Témy
BankovanieFalošné charizmatické hnutiaEsenciálne olejePokémonTetovanieEvanjelium prosperityPorobenieVirtuálna realitaTerapia tmouVegetariánstvoWim HofTabuľa OuijaKryštályAkupunktúraAromaterapiaAmuletyChiropraktikaAutogénny tréningTelepatiaKarateAikidoChiromantiaAutomatické písmoHello KittyLiečba zvukom a vibráciamiTretie okoRadiestéziaJasnovidectvoZnamenia zverokruhuTorontské požehnanieIrimantiaAstrálna projekciaPosadnutieNumerológiaDuchovia Kundalini - falošný Duch SvätýSatanistická hudbaKyvadloSilvova metódaČervená šnúrkaKurz ALFABojové umeniaExorcizmusRozprávky Walt DisneyPrútkarstvoUhlíková vodaAstrológiaOkultná hudbaTarotove kartyModloslužbaFalošní prorociOkultná meditáciaEzoterikaHypnózaParapsychológiaHarry PotterCharizmatické čarodejníctvoHoroskopyReikiPoveryHomeopatia
Kategória: Oslobodení z okultizmu
Modlárstvo voláme aj okultizmus. Okultus (z latinčiny) znamená skrytý. Okultná vec je tá, v ktorej sa skrýva diablova prítomnosť alebo sila. V knihe Rituál exorcizmu sa píše: „Prítomnosť diabla a iných démonov sa objavuje, a tiež prejavuje nielen v pokúšaných alebo posadnutých osobách, ale aj vo veciach a miestach, ktoré nejakým spôsobom prenikli svojím pôsobením…“.
Návrat k Bohu z nástrah ezoteriky a okultizmu
Narodila som sa na západnom Slovensku ako druhá v poradí z piatich deti.
Mama nás brávala do kostola, ale pamätám si, že som tam nechodila rada, lebo to dlho trvalo. Boleli ma nohy, keď sme museli stáť a nesmeli sa ani pohnúť. Ani moja staršia sestra tam nechodila rada a raz, keď bola Veľká noc a modlili sme sa pri Ježišovom hrobe, povedali nám, aby sme pobozkali jeho rany. Sestra radikálne odmietla a povedala, že nechce ochorieť a ja som po nej opakovala ako papagáj.
Keď som mala asi 3 roky, dostala som v kostole prvý záchvat migrény. Prestala som vidieť a museli ma z kostola vyniesť. Vonku mi „prepľúvali“ oči, lebo niektoré ženy verili, že som „urieknutá.“ Boli to veľmi zlé, pohanské, okultistické zvyky, a tak som sa nevinne, už vo veku 3 rokov dostala do osídiel ezoteriky – teda na pôdu zlého. Záchvaty migrény pokračovali. Keď som bola svedkom častých, nočných rodičovských hádok, vystrašená otcovými zlostnými rečami, keď mama vyhlásila, že sa hodí pod auto – ohlásila sa migréna, pri ktorej som prestala na nejaký čas vidieť. Postupne sa moje srdce zatvorilo, zatvrdlo. Cítila som sa opustená, nemilovaná, sama.
Prvé sv. prijímanie a birmovku som ešte musela absolvovať, ale potom sa všetko skončilo. Nemala som v srdci nič, čo by ma ťahalo do kostola.
Odišla som študovať ďaleko od mojich rodičov, len aby som mala pokoj. V týchto študentských rokoch som sa cítila voľná, slobodná. Stal sa zo mňa rebel. Spoznala som veľa chlapcov, mala viacero známostí, chodila kade-tade, nikoho som však nemilovala, len som ich využívala a robila si s každým chlapcom, čo som chcela.
Okultné uzdravenia
Všetci, ktorí sa venujú rôznym formám okultizmu, sa dobrovoľne odovzdávajú do otroctva zlých duchov.
Zvlášť nebezpečné je využívanie služieb najrôznejších bioterapeutov, liečiteľov a akýchkoľvek paranormálnych spôsobov liečby.
Prečo je to tak?
Rôzne techniky východných cvičení a meditácií vyvolávajú zväčšenie energie kundalini, čo spôsobuje, že v človeku sa otvárajú tzv. čakry. Prispieva to k nadviazaniu kontaktu s energiami, ktoré majú zlý pôvod.
Prostredníctvom čakier, ktoré sú energetickými centrami, sa človek odovzdáva pod vládu zlej duchovnej sily, ktorú môže používať aj pri najrôznejších okultných praktikách.
