Konfliktné vzťahy, odpustenie, zmierenie, uzdravenie

Mons. Peter Šimko | Duchovná obnova Bošáckej farnosti 2023

Mons. Peter Šimko odpovedá na otázky:
Akým spôsobnom možno prinavrátiť dôveru do vzťahu?
Nestačí svoj hnev odovzdať „len“ Bohu?
Treba ho vyjadriť aj človeku?
Ako sa zmieriť s človekom, ktorý nás nahneval?
Čo robiť, keď je vzťah ťažký a náročný?
Ako sa správne modliť za druhého človeka?
Ako môže v manželstve pôsobiť charizma uzdravenia?
Ako ukončiť náročný deň?

Zdroj YouTube

Rodové zaťaženia a východisko z nich

Predstavte si, že ste vodičom nákladného auta v nejakom podniku, kde ste sa zamestnali. Keď idete na aute po rovine ešte to ide. Možno sa vám zdá, že auto ide celkom dobre. Snáď trochu viac vrčí, ako by malo. Ale keď prídete do kopca, ide to veľmi ťažko. Rýchlosť musíte preradiť na ten najnižší stupeň, ba miestami sa zdá, že to auto nevytiahne. Auto hučí, voda v chladiči sa zohrieva, ale výkon nikde nebadať. Pozriete sa von oknom a okolo vás obiehajú vodiči na podobných autách, ktoré celkom ľahko zvládajú kopce, kde sa vaše auto trápi.

Múdry šofér v takomto prípade zastaví a skontroluje auto. Ale nič zvláštne nebadáte. Tu vám okoloidúci šoféri ukazujú niečo na aute. Vyleziete naň a s prekvapením zistíte, že auto je takmer až po bočnice naložené mokrým pieskom, ktorý nevysypal šofér z predošlej zmeny a ktorý nebolo zdola vidieť.
Ja viem, väčšina z vás nie ste šoférmi takéhoto auta a podobná situácia sa vám nikdy nestane. Ale ja hovorím o živote a jeho ťarchách. A tam niečo podobné zažívame. Viete, nie všetci, ktorí sa narodíme, máme úplne rovnakú štartovaciu čiaru. Niektorí ľudia pozorujú, že aj keď robia v živote dobré veci, podobne ako ostatní v ich okolí, predsa to nejde rovnako. Cítia, že v ich živote existujú akési ohromné brzdy, neznáme ťarchy, aj napriek všetkým dobrým snahám. A to nehovorím nejakých malých problémikoch. Hovorím o ťarchách, ktoré človek vníma až ako niečo nenormálne, a ktoré sú tu akosi stále. Že v situáciách, ktoré druhí hravo zvládajú, ja nepochopiteľne nevládzem, trápim sa, ba prehrávam. A nie som si vedomý, že by som urobil niečo horšie ako tí okolo mňa.

A o tom, že takéto situácie existujú, nám hovorí aj dnešné Božie slovo. A našťastie ono nielenže odhaľuje, prečo to tak je, ale aj ukazuje, ako ten náklad ťarchy vyklopiť a stať sa od neho slobodným. Drahí bratia a sestry. Dnes vám chcem niečo povedať o téme, o ktorej vám snáď ešte nikto nehovoril a to sú tzv. rodové zaťaženia.
Vieme, že existujú. Ako sa prejavujú? Neustále zlé vzťahy v rodine i u najbližších príbuzných, aj pri všetkej dobrej snahe o zmierenie a o lásku. Výskyt závažných chorôb aj po niekoľko pokolení, ktoré nejde nijako vyliečiť. Opakované samovraždy alebo záhadné úmrtia v rodine. Trvalý neúspech v práci a s financiami u viacerých členov rodiny aj po viac generácií. Opakované psychické problémy v rodine. Dlhoročné série rôznych nešťastí v rodine. Alebo trvalé nutkania k zlu a hriechom, ktoré dotyčný vôbec nevyhľadáva a sám od seba ich nechce páchať. A sú aj ďalšie prízna

Duchovný obchvat – obchádzanie vlastných problémov

Dôvod byť sám sebe otvorený. Zistite, kedy sa pozitivita stáva nebezpečnou a čo môžete urobiť, aby ste tomu zabránili

Každý chce mať pocit, že je úspešný. Chceme mať pocit, že vyhrávame svoje bitky, a chceme ukázať svetu obraz, na ktorý sme hrdí. Existuje však tenká hranica medzi skutočným pocitom, že sme skutoční víťazi a predstieraním, že nimi sme.

Nie je nič zlé na tom, že bojujeme. Pocit porážky občas patrí k životu. Byť autentický so svojimi bolestnými pocitmi vedie k prijatiu, uzdraveniu a životnej zmene, ale ego má mocný vplyv. Ego sa snaží o okamžité uspokojenie tým, že sa chváli obrazom, ktorý je v súlade s vaším duševným stavom.

