výber, ktorý preferuje väčšia časť skupiny – každý člen skupiny sa zúčastňuje na diskusii a hovorí svoj vlastný názor)
rozhodovanie pomocou konsenzu znamená, že chceme, aby bolo rozhodnutie spoločné a nie aby zvíťazila väčšina – preto sa nepoužíva hlasovanie, diskusia prebieha, až dokiaľ je s rozhodnutím každý spokojný
konsenzus sa dá dosiahnuť ľahšie, ak oň usilujú všetci, je pri tom veľmi dôležité byť konštruktívny a zamerať sa na riešenie
 stretnutia a diskusie, na ktorých sa uplatňuje konsenzus, nemajú vedúceho, ale majú „moderátora diskusie“ – je ním niekto, kto so súhlasom skupiny pomáha usmerňovať stretnutie a snaží sa byť nestranný
 konsenzus znamená to najlepšie možné riešenie a má veľmi pozitívny dopad na vzťah a chuť spolupracovať i v budúcnosti (účastníci z takého jednania odchádzajú s úsmevom a chuťou ísť prijaté riešenie realizovať)
dosahovanie konsenzov nie je jednoduché – stojí to veľa času a hlavne musíte všetci veriť, že určite existuje lepšie riešenie, ako tie, ktoré sú už na stole – stačí naň iba prísť

Vyslovenie komplimentu
 dobromyseľne a priateľsky vyzdvihneš niečo, čo sa ti na danej osobe obzvlášť páči, čo na nej pozitívne oceňuješ (osobné vlastnosti, výkony, oblečenie, príťažlivý telesný vzhľad…)
 nauč sa umeniu pochváliť druhého, je to často prínosnejšie ako kritika – úprimne myslený kompliment vo vhodnej chvíli druhého človeka vždy poteší a povzbudí
Prijatie komplimentu, prijatie poďakovania  = keďže viac sa kritizuje ako chváli, pri pochválení/poďakovaní sa často vykrúcame „to nič nebolo“ alebo „nemáš za čo“ a cítime sa zvláštne… a stačí pritom úprimne sa usmiať a povedať „ďakujem, mám z toho radosť“ 😉
Dokázať povedať „nie“
potrebuješ vedieť povedať „nie“ bez pocitu viny – ak to nevieš, ľudia ťa veľmi jednoducho dotlačia tam, kde ťa budú chcieť mať
veľakrát tvoje „nie“ a odmietnutie niekoho požiadavky sa môže toho druhého dotknúť… no často je jasné a s priateľským úsmevom povedané „nie“ určite lepším riešením, ako nakoniec zbytočná snaha vyhovieť, resp. nemožnosť vyhovieť, alebo tvoj vnútorný nepríjemný pocit, že nerobíš to, čo by si mal, čo vnímaš ako správne alebo ako svoju prioritu
Požiadať o láskavosť
často sa cítiš trápne, ak máš niekoho požiadať o láskavosť (je to najmä v takých situáciách, kde predpokladáš, že je povinnosťou toho druhého vykonať určité veci a on ich neurobí)
 ak žiadaš o láskavosť, správaj sa dostatočne sebaisto, ale priateľsky
láskavosti nielen žiadaj, ale aj poskytuj – je veľmi príjemné, keď sa ti láskavosť ponúkne práve preto, že druhá strana pochopila potrebu pomôcť („kolobeh prijímania a dávania“ – svoje morálne dlhy neplatíš len tomu, komu si ich dlžný, ale každému, kto sa na teba obráti s prosbou o pomoc)
Kritika
Ako kritizovať
niekedy je dôležité vyjadriť konštruktívnu kritiku (vtedy samozrejme nemá ísť o nahnevané prskanie ani ľutovanie sa), avedieť povedať jasne: toto sa mi nepáči, takéto pocity to vo mne vyvoláva (prečo ti to vadí) a takéto riešenie navrhujem (posledné body sú dôležité!)
