Témy
BankovanieFalošné charizmatické hnutiaEsenciálne olejePokémonTetovanieEvanjelium prosperityPorobenieVirtuálna realitaTerapia tmouVegetariánstvoWim HofTabuľa OuijaKryštályAkupunktúraAromaterapiaAmuletyChiropraktikaAutogénny tréningTelepatiaKarateAikidoChiromantiaAutomatické písmoHello KittyLiečba zvukom a vibráciamiTretie okoRadiestéziaJasnovidectvoZnamenia zverokruhuTorontské požehnanieIrimantiaAstrálna projekciaNumerológiaPosadnutieDuchovia Kundalini - falošný Duch SvätýSatanistická hudbaKyvadloSilvova metódaČervená šnúrkaKurz ALFABojové umeniaRozprávky Walt DisneyPrútkarstvoUhlíková vodaExorcizmusAstrológiaOkultná hudbaTarotove kartyModloslužbaFalošní prorociOkultná meditáciaEzoterikaHypnózaParapsychológiaHarry PotterCharizmatické čarodejníctvoHoroskopyReikiPoveryHomeopatia
Kategória: Vzťahy, komunikácia, výchova, emócie, odpustenie
V tejto závažnej a veľmi dôležitej oblasti výchovy sme neustále celý život všetci žiakmi. A preto sa všetci musíme učiť odpúšťať. Odpúšťať by si mali manželia navzájom, deti rodičom i rodičia deťom. Keď proces odpustenia deti vidia a cítia vo vlastnej rodine, to je ten najlepší živý príklad. Deti majú zážitok, že sa im odpúšťajú ich nedostatky, takto sa učia aj ony odpúšťať, pretože niečo podobné zažili na vlastnej koži. Keď sa naučia odpúšťať v rodine od svojich rodičov či starých rodičov, neskôr vedia odpúšťať v škôlke, v škole i na pracovisku.
Zdravá láska vs sebeláska
Přednáška zazněla na JUMPU v roce 2014.
Ako vychovávať v láske
Táto téma výchovy k láske bola o. Marošom Lovičom v tejto kázni veľmi pekne opísaná. K láske a viere začíname vychovávať ešte pár rokov pred počatím. Ako sme my sami boli vychovávaní, tak aj my budeme vychovávať svoje deti. Dôležité je, čím napĺňame svoju myseľ. Čo sme my sami investovali do vzťahu s Bohom. to dokážeme odovzdávať. Ak ten náš vzťah je živý, vtedy môžeme vychovávať správne. Usporiadané zdravé túžby tvoria našu lásku. Človek aj keď naplní svoje potreby, stále to nestačí, lebo máme túžby a stále chceme niečo nové. Čnosť čistoty, o ktorej o. Lovič rozpráva, je schopnosť darovať sa, myslieť na druhých, vytvárať spoločenstvo. Sebadarovanie sa, je to šťastie, vrchol lásky. Túžbu k čistote môžeme vychovávať cez 3 oblasti, ako je citlivosť, obrazotvornosť a pamäť. Dnešné rozprávky žiaľ deformujú túžbu dieťaťa, neposilňujú túžbu po dávaní a vytváraní spoločenstva. Chvála, odprosenie, prosby o požehnanie by mali byť medzi nami navzájom, alebo nami a Bohom samozrejmosťou. Toto je to, čo vychováva k zdravému životu, vychováva zdravé túžby. Pozrite si viac, kde o. Lovič rozpráva aj na konkrétnych príkladoch, ako vychovávať k láske.
