Boj o Tvoju dušu – mágia

Navyše môžeme hovoriť o dvoch druhoch mágie: osobnej a neosobnej. Osobná mágia sa zameriava na živé, rozumné bytosti a usiluje sa ich podrobiť a ovládnuť. Pomocou zaklínadiel a rituálov ľudia vskutku ovplyvňujú, ba ovládajú duchovné bytosti a „táto činnosť“ vyvoláva zvláštne magické javy.
Druhý typ mágie je len čosi viac ako poverčivosť, lebo verí, že jeho pôsobením prestávajú fungovať zákony prírody, alebo že ich ovplyvní pomocou zaklínadiel, amuletov, talizmanov a čarovaním, a nie vyvolávaním duchovných bytostí. Elixíry lásky a podobné nápoje sú takisto príkladom neosobnej mágie.
Z definície mágie vyplýva, že obrady a rituály slúžia ako prostriedky na nadviazanie kontaktu, získavanie moci a ovládanie duchovných bytostí. I keď sa tieto obrady a rituály v niečom navzájom líšia, každý typický magický rituál možno charakterizovať takto:
1. Vzývanie. Niektorí vzývajú Svätú Trojicu a iní diablovo meno.
2. Čarovanie. Možno ho nazvať aj zaklínaním. Zaklínanie či čarovanie má uviesť do pohybu magické sily.
3. Symbolický akt. Slúži na podporu čarov. Jeho cieľom je umocniť účinky a pôsobenie čarov.
4. Fetiš. Fetišom sa nazýva akýkoľvek predmet, na ktorý boh zaklínaním prenesené magické vlastnosti. Takýto predmet s magickými vlastnosťami získanými zaklínaním má magickú silu. Fetišom sa môžu stať veci a predmety ako ľudské kosti, netopier, moč či výkaly, nechty, drevo z rakvy a podobne. Slová s podobným významom ako fetiš sú amulet (ako ochrana proti zlu alebo nešťastiu), talizman (niečo ako prsteň, kameň alebo obrázok s vyrytými znakmi či číslami, ktorý má priniesť šťastie preto, že zaklínaním získal magickú silu).
 
KKC
2117 Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie -, vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje výčitku. Špiritizmus je často spojený s vešteckými a magickými praktikami. Preto Cirkev upozorňuje veriacich, aby sa ho chránili. Uchyľovanie sa k tzv. tradičným spôsobom liečenia neoprávňuje ani vzývanie zlých mocností, ani zneužívanie dôverčivosti iných.
 
BIELA – odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravenie. ŠEDÁ – zabrániť uzdraveniu, sexuálnej žiadostivosti alebo plodnosti. ČIERNA – prenasledovanie (často i sexuálne) s cieľom spôsobiť chorobu alebo zabíjať.
 
Patria tu:
• amulety, talizmany pre šťastie, kamene, kryštály,
• zariekanie (aby sa odvrátil oheň, dobytok ochránil pred chorobou, zariekavanie bradavíc a iné),
• formulky a recepty pre zamilovaných,
• zaklínanie, kliatie,
• porobenie, odrobenie, hádzanie uhlíkov,
• liatie vosku,
• čarovanie,
• povery, poverčivé praktiky (čierna mačka, vedro, kukučka…),
• šťastné a nešťastné dni, šťastné a nešťastné čísla,
• satanizmus.
 
