Boj o Tvoju dušu – mágia

Biela mágia
Môže sa zdať, že je to niečo prijateľné a dobré, zvlášť, keď sa tým „prinavráti zdravie“, „odvráti zlo“, nájde ukradnutá vec a pod. Na prvý pohľad to vyzerá lákavo a príťažlivo. No za týmto fenoménom je ukrytý diabol a démonické sily. Biela mágia je často omnoho nebezpečnejšia ako čierna mágia, lebo ňou môžeme byť veľmi ľahko oklamaní. Diabol tu prichádza a chce, aby sme si mysleli, že zlá vec je dobrá. Prídete k takému mágovi, alebo liečiteľovi a na stenách uvidíte sväté obrazy alebo kríž, takže sa necháte oklamať a myslíte si, že stojíte pred svätým mužom alebo ženou, ktorej cieľom je iba služba ľuďom. Zaiste, nemôžeme týchto ľudí odsudzovať, ale nemôžeme ani schvaľovať to, čo robia. Niekedy nestačí len dobrý úmysel, ale je potrebné poslúchať Boha: „Samuel odpovedal: „Azda sa Pánovi páčia celopaly a obety tak, ako poslušnosť Pánovmu hlasu? Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!“ (1 Sam 15, 22 – 23).
Človek sa môže veľmi ľahko zapliesť do pasce bielej mágie vedome i nevedome. Neustále je treba zdôrazňovať, ako je dôležité utiekať sa k Božím prostriedkom (a nie k čarodejníkom), aj keď máme pocit, že tieto prostriedky pôsobia pomaly. Pán nám dal moc svojho mena, moc modlitby (osobnej i spoločnej) a príhovor celej Cirkvi. Utiekať sa k tým, ktorí maskujú svoju činnosť dvojzmyselným názvom biela mágia (čo je vždy útek k diablovi), alebo ku komukoľvek, kto odstráni prekliatie ďalším prekliatím, môže zlo len zväčšovať.
 
Božie slovo hovorí o démonovi, ktorý vyjde z duše, aby sa tam opäť vrátil so siedmimi ďalšími, horšími ako je sám (porov. Mt 12, 43 – 45). To sa stáva práve vtedy, keď sa utiekame k mágii.
Do oblasti bielej mágie patrí i tzv. zariekavanie. Magickým spôsobom sa zariekavaním a posunkami „zariekavajú“ nielen bradavice, ale aj rôzne iné choroby. Na severovýchode Slovenska sa používa výraz „začitávanie“. Môže sa to diať tak, že dotyčný chorý človek príde sám alebo stačí, ak niektorý príbuzný prinesie niečo, čo mu patrí.
„Mágia uzdravovania“ pozná mnoho spôsobov, ako prenášať chorobu človeka na zviera alebo strom, či prípadne do hrobu zomrelého, aby sa pacient uzdravil.
 
„Šedá mágia“ – tento typ mágie je známy všade vo svete, aj na našom slovenskom vidieku (niektorí ju volajú „mágia lásky“). Ide o to, že milujúci sa snaží k sebe pripútať milovaného. Všelijaké čarovné formuly a recepty majú zvýšiť vášeň. Veľkú úlohu pritom majú tzv. „mummis“. Ide o zmiešané blato s menštruačnou krvou alebo spermie s hlinou.
Samozrejme aj tu sa pri magických úkonoch vzývajú na pomoc démonické sily.
 
Mnohí ľudia, praktizujúci bielu mágiu, o sebe a o bielej mágii tvrdia, že slúži na odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravuje. Čiže biela mágia má dobré ciele a praktizujú ju z lásky k blížnym. Vyzerá nevinne a práve preto môže zmiasť aj veriacich, ba aj kňazov, ak nevedia, s čím majú dočinenia.
Človek praktizujúci bielu mágiu, pri pohľade na neistého človeka povie ako prvé: „Ja nemám nič do činenia s diablom. Mám iba prirodzené dary a pomocou nich vám chcem pomôcť. Tiež sa často oháňajú slovami ako je exorcizmus, Svätý Duch, charizma a pritom mnohí z nich sa tvária ako praktizujúci kresťania. Chodia na bohoslužby a pritom sa v skrytosti venujú mágii. Pod rúškom kresťanov sa skrývajú možno vedome a možno nevedome služobníci zlého. Pán Ježiš nás varuje pred týmito ľuďmi, ktorí budú robiť aj divy, keď hovorí: „Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených“ (porov. Mk 13, 22). A na inom mieste: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som mesiáš. A mnohých zvedú“ (porov. Mt 24, 4 – 5).
 
