Kategória: Spôsoby komunikácie – Manipulácia, asertivita

Aj dnes by sme v rámci našej rubriky Očami viery, vedy a kultúry venovali opäť pozornosť téme z priesečníka psychológie a spirituality s názvom: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života.

Tento krát by sme sa zamysleli nad patologickými dôsledkami porúch v citovom vývine dieťaťa, ktoré sa môžu ovplyvniť aj prežívanie duchovného života v dospelom veku.
Poruchy vo vývine počas prvého štádia citového vývinu, teda počas prvého roku života dieťaťa sú dôvodom najvážnejších psychických porúch v dospelom veku. Môžu sa prejaviť v poruche psychotického charakteru, ako je napr. schizofrénia, ale najmä v poruchách osobnosti, a z nich sú najzávažnejšie predovšetkým antisociálna, narcistická a paranoidná porucha osobnosti.

Narcistická štruktúra osobnosti a pýcha
 
Dnes sa pozastavíme najskôr pri narcistickej poruche, či štruktúre osobnosti. Dôvodom je jednak to, že okrem základnej poruchy či fixácie v ranom detstve ju veľmi intenzívne podporuje aj dnešná postmoderná, konzumná a hedonistická kultúra. Druhým dôvodom je samotný cieľ tejto relácie, ktorá sleduje citový vývin v jeho spojitosti s náboženským. V tomto zmysle, ako hovorí taliansky jezuita, psychológ a psychoterapeut Giovanni Cucci vo svojej knihe Fascinujúce zlo. Sedem hlavných hriechov, psychologická dimenzia prvého zo siedmich hlavných hriechov, „pýchy“, býva označovaná práve ako narcistická porucha osobnosti.

Aj vám sa zdá, že ľudia sú dnes akísi samoľúbejší? Že sú arogantnejší, povyšujú sa nad ostatných?

Nuž, dnešná doba, s precízne vypracovanými profilmi na sociálnych sieťach, týmto vlastnostiam veľmi praje.
Mnohí sú dnes zameraní hlavne sami na seba, ego im silnie a nabádania súčasného sveta, ako napríklad „musíš uveriť tomu, že ty si ten najlepší“, ich v tom iba podporujú.

Chcete malý príklad? Všetci poznáme spevácku súťaž Superstar. Zakaždým sa do nej prihlási vyše 10.000 ľudí a väčšina verí, že sa z nich môžu stať profesionálni speváci. Komické odchody zo scény, keď vyradený „spevák“ vysvetľuje porote, že nič nepochopila. Takto sa narcizmus javí navonok.

Čo je však skutočná narcistická porucha osobnosti?
V čom spočíva jej podstata?

Název je odvozen od řecké báje, podle níž krásný mladík Narkissos (Narcissus) odmítl lásku nymfy Echo a její sestry ho proklely.

Zamiloval se do své vlastní krásy a prohlížel si ji ve studánce, až do ní spadl a utopil se; bohové ho pak proměnili v květinu (narcis). Klasické zpracování této báje pochází od latinského básníka Ovidia ve sbírce Proměny (Metamorfózy).
Psychologie Sigmunda Freuda rozlišila dvojí význam pojmu narcismus:
Primární narcismus jako normální stádium dětského vývoje, dokud dítě nezačne rozlišovat mezi sebou a svým okolím a všechno samozřejmě vztahuje samo k sobě. Primární narcismus není klinická diagnóza, ale spíše výkladový pojem.
Sekundární narcismus je naproti tomu vážná porucha osobnosti, často způsobená vnitřními pochybnostmi o sobě, které pak pacient kompenzuje přehnaně sebevědomým a arogantním vystupováním, přehnanými nároky a touhou po veřejném úspěchu a moci. Podle Ericha Fromma je opakem skutečné lásky, kterou pacient nemůže pochopit.
Velký lékařský slovník definuje narcismus jako sebelásku. Narcistická porucha osobnosti se dle něj projevuje přehnanými představami jedince o vlastní důležitosti a privilegovanosti, a to i bez ohledu na skutečné výsledky jednání. Častým projevem je i arogantní chování a nedostatek empatie.