hovor len za seba (nezovšeobecňuj), hovor o určitom správaní, o veci, čo sa ti nepáči (a nie o osobe), pochváľ druhú stranu za to, čo za pochvalu stojí
 svojou kritikou nevnucuj druhému človeku svoje subjektívne vnímanie vhodného či nevhodného správania (to už by bola manipulácia), ale zase sa neboj vhodne a úprimne povedať, čo sa ti nepáči
Ako prijať kritiku
 často je vhodné nereagovať hneď, ale nechať si to chvíľku prejsť hlavou a zhodnotiť, či je táto kritika oprávnená alebo nie
ak si úprimne myslíš, že kritika je neoprávnená – je vhodné názor druhého slušne ale jasne odmietnuť
ak úprimne zhodnotíš, že kritika je oprávnená, nič nevyrieši hnevlivé vytáčanie sa a hľadanie výhovoriek – efektívne je chybu si priznať a prijať nejaké opatrenia, aby si sa nabudúce takémuto konaniu vyhol
musíš sa odnaučiť uvažovať spôsobom: „buď mám pravdu ja alebo ty“, „buď som dokonalý, alebo nestojím za nič“, „ak nebudem perfektný, nie som hodný lásky“, „nesmiem robiť chyby“, atď.
potrebuješ si uvedomiť, že nie každý kritik musí byť nutne manipulátor – za kritikou môže byť aj snaha pomôcť ti – je dobré neodmietať hneď kritiku, ale pozrieť sa na ňu, či tam nie je kúsok (alebo aj kus) pravdy
ak máš veľký problém s prijímaním kritiky, cítiš sa ňou zranený, vybudený k útoku, odmietaš zodpovednosť za kritizované skutočnosti a pokúšaš sa ju presunúť neprávom na niekoho iného… nie je to aj tým, že ti chýba trochu pokory a sebareflexie?
„Robiť chyby je ľudské a každý robíme chyby. Znakom sebavedomia je schopnosť si ich priznať.“ (Ján Praško)
Otvorené dvere (reagovanie na kritiku)
jediné, čo urobíš je, že akceptuješ kritiku a súhlasíš – pri nahnevanom slovnom útoku na tvoju osobu je to jedna z najlepších metód – útočník-kritik chce „vyraziť dvere“ a zistí, že dvere sú otvorené… a možno dospejete aj k pokojnej diskusii o nastolenom probléme (namiesto hádky)
nenecháš sa strhnúť k sebaobrannému zdôvodňovaniu a vysvetľovaniu, ani k agresii voči kritikovi (na kritiku nereaguješ kritikou)
vyjadríš súhlas s každou pravdou (aj čiastkovou, pravdepodobnou, všeobecnou), ktorá je obsiahnutá v tvrdení kritika (pretože každý má právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný), alebo zase odmietneš súhlas v prípade, ak ťa tvrdenie ponižuje, alebo má zásadný význam
ak ústretovo prijímaš kritiku, napätie klesá, kritika neprerastie do hádky, kritik postupne stráca dôvod či energiu na hľadanie ďalších kritických pripomienok, kritike čelíš dospelo, s dostatkom sebadôvery a s ochotou prevziať za svoje chyby zodpovednosť, nepodliehaš negatívnym emóciám, zachovávaš si pokoj a kritiku dokážeš využiť pre svoj osobný rozvoj alebo na rozvoj vzťahu
Otázky na spresnenie kritiky/prehĺbenie kritiky (reagovanie na kritiku)
prejavíš záujem o tvrdenia kritika a umožníš mu tak bližšie spresniť kritiku, či vhodnými otázkami spresniť všeobecne vyslovenú kritiku na konkrétnejšiu
nepopieraš kritiku, nebrániš sa, nereaguješ odvetnou kritikou, ale usiluješ sa vyslovenú kritiku spresniť alebo dokonca ešte prehĺbiť (sám sa ešte viac skritizuješ)
pýtaš sa: „v čom si so mnou ešte nespokojný?“, „kde ešte robím chybu?“, „sú aj iné záležitosti, kde mám nevhodný prístup?“

