Eliáš

Vo Svätom písme, v Sirachovcovej knihe, je celá časť (48. kapitola) venovaná Eliášovi. Karmel sa poze­rá na Eliáša ako na proroka. Tiež ako na Božieho priateľa, ktorý svedčí o živom Bohu a je citlivý na jeho opravdivú prítomnosť.

Je apoš­tolom jediného, opravdivého Boha. Vystupuje proti nebezpečenstvu falošných kultov. Mohli by sme sa spýtať, aká je charizma Eliáša? Biblia to vyjadruje jasne (1 Kr 17, 1): „Žije Boh, v prítomnosti ktorého stojím.“ („Žije Pán, v ktorého službe stojím.“)  Teda prvou vecou Eliášovej charizmy je uvedomenie si prítom­nosti živého Boha. Eliáš ho nachádza v hĺbke svojej existencie, keď ho Boh oslovuje: „Odíď a ostaň na hore v mojej prítomnosti.“ Vo svojej prítomnosti Boh odkrýva človeku pravdy. Prvú – aby vy­šiel zo zeme svojho bydliska, zo svojej mentality, zo svojich tú­žob, plánov, zámerov, zo svojho egoizmu, zo svojich záujmov a aby vyšiel na horu chudobný,  bezbranný, bez rozhodnutia, v celej pravde vlastnej existencie: učiť sa milovať opravdivého Boha. Tak ako Abrahám musel vyjsť zo svojej zeme, Boh aj Eliášovi hovorí to isté: Choď a vystúp na horu, pobudni v mojej prítomnosti. Boh po­zýva Eliáša, aby žil v jeho prítomnosti, v jeho čoraz väčšej priazni, aby žil len pre neho. Boh je úplne iný, odlišný od toho, ako si ho my predstavujeme, ba iný, než ako si ho predstavoval Eliáš. Vyzýva ho: Ostaň na hore v mojej prítomnosti. A Eliáš to urobí. Usiluje sa prežiť prítomnosť Boha. Prežívať prítomnosť Bo­ha pre nás znamená aj nový spôsob prežívania svojej prítomnosti v Cirkvi, vo svete, nový spôsob pochopenia samého seba, svojho miesta v Cirkvi a vo svete. Eliáš odhaľuje, odkrýva na hore úplne niečo nové: nie hrozného Boha ohňa, strašného Boha Mojžiša, kto­rého všetci kedysi pod horou Sinaj prežívali, ale odhaľuje Boha jemného vánku. Boh pozýva Eliáša, aby novým spôsobom prežil Boha a rúca v ňom všetky jeho predstavy o Bohu. “Ja nie som tým Bohom, ktorého ty poznáš. Nie som tým Bohom, v ktorého veríš. Ja som úplne iný.” To je zmysel prežívania Boha na hore.

1. Jezabel a Achab v Biblií

Spojenectvo Izraela s modlárstvom
Biblický príbeh o Achabovi a jeho žene Jezabel  prinieslo židovskému národu také hanebné a násilnícke skutky, že v biblických dejinách sa im sotvačo vyrovná.

„Nebolo veru takého, ako bol Achab, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Jezabel(1 Kráľ 21,25).

Deštrukčné kraľovanie Achaba a Jezabel je popísané v 1. knihe Kráľov
31 Nestačilo mu, že kráčal v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil Bálovi a klaňal sa mu. 32 Postavil aj oltár Bálovi v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. 33 A ešte Achab postavil Ašeru. Achab teda svojimi činmi popudzoval Pána, Izraelovho Boha, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním. (1 Kr 16:31).
Počas prosperujúceho obdobia panovania Omri nad Izraelom, pre spojenectvo  so Sidonom navrhovali  svadbu  Omriho syna Achaba a Jezabel, princeznej Sidonu. Sidon bol považovaný za mesto,  vyznačované sa bezbožnými neresťami.

V knihe Genezis 10sa píše, ako sa Kaánanci rozptýlili do ich susedných miest (v línií Noe – Cham- Kanáan – 19 územie Kanaánčanov siahalo od Sidonu smerom ku Gerare až po Gazu a smerom k Sodome a Gomore, Adame a Seboim až po Lesu.“).  Všetci mali podobné náboženské kulty.
Kniha Sudcov 18:7 opisuje „…A videli tam ľudí, ktorí bývali podľa spôsobu Sidončanov bezstarostne…“ 
Jezabel bola dcéra kráľa Etbála, ktorého meno znamená „Bálov človek“ alebo „ s Bálom“ Kráľ Etbál vládol cez Sidon (alebo aj Zidon), v starovekom meste Kánan, na pobreží Stredozemného mora. Bolo to jedno z najstarších Fenických miest tých čias. V tých dňoch boli králi, ktorí slúžili aj ako kňazi pre ich miestny kult. Ľudia obetovali poľnohospodárskym bohom a bohyňám. Celá komunita bola zasvätená ich bohu alebo kultu. Kult vlastnil celú komunitu.
 

Sťatie Jána Krstiteľa (Biblický popis)

Ježiš v Nazarete 1 Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. 2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! 3 Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. 4 Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ 5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. 6 A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Vyslanie Dvanástich – 7 Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi 8 a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, 9 ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. 10 A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. 11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ 12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. 13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Herodes a Ján Krstiteľ 14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ 26 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“
17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ 19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolu stolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ 23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ 24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ 25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolu stolujúcim ju nechcel sklamať. 27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

Ján Krstiteľ a jeho sťatie