Čo je Theléma

Wikipédia definuje Thelému nasledovne (https://sk.wikipedia.org/wiki/Thel%C3%A9ma) : Theléma je ezoterické a magické náboženstvo či duchovná filozofia založená Aleisterom Crowleym (1875–1947) začiatkom 20. storočia [1].  Jej jadro tvoria Sväté knihy thelémske, z ktorých prvou a najvýznamnejšou je Kniha Zákona. Je tiež známa ako Liber AL vel Legis, ktorú Crowley napísal počas mystickej skúsenosti, ktorú mal v Káhire v apríli roku 1904.[2]
Unikurzálny hexagram s hore mieriacim kvetom s piatimi lupeňmi. Symbol thelémskeho hnutia.
Slovo „theléma“ vychádza z podstatného mena θέλημα, ktoré v starogréckom dialekte koiné vyjadruje slovo „vôľa“. Odvodzuje sa od slovesa θέλω (thélo), „chcieť, byť (niekoho) vôľou“. Prívrženci thelémy sa nazývajú thelémiti.[3]

Čo hovorí Biblia o treťom oku?

tretie oko“ je koncept pochádzajúci z východných náboženstiev a spirituality New Age, ktorá sa týka neviditeľného oka umiestneného medzi obočím, ktoré poskytuje vnímanie mimo bežného zraku. Mnoho ľudí si kladie otázku, či sa v Biblii spomína tretie oko, alebo či sa schvaľuje jeho otvorenie, aby získali duchovný pohľad. Po dôkladnom preskúmaní Písma je jasné, že koncept tretieho oka je v rozpore s biblickým učením. Tento príspevok analyzuje príslušné biblické pasáže, aby odhalil pravdu o treťom oku z kresťanskej perspektívy.

V posledných rokoch sa tretie oko stalo obľúbeným symbolom a témou v západnej kultúre. Vo všeobecnosti znamená duchovné osvietenie, mystické vnímanie a intuíciu. Tretie oko údajne umožňuje jednotlivcom prístup k kozmickej múdrosti a vrodeným psychickým schopnostiam ľudskej mysle.
Biblia výslovne nespomína výraz „tretie oko“. Písmo však obsahuje množstvo pasáží, ktoré varujú pred honbou za mystickými zážitkami, zmenenými stavmi vedomia a nadprirodzeným poznaním mimo Boha. Koncept tretieho oka pochádza z východných náboženstiev, ako je hinduizmus a budhizmus, ktoré zahŕňajú monizmus, panteizmus a mystické osvietenie. Tieto presvedčenia sú v rozpore s biblickým učením o tom, ako ľudia môžu mať vzťah k duchovnej sfére.

Pre kresťanov predstavuje otvorenie tretieho oka niekoľko nebezpečenstiev:
– Môže to viesť k démonickému klamu a okultnému otroctvu.
– Odráža túžbu získať tajné duchovné poznanie mimo Božieho zjavenia.
Prekrúca skutočný význam osvietenia, ktorý pochádza z poznania Krista.
– Ponúka falošný spôsob, ako dosiahnuť vyššie vedomie a „božstvo“.

Ezoterika

Je dôležité, aby mal kresťan správny a presný postoj k ezoterike a neveriaci človek aby spoznal jej nebezpečenstvá.
Bohužiaľ je veľmi málo kresťanov, ktorí dobre poznajú všetky nebezpečenstvá ezoteriky. Väčšina kresťanov to nemá s ezoterickými smermi dosť jasné vo svojom svetonázore.

Človek, ktorý nie je kresťan, v ezoterike nevidí vôbec žiadne nebezpečenstvo.
Niekto sa možno rozhodne, že nebude vyznávať to preňho všedné kresťanstvo, ale naopak, nájde niečo odlišné od kresťanstva. Z nevedomosti i zvedavosti človek očakáva od ezoteriky alebo od ázijských náuk, že bude šťastnejší, ale vždy nastanú len väčšie a väčšie duchovné problémy. Z nevinného vyznávania nejakého, možno lákavého smeru, si niekedy človek môže narobiť obrovské problémy.

Jóga a kresťanstvo nejdú dohromady

Svedectvo bývalej hinduistky Vasanti Watkinsonovej

V jakém kulturním prostředí jste vyrostla?
Vyrůstala jsem v Bombaji s rodiči a třemi sourozenci. Žili jsme v jedné místnosti, byli jsme chudí. Ale měli jsme šťastné dětství. Žili jsme v chudobě, ale netrápilo nás to, netoužili jsme po věcech, které má náš soused, protože ani on nic neměl.

Odmalička nás rodiče učili uctívat bohy, byli podstatnou součástí našeho života. Takže například v pondělí jsme nejedli maso, protože jsme tím uctívali konkrétního boha, v úterý jsme maso mít mohli, ale ve středu už jsme zase jedli jen zeleninu. A tak dále. Každý den jsme chodili do chrámu uctívat jiného boha, jen v neděli jsme měli volno. Moji rodiče byli přísní hinduisté.

Jaký vztah jste v mládí měla k hinduismu vy sama?
Byla jsem opravdu zbožnou hinduistkou. Věřila jsem v mnoho bohů, především jsem ale uctívala boha jménem Šiva. Používali jsme různé vonné tyčinky, uctívali jsme je kadidlem apod. Tehdy jsem neměla srovnání. O Ježíši mi nikdo neřekl. Vše, co jsem věděla o křesťanech, bylo, že slaví Vánoce, při kterých tančí, pijí a baví se, mají párty. Zatímco při diwali, při našem festivalu světel, jsme se modlili a konali očistné koupele. Koukali jsme se na křesťany skrz prsty. V hinduismu jsem vyrostla, ani mě nenapadlo o něm přemýšlet, byla jsem v něm spokojená.