Ignorovanie/MLČANIE (reagovanie na kritiku)
 na manipulatívnu, nevecnú, príliš všeobecnú kritiku jednoducho nereaguješ – dáš však jasne najavo, že si ju zaregistroval (umožňuje ti to vyhnúť sa skratovým reakciám)
tiché prikyvovanie je niekedy viac ako slová, zvlášť s chápavým pohľadom, ktorý definitívne kritizujúceho presvedčí, že nie je dôvod pokračovať v kritike, a že všetko je úplne jasné (ide tu skôr o neverbálnu stránku a tiež o to, aby kritizujúci vypovedal, čo mal na srdci)
Ak sa chceš správať asertívne, tak:
– vyjadruj svoje pocity, vyjadruj sa spontánne, tak ako to cítiš
– nauč sa používať vetu „to sa mi páči“
– ak sa pre niečo hneváš, pozeraj sa nahnevane
– ak sa z niečoho tešíš, daj to otvorene najavo
– neboj sa povedať „nie“, nemaj strach niečo odmietnuť
– svoj súhlas alebo nesúhlas daj nahlas najavo
– hovor v 1. osobe – „ja“, hovor sám za seba a neschovávaj sa za „my“, nehovor všeobecne
– ak si pochválený, prijmi túto pochvalu a neboj sa prejaviť radosť a city (nehraj sa na falošne skromného)
– neboj sa improvizovať a konať spontánne (môže ti to pomôcť zbaviť sa nerozhodnosti)

Asertívne práva
Asertívne správanie požaduje, aby si sa naučil rozhodovať sám za seba, avšak za svoje činy by si mal byť plne zodpovedný. Pokiaľ to sám nedovolíš, nikto by nemal manipulovať s tebou, ani s tvojimi citmi, ani s tvojimi názormi.
1.Máš právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky, emócie a byť si za ich dôsledky plne zodpovedný
nemusíš sa správať a žiť podľa toho, čo očakávajú iní, ži svoj život, nechaj si poradiť, ale rozhoduj sa sám
Ak si pasívny: berieš všetky tvrdenia iných…
Ak si agresívny: odmietaš všetko od iných…
 2. Máš právo neponúkať žiadne výhovorky a ospravedlnenia ospravedlňujúce tvoje správanie
niekedy môžeš povedať „ja som sa tak jednoducho rozhodol“ alebo „je to moja vec“
Ak si pasívny: vždy na všetko odpovieš…
Ak si agresívny: drzo, dominantne odpovieš, často tým odvedieš pozornosť od problému…
3. Máš právo posúdiť, či a na koľko si zodpovedný za riešenie problémov ostatných
ak ťa niekto požiada o radu alebo pomoc, môžeš odmietnuť (z nedostatku času alebo iných dôvodov)
ak niekomu pomôžeš, nemusí to znamenať, že za všetko potom nesieš zodpovednosť (druhá osoba si mohla slobodne vybrať)
a tiež opačne: nehanbi sa požiadať niekoho o láskavosť, službu, pomoc (pasívny to nevie), nezaťažuj egoisticky iných ľudí (agresívny to tak robí)
4. Máš právo zmeniť svoj názor
ak zistíš nové skutočnosti, ak viac pochopíš, môžeš povedať „zmenil som názor“, „teraz to ale vidím v inom svetle“
Ak si pasívny: nemeníš názory…
Ak si agresívny: hovoríš, kedy ti čo vyhovuje…
5. Máš právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný
nie si neomylný a občas robíš aj chyby – treba si to normálne uznať „mýlil som sa“, „toto som spravil úplne zle“
Ak si pasívny: berieš všetku kritiku na seba…
Ak si agresívny: žiadnu kritiku neprijímaš, prenášaš ju na iných…
6. Máš právo povedať ja neviem
 nemusíš sa cítiť trápne a vykrúcať sa, keď niečo občas nevieš (nikto nevie všetko), môžeš povedať „toto neviem“, „neviem, ale skúsim si to zistiť“ atď.
