Emocionálna manipulácia: Bojovali ste už niekedy bitku niekoho iného?

Emocionálne a iné manipulácie nie sú nijaká zriedkavosť – a to dokonca ani na pracovisku. Ľudia sú rôzni – niektorí svoje ciele dosahujú vlastnou aktivitou, ďalší z nejakého dôvodu na dosahovanie svojho cieľa používajú iných.

A ten dôvod nie je len jeden – aj manipulátorov je viacero typov, od nevinného „červa“, ktorý sa snaží vyhnúť nepríjemnej situácii alebo následkom vlastného zlyhania, cez „dramatickú divu“ bažiacu po pozornosti až po skrytého psychopata, ktorý manipuluje nie kvôli výsledku, ale kvôli uspokojeniu z emocionálnej frustrácie svojej „obete“.

Manipulácia v partnerskom vzťahu

Manipulácia médiami je zjavná a som presvedčená, že ju možno aj ľahšie reflektovať než manipuláciu v medziľudských vzťahoch. Táto je zakrytá nánosmi emocionálnych vrstiev s našimi príbuznými, respektíve životnými partnermi. Samotní partneri manipuláciu ako problém alebo prvok disharmónie či nespokojnosti reflektujú len s ťažkosťami.

Zvyknú si uvedomiť partnerovu dominanciu či neustále presadzovanie jeho vôle, aroganciu alebo netoleranciu. Často im ostane len pocit nespokojnosti, že sa vo vzťahu necítia príjemne. Chýba im sloboda. Tento príspevok sa prelína s niektorými dosiaľ publikovanými prácami, informuje o najrôznejších prejavoch manipulácie v partnerovi a ponúka teoretické návrhy riešení týchto situácií. Od iných publikovaných prác, s ktorými som sa konfrontovala, sa článok líši prepojením transakčnej analýzy s manipuláciou, skúmaním partnerskej komunikácie ako možným prediktorom a ukazovateľom manipulatívneho správania a rozoznávaním preferencie životných postojov, ktoré svojim pôsobením manipuláciu vo vzťahu podporujú.

Jak se chránit před manipulací

Prvním krokem bude zjištění, zda člověk, který nás trápí nebo sabotuje naší práci, není manipulátor.

Truchlení nad ideální komunikací s manipulátorem

Truchlení nad ideální nebo normální komunikací spočívá v přijetí skutečnosti, že se s manipulátorem „normálně“ komunikovat nedá! Avšak přesto dále chováme naději, že přimějeme dotyčnou osobu, aby se změnila. Naděje nám dodá trpělivosti, dále se pokoušíme vztah někam směrovat, ale naše snažení nám přinese jen další trápení a vztah se stává nezvladatelným stresorem. Je proto třeba, že změnu přestaneme očekávat, protože přeměny manipulativních osobností jsou nesmírně vzácným jevem. Pokud se stále držíme přesvědčení typu „nakonec snad pochopí, že takovým způsobem nás k lepší práci nemotivuje“, „je důležité dobře vycházet s kolegy“ apod., znamená to, že stále ještě doufáme v ideální vztahy a hodláme ctít své zásady za každou cenu. Řídíme se svými zásadami a ideály, nikoliv skutečností, že naše vztahy jsou naplněny utrpením.

Ak narcista vie, že ste do neho zamilovaná – ako sa sa zmení jeho správanie

To bol jeho cieľ, takže až teraz uvidíte skutočného narcistu. Uvoľní sa a začne prejavovať svoju pravú povahu. Bude sa cítiť bezpečnejšie, keď vás bude  kritizovať.

Bude to maskovať pod užitočnou radou – napríklad, že spôsob, akým konzumujete polievku, je trochu neslušné. Začne navštevovať vašich priateľov a ohovárať vaše chyby, aby tak mohol spustiť proces vašej izolácie od nich. Následne vám porozpráva to, čo o vás povedali priatelia, aby vás úplne zmiatol a rozrušil, aby ste sa od nich postupne odvrátili. Je to všetko lož, neverte tomu. Maska skĺzava z jeho tváre dolu  a vy spoznávate v ňom viac sebeckého a nespoľahlivého správania sa i pri stretnutiach, ktoré sa stále viac oneskorujú alebo „úmyselne“ zabudne na dohodnutý termín.

Poruchy osobnosti

ZÁKLADNÍ CHARAKTERISTIKY PORUCH OSOBNOSTI

Poruchy osobnosti jsou prezentovány extrémně vystupňovanými povahovými a charakterovými rysy, které ve svém důsledku vedou k poruchám sociální adaptace (Svoboda, 2006, str. 255).

Poruchy osobnosti jsou prezentovány extrémně vystupňovanými povahovými a charakterovými rysy, které ve svém důsledku vedou k poruchám sociální adaptace (Svoboda, 2006, str. 255).Maladaptivní postoje a chování se projevují v široké oblasti osobních a sociálních situací, vedou k pocitům osobní nepohody a mají negativní vliv na pracovní a společenské fungování – trpí postižený nebo jeho okolí (Svoboda, 2006, str. 255).
Způsob prožívání, uvažování a chování takového člověka, resp. jeho způsob vytváření určitých vztahů s okolím, se liší od standardu dané společnosti, tedy od aktuální socio-kulturní normy. Jedinec s poruchou osobnosti má sklon reagovat i na běžné podněty neobvyklým způsobem (Vágnerová, 2008, str. 511, 513).
Známky specifických poruch osobnosti se objevují již v časném dětství a adolescenci, (poruchy v dětství a adolescenci úzce korelují s poruchami osobnosti v dospělosti).
I když se jedná o trvalou povahovou odchylku, podléhá porucha osobnosti určité dynamice, některé projevy se se stárnutím zmírňují (agresivita, asociální projevy), některé se naopak zvýrazňují (paranoia, deprese, dekompenzace), (Svoboda, 2006, str. 255).
Poruchy osobnosti řadíme mezi tzv. ego-syntonní poruchy, tzv. zvláštnosti v projevu jsou jedincem vnímány jako jeho integrální součást, je s nimi srozuměn a nesnaží se jich zbavit (Smolík, 1996, str. 354).