Dnešná spoločnosť má sklon mágiu chápať ako nejaké predvádzanie naučených trikov alebo ako kúzelnícke vystúpenie na pobavenie publika. Ale mágia má za sebou veľmi bohatú minulosť a zďaleka jej nezodpovedá tento súčasný význam. Voľakedy bola významnou časťou starovekého života. Mágovia boli vážené osobnosti verejného života, ktorí svojimi schopnosťami vzbudzovali rešpekt. Boli najbližšími radcami panovníkov, bez predpovedí ktorých sa nezaobišlo žiadne štátnické rozhodnutie.
Etymologický pôvod slova by bolo možné hľadať v gréckom slove „mageia“, ktoré sa prvýkrát použilo na označenie vierovyznania a filozofie mágov, perzských a médskych kňazov zoroastrizmu.  V klasickej literatúre sa tak označovali babylonskí a chaldejskí kňazi, ktorí sa zaoberali mágiou a astrológiou. Trochu rozsiahlejší rozbor tohto slova sa nachádza v diele Jána Kefera Syntetická mágia (svoj názor podopiera poznatkami Oldřicha Eliáša): slovo mágia pochádza z koreňa magh, ktorý sa v rôznych lingvistických obmenách objavuje v ďalších jazykoch, napríklad v sanskrite ako mahat, v zene ako maz, v gréčtine ako megas, v latinčine ako magnus, a znamená termín pre veľkosť vo všetkých týchto jazykoch. Podľa Eliáša sa tento koreň mení v nemčine vo význam mogen, macht a v češtine sú jeho obdobou slová mohu, moci, mohovitý, možný, moc. v Perzii, ktorá je matkou samotného významu slova, sa používal v tvare maguš. Zo všetkých variácií tohto pojmu jasne vyznieva, že slovo „mágia“ v sebe skrýva výraz moci ako „aktívneho pôsobenia“, ale aj ako komplex „teoretického poznania o Moci a Silách“ . Ezoterický, t. j. vnútorný, skrytý význam slova je podľa Blavatskej: „Veľký božský život v človeku.“  Moc, sila a Boh – tieto tri pojmy sa v mágii používajú často, pretože cieľom mága či okultistu je získať moc, silu a tým sa priblížiť k Bohu alebo „božskému“.
Mágia ako historický jav má dávnu minulosť a ťahá sa ako jemná niť dejinami a tradíciou mnohých národov. Ich kultúra bola s mágiou pevne prepojená a dosahovala miestami úroveň vedy či umenia, ktoré bolo vyučované na školách.
Čo ale je „mágia“? Ponúka sa takáto jej definícia: „Ľudské počínanie, ktoré je zamerané k tomu: ovládať skutočnosť alebo ju aspoň ovplyvňovať zapojením osobných alebo neosobných, zmyslových alebo nadzmyslových síl“.  Táto definícia by sa však vzťahovala iba na magickú prax. Mágia je však natoľko rozsiahly pojem, podobne ako okultizmus, ktorý v sebe zahŕňa nepredstaviteľné množstvo aspektov, že je len veľmi ťažké vytvoriť jednotnú definíciu tohto pojmu. Každý, kto sa mágiou zaoberá, či už v teoretickej alebo praktickej rovine, si vytvorí vlastnú definíciu. Pretože každý v mnohotvárnosti mágie hľadá a zohľadňuje iné aspekty, ktoré sú pre neho smerodajné.
Mágia verí v existenciu síl, ktoré ovplyvňujú život človeka, ktoré môže vykonávateľ mágie ovplyvňovať pomocou obradov, ktoré vyvolávajú automaticky žiaduce účinky. Pri technikách čiernej mágie vzývajú Satana.
V mágii sa najčastejšie používa dvojité rozdelenie, a to na mágiu bielu a čiernu.
 
DRUHY MÁGIE
1. Kriminálna hypnóza alebo magická hypnóza. Normálna hypnóza praktizovaná lekármi môže mať na človeka blahodarné účinky, zatiaľ čo hypnóza vykonávaná za účelom praktizovania mágie môže spôsobiť nepredstaviteľné škody. Robiť hypnózu za účelom mágie je protiprávne, preto sa aj nazýva kriminálna hypnóza. Takže praktizovanie hypnózy v prípade, že takzvaný hypnotizér má zjavné spojenie s okultistickými praktikami, je prejavom magickej hypnózy.
2. Mentálna sugescia. Je prenášanie myšlienok jednej osoby na druhú bez akýchkoľvek prejavov reči či zvuku. Podobne ako v iných prípadoch okultizmu aj tu často prichádza k akémusi duchovnému odporu.
3. Magnetizmus a mesmerizmus. Francúz Abbé Lenoble v roku 1771 vyvinul a predstavil novú metódu liečenia — prikladanie magnetu na choré miesta na tele. Franz Mesmer (1834— 1915), rakúsky vedec a mystik, túto metódu rozvinul ďalej, pričom tvrdil, že aj zdravá osoba môže z magnetických silových polí zeme získať magnetickú silu a potom prikladaním rúk na choré miesta iných osôb praktizovať liečiteľské zásahy. Stúpenci mágie nazvali po ňom túto metódu mesmerizmus.
4. Čierna mágia. Spôsob vyvolávania nadprirodzených javov prostredníctvom priameho spojenia so satanom a démonmi. Čiernou mágiou sa nazýva preto, lebo tí, ktorí ju praktizujú, sú v spojení s mocnosťami temna, zvyčajne toto spojenectvo s diablom spečatia aj vlastnou krvou.
5. Biela mágia. Väčšina autorov správne uvádza, že biela mágia je vlastne čierna mágia zahalená do náboženského šatu. Bieli mágovia používajú pri obradoch kresťanskú terminológiu a často sa ku kresťanstvu aj hlásia, a hoci tvrdia, že nadprirodzené schopnosti im odovzdal Boh, aj v tomto prípade pôsobia tie isté nadprirodzené sily. Tento druh mágie je oveľa rozšírenejší ako čierna mágia, ktorá vzýva sily diabla. Typický príklad bielej mágie uviedol Pavol v Druhom liste Korinanom (2 Kor 11, 14 – 15): „A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho služobníci predstavujú ako služobníci spravodlivosti. Ale ich koniec bude podľa ich skutkov.“
6. Neutrálna mágia. Neutrálna mágia verí, že človek môže na liečenie využívať neutrálne sily prírody. Táto kategória v skutočnosti vlastne ani neexistuje, a hoci jej prívrženci tvrdia opak, patrí do oblasti činnosti démonov. Podrobné skúmanie prípadov takzvanej neutrálnej mágie potvrdilo, že ich vždy možno zaradiť do kategórie bielej alebo čiernej mágie.
 