Tu ľudia skĺzavajú do pasce duchovného obchvatu tým, že maskujú svoje skutočné emócie, aby vyzerali tak, že všetko vyriešili. Pokiaľ však tento obraz nie je podložený skutočnou radosťou, je to len maska.

V tomto článku sa chcem venovať duchovnému obchvatu, pretože vidím okolo seba veľa ľudí, ktorí sú  šťastní len naoko pričom nemajú na to žiaden dôvod. Títo ľudia majú tendenciu chváliť sa tým, že sú stelesnením lásky a svetla, ale odmietajú sa pozrieť na temnotu vo svojom vnútri.
Keď nedokážete byť pravdiví k tomu, kým ste a čím prechádzate, bránite sami sebe v skutočnom raste a rozvoju.

Odpustenie či nenávisť? Boží Duch či duch Jezabel ?

Na jednej strane rozvášnený dav. Ozývajú sa výkriky: Do basy s ním!…Na šibenicu!…Na druhej strane mĺkve ticho. Ľútostivý pohľad do davu plný lásky ku každému človeku…dokonca i k odsúdeniahodným ľudom – zlodejom, smilníkom, …vrahom. Nenávisť postavená voči láske.

Toto sa v bežnom živote denno- denne opakuje. V malých obmenách. Miesto farizejov a zákonníkov sú okrem ľahko manipulovateľných neveriacich ľudí, chtivých robiť všetko, čo sa im zachce bez ohľadu na cestu Desatora i skupina ľudí, ktorí si hovoria „kresťania“, „charizmatici“, „spasení“… Ľudia či nadľudia žijúci v svojej bubline, majúc iba svoju pravdu, svoje dary, mávajúc v rukách Bibliou avšak neuznávajúc nikoho iného okrem seba a ľudí majúci rovnaký názor.. „Preč s ním! Ukrižuj ho! Nepasuje nám! Hovorí inak, ako my chceme…“ Pravá Pravda však popri nich tichučko preteká, ako malý pramienok čerstvej, sviežej vody. Zabúdajú, že ich „pravda“ je postavená na piesku, kde sa prameň vody stráca. Ich pravda je postavená na falošných hlasoch zaznievajúcich v ich mysliach, nepripúšťajúc, že by to mohol byť niekto iný, ako Duch Svätý. Ignaciánske rozlišovanie je pre nich španielskou dedinou. Nevšímajú si, že sa do nich nebadane vkradla nenávisť nahrádzajúc lásku ku každému človeku. Postavili proti sebe postavy, ktoré im akosi nepasujú, nezdieľajú ich názor. To je pre nich dobré odôvodnenie, ospravedlnenie ich nenávisti: “ Lebo ….!

Samo-spravodlivosť. Duch Jezabel, majster samo-spravodlivosti, duch ničiaci vzťahy, manipulujúci, klamúci, ovládajúci davy, nebadane zabíjajúci lásku v človeku k človeku, ničiaci a tlmiaci Božieho Ducha. Duch pod rúškom náboženstva, vytvárajúc svoje deti, politické modly skrývajúce sa pod falošnou kresťanskou maskou sľubujúcou blahobyt, kŕmiacou svoje deti misou straníckej či parlamentnej šošovice.

Priateľu, po atentáte na premiéra Slovenska dozrel čas sa nad sebou zamyslieť na ktorej strane barikády stojím… Či kričím v rozvášnenom dave pod transparentom so šibenicou, transparentami plnými nenávisti a smrtiacich slov…?, alebo ticho, s Božím pokojom, ľútostivo a nechápajúc hľadím na rozvášnený dav plný diabolských emócií prihovárajúc sa za nich: …Otče, odpusť im lebo nevedia čo robia“…

Odpor voči Bohom ustanovenej autority je v Božích očiach vzburou. Každá vzbura má za následok trest, skôr či neskôr… Diabol, duch Jezabel je plný nenávisti, klamstva, manipulácie. Je duchom vzbury ničiac v človeku ľudskosť, vzťahy, životy Božích detí. Žijeme v dobe, kedy sa javí, že diabol a jeho stratégie – klamstvo, manipulácia, nenávisť víťazia. Rovnako, ako sa zdalo v časoch Krista na Kalvárií. Vieme, aké bolo pokračovanie – zmŕtvychvstanie Ježiša. Víťazstvo života nad smrťou.

Aký je teda správny smer a postoj kresťana v týchto ťažkých časoch? Hľadajme príklad v Ježišovej matke Márií stojacej spolu s apoštolom Jánom a ženami pod krížom. Utíšenie emócií, rozlíšenie dobra od zla, robenie pokánia, prosiť o odpustenie, odpustiť. Viera v Božie Slovo, vo víťazstvo ukrižovaného Krista. Zmena života podľa Božieho Slova, nasledovanie a zjednotenie sa s Kristom. Konečné víťazstvo je pred nami.

Priateľu preto neváhaj, vykroč správnym smerom! Ešte je čas milosti…Dobre zváž, komu dáš moc konať. Diablovi či Bohu…