P. Jacques M. Verlinde, narodený v Belgicku, ako sedemnásťročný odmietol Krista a celú katolícku náboženskú prax. Po ukončení štúdia a po získaní doktorátu z jadrovej chémie vycestoval do Indie. Žil tam štyri roky a v hinduistických ašramoch vo dne i v noci praktizoval rôzne meditačné techniky, cvičil jogu, odriekal mantru – a to všetko preto, aby sa otvoril a mohol okúsiť Boha. Nenašiel však to, čo hľadal. P. Verlinde si takto spomína na svoju neobyčajnú skúsenosť počas pobytu v Indii: „Počas dlhých meditácií sa mi mnohokrát stalo, že vo chvíli vychádzania z tohto zvláštneho stavu som vnútorne videl takýto obraz: tvár krásnej ženy, ktorá bola veľmi smutná a zároveň na mňa hľadela s veľkou nehou. Vždy ma to veľmi prekvapilo a pýtal som sa jej: ,Kto si?‘ Vždy, keď som kládol túto otázku, po jej tvári stekali slzy a mizla. Keď som sa po svojom obrátení zamýšľal nad týmto zážitkom, vnútorne som cítil, že to bola Panna Mária, ktorá sa mi snažila dať znamenie. Znamenie trpiacej matky, ktorá vidí, ako sa jej dieťa stráca, odchádza, ale ona rešpektuje jeho slobodu, môže mu darovať iba svoje slzy. Keď som už ako kňaz po prvýkrát v roku 1995 pricestoval do Poľska, navštívil som pútnický kostol Panny Márie v Čenstochovej. Ako veľmi ma prekvapilo, keď som počas slávenia svätej omše priamo pred ikonou Panny Márie náhle spoznal tvár ženy, ktorá ku mne prichádzala v Indii, aby sa so mnou stretla“ (J. M. Verlinde: Boh ma vytrhol z temnoty, str. 6).
Zachránila ma poslušnosť kňazovi
Na slávnosti Sedembolestnej Panny Márie som si kúpila denník sv. Faustíny. Obraz Božieho Milosrdenstva nám už visel v byte.
V mojom srdci horela veľká nedočkavosť – počuť slová Pána Ježiša, ktoré povedal sestre Faustíne. Akoby som držala poklad. A bol to poklad.
Toho času som patrila do skupiny, ktorá tiež vyznávala Ježiša aj Máriu – tak ako kresťania, ale tvrdili, že všetko je inak. Že Ježiš bol ženatý, a, že On to všetko chcel inak. Modlili sme sa denne ruženec, všetky modlitby aké sa modlia, používali sme kríže, svätých, svätenú vodu, chodili sme do kostola – na spoveď – prijímali sme eucharistiu.
Ale vykladali sa tu karty, liečilo sa energiou reiki, odpájali sa tu duchovia, volali sa anjeli a písalo sa anjelské – automatické písmo. Toto písmo sa písalo aj s Pánom Ježišom aj Pannou Máriou.
Była zniewolona okultyzmem. Przeszła wiele ezgorcyzmów…
Bola zotročená okultizmom. Podstúpila mnoho exorcizmov….
Hosťom Témy dňa bola Katarzyna Straburzynska, psychologička a autorka knihy „Dotyk lásky“, ktorá sa v rozhovore s Piotrom Otrębskim podelila o svoje životné svedectvo.
Gościem Tematu Dnia była Katarzyna Straburzyńska, psycholog i autorka książki pt: „Dotyk Miłości”, która w rozmowie z Piotrem Otrębskim podzieliła się świadectwem swojego życia.
– Życie bez Pana Boga jest trudniejsze. Jeśli zapraszamy Boga do naszego życia, jest nam łatwiej, bezpieczniej – mówiła Katarzyna Straburzyńska
– W wieku 14 lat obraziłam się na Pana Jezusa. Nie byłam w stanie przyjąć śmierci dziadka, z którym byłam zżyta. Zbuntowałam się, podarłam obrazek z wizerunkiem Pana Jezusa Miłosiernego. Przez dwadzieścia lat żyłam bez Boga – dodawała
Jak podkreślała, „Pan Bóg daje nam wskazówki. Żywa relacja polega na tym, że rozmawiamy z Nim jak z najlepszym przyjacielem”.
o.Joseph Marie Verlinde – Guru, alebo Ježíš
Pátranie po zmysle života a hľadanie absolútna zaviedlo otca Josepha Marie, vtedy ešte Jacques Verlinde, aby sa ponoril do oblasti duchovna. V Indii sa zasvätil do východných asketických praktík – joga a transcendentálna meditácia- a tam aj viac spoznal hinduistickú a budhistickú náboženskú tradíciu. Následne si osvojil aj ezoterické a okultné praktiky. Dnes hovorí o svojej skúsenosti a porovnáva ju s pravdou o Kristovi, ktorý ho išiel hľadať až na samý koniec sveta. Tento belgický kňaz, doktor filozofie a teológie, je dnes predstaveným rehoľnej komunity Rodina sv. Jozefa vo Francúzsku. A vo svetle tejto svoje skúsenosti otec Jozef Maria Verlinde odpovedá na základné otázky našej spoločnosti. Varuje a rozpráva s veľkým rešpektom o tých, čo, „hľadajú zmysel” a ktorí sa vydávajú na cestu „Východu” a ezotericko-okultných praktik.