Kategória: Vzťahy, komunikácia, výchova, emócie, odpustenie

Max Kašparů hovorí, že základom života sú vzťahy a náš duševný stav sa odráža vo vzťahoch, ktoré s ľuďmi máme. Ak cítime sami v sebe nesúlad, nepokoj, rozpoloženie, nervozitu, nemôžeme čakať, že ľudia okolo nás budú prívetiví, milí, bezkonfliktní, pokojní a dobrí.
Viac o vzťahoch a o aspektoch, ktoré majú vplyv na vzťahy v jednej zo svojich prednášok porozprával spisovateľ,  psychiater, pedagóg, gréckokatolícky kňaz a esperantista Jaroslav Maxmilián Kašparů.

Vzťahy majú 3 roviny

Podľa Maxa Kašparů všetky vzťahy ľudí majú tri roviny:
Intepersonálne vzťahy JA A TY
To sú  medziľudské vzťahy medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi a podobne.

Vzťah človeka ku kultúrnym hodnotám
Táto rovina predstavuje napríklad vzťahy k materinskému jazyku, k tradíciám, k histórii, k domovu, k povolaniu, ktoré vykonávame.

Žijeme v době negativismu. Jaké důsledky má negativní vidění světa a našeho života? Co se děje v naší mysli, když vnímáme sebe a budoucnost negativně? Co se naopak děje, když se rozhodneme pro pozitivní pohled? Co s naším životem dělá radost a kde je její zdroj? Jak se nastavit tak, aby se stylem našeho života stala radost?

2. Jak pracovat s neg. emocemi?

3. Odpuštění a přijetí se

Mnohdy nepoužíváme stejný metr pro měření všem lidem. Na ty kolem nás jsme laskaví, chceme se jim zavděčit, nechceme se hádat ani dělat zlou krev. Na sebe jsme ale jako psi. Neustále se soudíme, kritizujeme, ponižujeme, nadáváme si. Nebo právě naopak. Hudráme na všechny kolem a viníme je ze všech svých problémů, ale svou chybu neumíme vidět, natožpak přiznat. Základem dobrého vztahu k sobě je přijetí nejen mých silných stránek, ale i těch slabých (svého stínu). Pojďme spolu projít cestou odpouštějícího sebepoznání a sebepřijetí a zjistit, co se stane, když budeme sami sebou a zažijeme svobodu plynoucí ze sebepřijetí.

Zdroj: https://www.youtube.com/@KCMTPRAHA

Čo je duchovný obchvat?
Definícia, úrovne a príklady

Väčšina ľudí sa obracia k meditácii a duchovnejšiemu životu, pretože sa chcú cítiť lepšie. Túžia po živote s menším stresom, nepohodlím a bolesťou a chcú sa napojiť na väčšiu ľahkosť, pohodu, radosť a hojnosť. To je veľmi dobrý dôvod na meditáciu. Niekedy je však život jednoducho bolestivý. Definícia duchovného obchvatu je, keď využívame svoju meditačnú prax na to, aby sme unikli tejto pravde, namiesto toho sa pripútame k toxickej pozitivite a vyhýbame sa tak skutočnému rastu.

Duchovný obchvat je definovaný ako používanie vlastnej spirituality na to, aby sme sa vyhli konfrontácii s nevyriešenými problémami buď na osobnej, medziľudskej, alebo systémovej úrovni. Tento termín spopularizoval v 80. rokoch minulého storočia John Welwood, budhistický učiteľ a psychoterapeut, ktorý tento jav pozoroval vo svojej vlastnej duchovnej komunite.
Duchovný obchvat je pokus využiť svoju spiritualitu alebo meditačnú prax nie na vyrovnanie sa s realitou aká je, ale na únik, vyhnutie sa danej realite alebo jej potlačenie. Príklady duchovného obchvatu môžu zahŕňať nasledujúce:
– Odpútanie sa bez súcitu. Napríklad zámena ľahostajnosti za vyrovnanosť.
– Vyhýbanie sa nepríjemným pocitom.
– Snaha používať meditáciu ako prostriedok na vyhýbanie sa emóciám alebo ich potláčanie namiesto súcitného svedectva o všetkom, čo sa objaví.
– Nadraďovanie meditačnej praxe. Vyhlasovanie nadradenosti alebo spravodlivosti nad tými, ktorí nezdieľajú vašu prax.

Moderný koncept feminizmu v čase, keď bola napísaná Biblia, neexistoval. To však neznamená, že Biblia nemá čo povedať k základným otázkam feminizmu. Aj keď sa zdá, že Písmo mlčí o niečom, čo sa nás týka dnes, existujú večné princípy, ktoré hovoria o základnom probléme.

Najprv by sme mali definovať feminizmus, pretože tento pojem môže mať pre rôznych ľudí rôzny význam. Feminizmus je v podstate filozofia, ktorá presadzuje rovnaké práva pre ženy a mužov – sociálne, politické, ekonomické a iné. Prvé feministky bojovali za volebné právo pre ženy a získali ho.

Dnešný feminizmus však ide ďalej ako len k požiadavke rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Moderné feministky bojujú za interrupcie na požiadanie, jazykovú rovnosť (napríklad trvajú na tom, aby sa namiesto „predseda“ hovorilo „predsedníčka“) a stieranie rodových hraníc. Radikálnejšie feministky sa aktívne snažia zvrhnúť akýkoľvek zvyšok mužskej dominancie v spoločnosti, vystupujú proti biblickým úlohám manželov a manželiek a podporujú lesbizmus. Radikálne feministky popierajú, že by existoval akýkoľvek rozdiel medzi mužmi a ženami, a učia, že akékoľvek vnímané rozdiely medzi pohlaviami sú spôsobené výlučne spoločenskou podmienenosťo