Vnitřní zranění a uzdravení
„Každý člověk potřebuje lásku, potřebuje, aby ho lidé přijímali takového, jaký je. My se vlastním hříchem stáváme neschopnými lásky a zraňujeme druhé, a obráceně-druzí zraňují nás. A tak se stane, že člověk pro svůj vlastní hřích, i pro hříchy druhých, je neschopný žít i s Bohem. Když uvažujeme nad překážkami života s Bohem, musíme mnohdy sestoupit hluboko do minulosti, protože nás ovlivnily už události, které jsme my sami změnit nemohli. Pro život člověka je moc důležité, jestli byl od samého začátku dítětem očekávaným a chtěným. Když se maminka netěší na své dítě, tak to dítě to negativně poznamená.. Každá chvíle, ve které se postavíme proti Bohu, nás vzdaluje od lidí i od Boha,způsobuje nám vnitřní zranění. Když uvažujeme o následcích hříchu, mluvíme o tom, že člověk sám se stává neschopným lásky, propadá se do duchovní hluchoty, přestává rozpoznávat, co je dobré a co zlé.“ www.vojtechkodet.cz
8 krokov ako jednať s nepríjemnými ľuďmi, ktorým sa nedá vyhnúť
Sú medzi nami ľudia, ktorí, bohužiaľ, prinášajú do našich životov iba negatíva – niekedy úmyselne a niekedy aj nie.
A aj keď by sme mali pracovať na svojej trpezlivosti a skúšať týmto ľuďom pomôcť zmeniť ich prístup na taký, ktorý bude prinášať im a ľuďom okolo nich viac dobrého, niekedy – hoci sa snažíme koľko sa len dá – sa to nestane. Dokonca sa nám môže stať, že sa od nich nakazíme a sami sa staneme „škodlivými“.
Čo by sme teda mali robiť? Jednoduchou odpoveďou by bolo vzdialiť sa od toho človeka a modliť sa za neho. Avšak, niekedy ide o ľudí, ktorých nemôžeme odstrániť zo svojho okolia, napríklad príbuzní, obchodní partneri alebo kolegovia. Tu je niekoľko návrhov, ako sa takáto situácia dá zvládnuť.
Milosrdná láska – agapé
Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia… (Lk 6, 27) Ktosi sa ma opýtal, či môžeme dôverovať tomu, že evanjeliá zachytávajú skutočné Kristove slová. Odpoveď na túto otázku bude dôležitá aj v súvislosti s Lukášovým evanjeliom o láske k všetkým, teda aj k nepriateľom (Lk 6, 20 – 38). Nie je totiž jednoduché žiť podľa zásad milosrdnej lásky k všetkým, a dobre robiť aj k tým, čo nás nenávidia. Z histórii vieme o diskusii rozpútanej v čase osvietenstva o tom, kedy jednotlivé evanjeliá vznikli. Táto diskusia akoby bola spočiatku kresťanstvu zasadila veľký úder. Keby totiž boli evanjeliá vznikli v druhom až treťom storočí, ako sa vtedy predpokladalo, bol by medzi Ježišovým životom a napísaním evanjelií dosť dlhý čas na vznik rozličných mýtov a na zmytologizovanie celej Ježišovej osobnosti. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že Ježiš skutočne žil a zomrel ako človek. Datovanie evanjelií sa posunulo do prvého storočia – teda do čias krátko po Kristovi.
A čo bolo medzi tým? Ústne podanie. Až keď postupne zomierali apoštoli a prví učeníci, teda priami svedkovia, a hlásanie Ježišovho učenia sa značne rozširovalo, začali ho zapisovať. Evanjelisti „strihali“ a „zošívali“, aby jeho slová každý podľa svojho vedomia čo najviac priblížil skupine, pre ktorú písali a aby z prameňa (ústneho podania), z ktorého čerpali, zachytili slová čo najbližšie Ježišovým slovám. V tomto príspevku budeme uvažovať o tej časti Lukášovho evanjelia, ktorá sa začína blahoslavenstvami s následným beda, pokračuje slovami o láske aj k nepriateľom, o láske v cirkevnej obci, prechádza do slov o skutkoch a končí sa podobenstvom o stavbe na skale či na piesku, a to z dvoch pohľadov: smerom von – to sú slová o láske k nepriateľom a smerom dnu – to sú slová o nesúdení a neodsudzovaní.