Čierna mágia
Čierna farba symbolizuje a vyvoláva v človeku pocit negativity a zla. Pod pojmom čierna mágia rozumieme privodenie zla človeku pomocou démonických síl. Čiže v čiernej mágii ide o priame a chcené zlo. Exorcisti používajú slovo malefícium (privodenie zla, zlorobenie).
V tomto prípade ide o také skutky alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Pri malefíciu sa môžu použiť vopred pripravené predmety (špendlíky, bylinky, kadidlo a pod.) spolu s rituálmi, ktoré sa k nám prenášali z pokolenia na pokolenie s patričnými zmenami, aby sa malefícium prispôsobilo kultúre doby, v ktorej sa vykonávalo. Súčasťou rituálu môžu byť magické slová, ktoré vyjadrujú vôľu čarodejníka a sú vyslovené v mene osoby, ktorá určitému človeku želá zlo. „Keď Pán Ježiš ustanovil sviatosti, spojil milosti so sviatostnými znakmi, čiže symbolické znaky s matériou. Podobne koná aj diabol, ktorý sa snaží Pána Ježiša napodobňovať a spájať „zlo“ so znakmi a rituálmi, ktoré samy o sebe nie sú škodlivé. Stávajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi, ktorého človek prosí o žiadaný výsledok.“
Pri čiernej mágii sa vo väčšine prípadov zvoláva na človeka, ktorému sa chce poškodiť, kliatba. Najrozšírenejšie je predmetové prekliatie.
 