Zlorečenie
„Zlorečenie“ je prianie zla inému človeku. Je to vlastne kliatba. Zlorečenie je urážkou Boha a zároveň je to hriech proti blížnemu. Človek, ktorý žije pod Božou ochranou, modlí sa a pristupuje k sviatostiam, sa nemusí báť zlorečenia. Zlorečenie skôr ubližuje človeku, ktorý zlorečí, ako tomu, proti komu je zlorečenie namierené. „Boh je darcom požehnania a nie zlorečenia. Preto nikdy nevenuje pozornosť zlorečeniu, ktoré ľudia zvolávajú na niekoho iného.“
 
No existujú dva prípady, o ktorých hovorí aj Božie slovo, kedy by sa človek mal obávať, či ich Boh skutočne nevypočuje a nepotvrdí.
 
Zlorečenie zo strany rodičov:
Prvý prípad, v ktorom Pán môže zlorečenie potvrdiť, je, „keď niektorý rodič v návale zúfalstva zlorečí svojmu potomkovi. Takéto zlorečenie môže Pán potvrdiť a môže sa lak zlorečenie vyplniť aj v živote deti.
 
Ide o vážne prehrešenie sa voči úcte k rodičom. Božie slovo o tom hovorí jasne (porov. Ex 21, 15; 21, 17; Gn 9, 25).
15 Kto udrie svojho otca alebo svoju matku, musí zomrieť. Ex 21, 15;
17 Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. Ex 21, 17;
25 povedal: „Buď prekliaty, Kanaán, staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“ Gn 9, 25
 
Čo sa týka pokrvných zväzkov, ľudia v pokrvnom zväzku by si nemali nikdy zlorečiť. Niekedy ide o zlorečenie zo zúfalstva. To je prípad, ktorý Pán môže potvrdiť, no môže ísť aj o svojvoľné zlorečenie, keď sa niečo udeje proti vôli rodičov, rodičia vyslovia neoprávnenú kliatbu a dieťa, ak nie je pod Božou ochranou, ak je v hriechu, môže ho táto kliatba postihnúť. Otec Gabrielle Amorth o tom zo svojej skúsenosti exorcistu povedal: „Keď sú prekliatia vyslovené so skutočnou zlomyseľnosťou, zvlášť keď sú preklínajúci s preklínaným spojení pokrvným zväzkom, môžu mať hrozné účinky. Najčastejšie a najťažšie prípady, ktoré som mal, sa týkali rodičov alebo starých rodičov zlorečiacich synom alebo vnukom. Zvlášť, keď sa zlorečenie vzťahovalo na ich život, alebo bolo vyslovené vo výnimočných situáciách, napríklad v deň svadby, narodenín atď“ (p. Amorth, Exorcista vypráví 2000, s. 89
Z predchádzajúcich riadkov vyplýva pre život jedno ponaučenie:
Vôbec nezlorečte! A už vôbec nie ľudom v pokrvnom zväzku. Môže to mať nepredstaviteľné následky na ich život.
 
Zlorečenie zosmiešňovaného chudobného človeka:
Pokiaľ niekto chudobnému človeku v jeho ťažkej situácii nepomôže, ale sa mu ešte dokonca začne posmievať, urážať ho a ponižovať pre jeho chudobu, chatrný odev, vychudnutosť a zlú stravu, tak sa veľmi ľahko môže stať to, o čom hovorí Sirachovec. a teda, že ak v úzkosti srdca tento úbožiak zlorečí posmievačovi pred Bohom, Boh zlorečenie vypočuje (porov. Sir 4, 6).