Ak si pasívny: prenášaš všetku zodpovednosť nevedomosti na seba…
Ak si agresívny: žiadnu sebakritiku neprijímaš, kritiku prenášaš na iných…
7. Máš právo byť nezávislý od dobrej vôle ostatných (robiť to, čo chceš, pokiaľ to neublíži iným)
ak niekto iný považuje niečo za dobré, keď niekto chápe veci inakšie, je to jeho presvedčenie a ty s ním nemusíš nutne súhlasiť
Ak si pasívny: si závislý od dobrej vôle ostatných…
Ak si agresívny: robíš iným napriek (podľa seba), aj keď vieš, že im to môže ublížiť…
8. Máš právo robiť nelogické rozhodnutia
nemusíš sa vždy rozhodovať čisto podľa logických argumentov
aj keď ti niekto hovorí „neoplatí sa to“ alebo „to je nelogické“, alebo „to by si bol blázon, keby…“ ty sa môžeš napriek tomu pre toto rozhodnúť, napríklad kvôli dobrému pocitu (samozrejme ak tým neubližuješ ostatným alebo seba)
Ak si pasívny: robíš väčšinou logické rozhodnutia…
Ak si agresívny: robíš iba sebapresadzujúce rozhodnutia…
9. Máš právo povedať „ja ti nerozumiem“
občas je dôležité povedať „ja ti nerozumiem“, „nechápem tvoje konanie“, „môžeš to ešte zopakovať?“, „prečo toto vnímaš práve takto?“
opýtanie sa neznamená hanbu, ale naopak vyjasnenie diskusie, situácie, vnímania druhého („pomôž mi pochopiť ťa“, „pomôž mi pochopiť tvoj pohľad“, „pomôž mi pochopiť, ako je to byť tebou…“)
Ak si pasívny: väčšinou v tichosti počúvaš a hanbíš sa povedať, že ti niečo nie je jasné, bojíš sa prerušiť druhého s otázkou na vysvetlenie…
Ak si agresívny: len mlčky pritakávaš a súhlasíš, aj keď možno nerozumieš o čo ide, prípadne obviňuješ druhého z neschopnosti vyjadriť sa jasne…
10. Máš právo povedať „je mi to jedno“
nemusíš sa pretvarovať, že ti na niečom záleží, že chceš tomu venovať čas, ak to nie je pravda („jasné, zavolám ti“, „pozriem sa na to“, „urobím to“, „prídem“… a nič…)
je úprimnejšie povedať „prepáč, nemám záujem“, „nezáleží mi na tom“, „je mi to jedno“, „prepáč, ale nechcem sa tým zaoberať“
nauč sa tieto vety používať, a zároveň sa ich nauč akceptovať, keď ich počuješ od niekoho iného
nauč sa povedať „nie“ (nebudeš dávať falošné očakávania a nebudeš mať zlý pocit, že robíš to, čomu nechceš venovať čas)
Tvoje neasertívne správbanie môžeš zmeniť na asertívne. Takáto zmena ti predovšetkým zvýši kvalitu života a zároveň sa tiež tvoje asertívne správanie stáva prínosom i pre tvoje okolie.
PS:„Nikto nie je povinný urobiť viac ako môže.“
„Ak chceš, môžeš.“
Máš veľký osobný potenciál. Už si ho objavil?    🙂
Často som v komunikácii:……………
Často používam manipulačnú fintu (vedome alebo podvedome):……………
Chcem to/sa postupne meniť? Ako?

Zdroj: http://ruksak.sk/asertivita.htm