Predmetové prekliatie – factura
„Ide o najrozšírenejší prostriedok ako spôsobiť zlo. Názov je odvodený od slovesa ‚facio‘ (latin. urobiť) a znamená zhotoviť predmet zo zvláštneho a rôznorodého materiálu, ktorý má takmer symbolický význam. Je to viditeľné znamenie vyjadrujúce vôľu škodiť a je prostriedkom ponúkaným Satanovi, aby mu vtlačil svoju silu spôsobujúcu zlo. Ide o napodobeninu sviatosti, ktoré majú viditeľnú matériu, (napr. voda pri krste) ako prostriedok milosti. Tu sa používa určitý predmet prekliatia s cieľom škodiť.“ (p. Amorth, Exorcista vypráví, 2000, s. 91)
Rozlišujeme dva spôsoby, ako nechať pôsobiť predmetové prekliatie na určenú osobu.
Priamy spôsob: spočíva v tom, že sa určenej obeti dá nápoj, alebo jedlo, v ktorom je zamiešaný prekliaty predmet, pripravený z najrôznejších zložiek: z menštruačnej krvi, z kostí mŕtvych, zo spáleného prachu, z častí zvierat – predovšetkým zo srdca, zo zvláštnych rastlín a tiež zo spermií. Pôsobenie zla ani tak nie je určené použitým predmetom, ako skôr vôľou škodiť skrze zásah diabla. A táto vôľa je vyjadrená v okultných formulách pri príprave zmesí.  (p. Amorth) Na tomto mieste treba poznamenať, že práve z tohto dôvodu vzniklo požehnanie pokrmov pred jedlom, lebo kresťania už od vzniku kresťanstva žili v prostredí, kde sa robili okultné praktiky. Preto sa naši predkovia pred každým jedlom a pitím nápoja modlili slovami: „Požehnaj, Pane, tento pokrm a nápoj…“, čím poďakovali Pánovi za dary, ktoré im doprial, a zároveň mocou Pánovho požehnania sa zbavilo jedlo a nápoj prípadného prekliatia, ktoré s ním bolo spojené.
Nepriamy spôsob: druhý spôsob, ktorým môžeme spôsobiť zlo cez predmety, je tzv. nepriamy spôsob. Robí sa to tak, že dotyčný človek preklína predmety patriace človeku, ktorého chceme zasiahnuť (jeho fotografie, šaty, alebo veci, ktoré mu patria) alebo preklínať predmety, ktoré ho predstavujú: panáčikov, bábiky, zvieratá a niekedy dokonca ľudí toho istého pohlavia a veku. Ide o predmety prenosu zasiahnuté tým istým zlom, ktoré chceme spôsobiť určenej osobe. Napríklad sa postavičke, ktorá predstavuje danú osobu, vrazia špendlíky, klince a nože do častí tela, ktoré majú byť zasiahnuté u danej obete. Osoba potom pociťuje prenikavé a trýznivé bolesti v týchto miestach. (p. Amrth)
Ďalším spôsobom, ako spôsobiť zlo druhému človeku, je nechať bábiku alebo ovocie zničiť, v niektorých prípadoch zhniť. Človek praktizujúci čiernu mágiu vysloví nad predmetom magickú formulu a potom ho zahrabe do zeme s prianím, aby podobný osud postihol aj obeť. Tiež sa to deje spôsobom pálenia, že predmet, ktorý kedysi patril obeti, sa spáli so želaním a vzývaním zlého ducha, aby obeť trpela. Takto sa privodzuje utrpenie, ktoré môže viesť až k smrti.
Mnohokrát sa stáva, že prekliatie sa deje cez namotávanie rôznych nití, špagátov, vlasov, stúh a drôtov, pri ktorých, keď sa zväzujú a vytvárajú uzly, zvoláva sa kliatba a démonické sily, aby dotyčný človek bol zviazaný v konkrétnych oblastiach života. Či už ide o štúdium, medziľudské vzťahy, vzťahy v práci, v rodine atď. Rímskokatolícky exorcista Gabrielle Amorth hovorí, čoho všetkého bol svedkom počas svojej služby exorcistu: „Bolo by nekonečné rozprávať čoho všetkého som bol svedkom a čomu by som neveril, keby som to nevidel na vlastné oči. Nájde sa všetko možné: farebné a zauzlené stuhy, pevne zauzlené chumáče vlasov, povrazy plné uzlov, geometrické obrazce nadľudskou silou husto upletené z vlny, zrazeniny krvi, kusy dreva, alebo železa, stočené železné drôty, bábiky plné rán alebo prebodnuté. Niekedy sa tiež stáva, že sa predmety neobjavia hneď po otvorení matracu, alebo vankúša, ale objavia sa až po pokropení exorcizovanou vodou.“ (p. Amorth 93)
Pri týchto veciach môže človek upadnúť ľahko do strachu pred mágiou. Diabol je mocný a ľudí, ktorí praktizujú tieto praktiky, je tiež mnoho. No človek, ktorý žije sviatostné pod Božou ochranou, nemá dôvod báť sa. Tak vzniká otázka: Môže mi teda niekto takto uškodiť bez toho, aby som sa mohol brániť?
Exorcista otec Elias Velia na túto otázku odpovedá: „Nemusíme sa ničoho báť, pokiaľ sme chránení Bohom skrze opravdivú modlitbu a sviatosti. Ak nie som pod Božou ochranou, diabol mi môže uškodiť, pretože to robí veľmi rád. Ale nemá žiadnu moc nad Božími synmi a dcérami, ktorí sú odovzdaní Ježišovi Kristovi.“
Ďalšia otázka, ktorá sa vynorí, je: Čo mám spraviť, ak je viac než isté, že to, čo mi spôsobuje problémy, je prekliatie? V žiadnom prípade sa nesmie ísť k nejakému „čarodejníkovi“, ale k služobníkom Cirkvi, ktorí už budú vedieť, čo s tým.
Otec Giovanni Battista Proja sa k tomu vyjadril: „Akonáhle sa objavia prvé príznaky súženia zapríčineného démonom, je rozhodne veľkou chybou vyhľadať pomoc u mágov a spoliehať sa na ich praktiky. Keď niekto jedná týmto spôsobom, potom vlastne otvára démonovi vstupnú bránu. Preto je nevyhnutné, keď sa objavia príznaky sužovania spôsobeného démonom, vyhľadať kňaza. K náprave nevedie žiadna iná cesta.“