Pán Ježiš uzdravoval posadnutých a oslobodzoval ich od zlého vplyvu démonských síl. Na prosbu otca uzdravil syna s nemým duchom (por. Mk 9, 14nn). Alebo uzdravil námesačníka (por. Mt 17, 14nn), ktorého nemohli uzdraviť učeníci „pre svoju malú vieru“ (Mt 17, 20), a mohli by sa uviesť aj ďalšie prípady exorcizmu (L 9, 37nn; L 11, 14nn). Keď Ježiš vyháňal nemého démona, povedal, že ak po zlom duchovi zostaneme prázdne miesto, zlý duch sa vráti a obsadí vyčistené miesto ešte silnejšie
Je ustarostenosť správny postoj človeka v denno- denných starostiach?
Postoj kresťana na daný problém a oslobodenie od ustarostenosti Vám načrtne prednáška publikovaná v rámci Modlitby chváľ spoločenstva Dvaja Traja vo Svidníku 13.6.2020
Zdroj YouTube
Prednáška: Spôsoby modlitby podľa sv. Ignáca z Loyoly. Autor: prof. RNDr. Ladislav Csontos SJ, PhD., odznela na Katolíckej večernej univerzite
Dobro aj zlo pôsobia v ľudskom živote skrze nás.
00:18 Čo dostáva požehnaný človek?
02:32 Požehnanie v bežnom živote
06:44 Ako si človek sám môže privodiť kliatbu?
08:31 Negatívne výroky voči našim najbližším a ich účinky
Hostia: karmelitán Vojtěch Kodet, biblista Jozef Jančovič a členovia skupiny Modlitby otcov z Bratislavy
Malé deti sa pýtajú veľa otázok, sú nevinné, majú vieru a neboja sa o budúcnosť – veľkí ľudia sa o mňa postarajú, dôverujú, sú stále hladné, radostné, milujú a prejavujú emócie, stále sa hrajú, sú veľmi jednoduché, obdivujú hrdinov, sú otvorené, ľahko odpúšťajú, sú plné horlivosti a energie, úplne relaxujú, keď spia …/J. Dawson, RELaY 2002/.
Chceš byť ako dieťa – zdravý a slobodný, plný pokoja a radosti?
Ponúkame Ti modlitby za vnútorné (emocionálne) uzdravenie a oslobodenie.
Modlitba za vnútorné uzdravenie.
Každý si nesieme životom rôzne zranenia a prežívame rôzne problémy. Prejaviť sa to môže v rovine telesnej, psychickej i duchovnej alebo aj vo všetkých naraz. V duchovnej oblasti uzdravenie spočíva v odpustení tým, ktorí nám ublížili. No nie je vždy nutné, aby sme sa v odpustení stretli s tými, ktorí nám ublížili (rodičmi, súrodencami, inými). Pretože ak by došlo k stretnutiu, mohlo by to priniesť ďalšie zranenia mne alebo tým druhým.
Druhý krok k uzdraveniu spočíva v tom, že prežijeme znovu zraňujúcu situáciu, ale tento krát už spolu s Ježišom. Napríklad: môžem si seba predstaviť ako malého chlapca (dievčatko), ktoré sa hnevá na svoju matku či otca, lebo ma nechcú objať, pričom ja veľmi po tom túžim. A túto emóciu ako malý chlapec (dievčatko) zdieľam teraz s Ježišom a takýmto spôsobom môže táto emócia vyjsť von, na povrch. Teda nehovorím o tom ako o niečom minulom, ale hovorím o tom s Ježišom. A keď o tom s Ježišom hovorím, môžem od neho prijať lásku. Ježiš môže toto prázdne miesto v srdci vyplniť
Pozor nefunguje to ako mágia. Nemôžeme očakávať, že táto metóda prinesie okamžité uzdravenie. Často to trvá dlhšiu dobu a treba to opakovať.
Niekedy však potrebujeme nielen duchovné uzdravovanie, ale aj odbornú pomoc psychológa.
Modlitba za oslobodenie
Táto modlitba je založená na viere v Ježišov prísľub: „tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia … v mojom mene budú vyháňať zlých duchov …“ (Mk 16,17-18).
Mnohí jednotlivci i spoločenstva majú hlbokú vieru v tento Ježišov prísľub a praktizujú tzv. modlitbu za oslobodenie. Existuje viacero foriem tejto modlitby. Všetky však majú niekoľko spoločných prvkov: rozhovor, vyznanie viery, prijatie Ježiša za svojho osobného a jediného Pána i Vykupiteľa, odpustenie, zriekanie sa alebo autoexorcizmus, prosba o oslobodenie, prosba o naplnenie Duchom Svätým a požehnanie. Vždy sa počas týchto modlitieb číta Božie slovo (hlavne evanjelia a žalmy).
Nie je nutné sa pridržiavať nejakých schém, odporúča sa to predovšetkým začiatočníkom, ktorí nemajú ešte skúsenosť s takouto modlitbou. Je však dôležité nechať sa viesť Duchom Svätým a prosiť o svetlo. Je veľmi dobre ak sú prítomní pri tejto modlitbe ľudia s darom rozlišovania duchov.
V synoptických evanjeliách čítame príbeh o posadnutom chlapcovi, ktorému nedokázali pomôcť Ježišovi učeníci, hoci sa o to pokúšali (Mk 9, 14 – 29; Mt 17, 14 – 21; Lk 9, 37 – 43a).
U Marka v tomto duchovnom zápase išlo o nemého ducha, Lukáš uvádza démona (gr. daimonion), Matúš sa snaží „démonskú“ terminológiu obmedziť a preto hovorí o uzdravení (gr. therapeuó). Chlapcova choroba trvala veľmi dlho a prejavovala sa okrem iného aj sebevražednými sklonmi. Aj v tejto ľudsky beznádejnej situácii má Ježiš moc nad každou chorobou i zlými duchmi. Svojim mocným slovom posadnutého chlapca oslobodil a uzdravil. Majster učeníkom v súkromí vysvetľuje: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou (gr. en proseuché). Niektoré textové varianty pridávajú: a pôstom (gr. kai nésteia). Podľa pravidiel textovej kritiky, keďže zmienka o pôste nie je dosvedčená vo všetkých starých kódexov, uprednostňuje sa čítanie kratšie. Pravdepodobne zmienka o pôste nie je vlastným Ježišovým slovom, ale ranocirkevným dodatkom. Keďže sa však vyskytuje vo viacerých významných rukopisoch, uvádza sa vo väčšine prekladov v poznámke pod čiarou ako textový variant. Prinajmenšom teda máme veľmi staré svedectvo ranokresťanskej cirkvi o tom, že v modlitbovom duchovnom zápase veľmi účinne pomáha aj pôst. Prečo je pôst postavený vedľa modlitby v duchovnom zápase rannej cirkvi? – Odpoveď nám pomôžu nájsť, okrem Svätého písma, muži modlitby rannej cirkvi: cirkevní učitelia a otcovia púšte.
Premena modlitby
Pôst neznamená len odoprenie si jedla. Pôst je zrieknutie sa čohokoľvek, čo je v našom živote postrádateľné, zbytočné alebo prekážajúce, čo nás spútava. Je cestou k vyprázdneniu sa, aby sa učeníci stávali závislými len na Bohu. V súvislosti s predchádzajúcim evanjeliovým príbehom si môžeme položiť otázku: „Akým spôsobom sa pokúšali učeníci vyháňať démona z posadnutého chlapca?“ – Jedinou možnou odpoveďou je: „Modlitbou“. Ale nie je modlitba ako modlitba. Učeníci si už boli vedomí vlastnej autority, ktorú im Ježiš odovzdal pri apoštolskom rozposlaní (Mk 6, 7 – 12). Preto mohli mať vysokú sebadôveru v silu svojej modlitby. V modlitbe dôverovali viacej sebe ako Bohu. V Matúšovom spracovaní je hlavným dôvodom neúspechu ich malá viera. Modlitba a viera o ktorej Ježiš vyučuje, je predovšetkým dôverou a totálnym spoľahnutím sa na Boha a jeho pomoc. Učeníci sa postupne naučili spoliehať počas svojej misie pri službe uzdravovania a exorcizmu na Božiu a Ježišovo moc tým, že vo vedomí vlastnej slabosti, bojovali v Ježišovom mene. Preto mohli vyslaní učeníci s radosťou oznámiť: „Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj zlí duchovia!“ (Lk 10, 17). Práve pri tejto premene „starej modlitby“ na „novú modlitbu“ pomáha aj pôst.