Poruchy príjmu potravy – S jedlom v násilníckom vzťahu

Najznámejšími diagnózami v rámci tohto ochorenia sú mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatové prejedanie. Vo všetkých prípadoch ide o závislosť na manipulácii s jedlom, nie na jedle samotnom. Porucha často vzniká ako dôsledok výrazne stresujúcich udalostí v živote mladých. Aké „benefity“ ponúka a prečo je ťažké sa ich vzdať vysvetlí Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť.

Vo videopodcaste sa dozviete:
– Prečo majú poruchy príjmu potravy najvyššiu úmrtnosť spomedzi duševných chorôb?
– Je hmotnosť ukazovateľom prítomnosti poruchy?
– Ako ochorenie manipuluje psychiku človeka?
– Vzorce správania v rodine môžu podporiť vznik ochorenia alebo jeho udržiavanie. Ktoré to sú?
– Kto všetko by sa mal podieľať na liečbe?

Zdroj YouTube

Toxická pozitivita: Biblický pohľad na škodlivý trend

Vo svete, ktorý si nadovšetko cení šťastie a úspech, sa toxická pozitivita stáva čoraz rozšírenejším problémom.
Termín – toxická pozitivita – je trendom na sociálnych sieťach medzi poradcami, psychológmi a koučmi. To vedie ľudí k tomu, aby spochybnili svoj prístup k pozitívnemu naladeniu.

Toxická pozitivita sa vzťahuje na myšlienku, že človek by si mal vždy zachovať pozitívne myslenie bez ohľadu na okolnosti. Tento prístup k životu naznačuje, že negatívnym emóciám sa treba vyhýbať alebo ich potláčať a že pozitívnosť a optimizmus sú kľúčom k šťastnému a úspešnému životu.
Táto problematika síce nie je nová, ale v poslednom čase dostala tento termín.
Všetci sme počuli ľudí hovoriť: „Pozeraj sa na to z tej lepšej stránky“, „Mohlo to byť oveľa horšie“ a „Dôveruj Bohu a všetko bude v poriadku“. Tieto pohŕdavé frázy tvárou v tvár utrpeniu sú príkladom toxickej pozitivity.
S najväčšou pravdepodobnosťou odrážajú dobré úmysly druhých, ale tie isté vety, ktoré sa zdajú byť povzbudivé, môžu mať na jednotlivcov negatívny vplyv a v skutočnosti škodia tým, ktorí prežívajú utrpenie.

Emoce nás ovládají, jsme ve vleku dopaminu, říká psychiatr

Mozek je dokonalý systém. Každý z jeho neuronů funguje jako vysoce výkonný procesor, což je vysvětlení i pro zdánlivě nevysvětlitelné. „Například intuice může být ve skutečnosti velmi složitý výpočet. Mozek totiž analyzuje i data, kterých si vědomě nevšimneme,” říká v rozhovoru s Lucií Výbornou Jiří Horáček z Národního ústavu duševního zdraví.

Médiá v službách dobra alebo v područí zla?

Sedmoro pri sledovaní médií:
1. Overovať informačný zdroj, neveriť všetkému a každému. Skúmať a dať si do súvislostí všetky okolnosti zberu informácie.

2. Byť pozorný na hĺbku a kvalitu prijímaných i odovzdávaných slov, či nie je informácia odovzdaná nadľahčeným alebo zmanipulovaným spôsobom.

3. Zvážiť, či prijímané informácie sú pre život osožné, a podľa toho sa rozhodnúť, či pokračovať v ich sledovaní a šírení alebo nie.


4. Uvedomiť si svoju spoluzodpovednosť za šírenie informácií. To znamená nielen podporovať šírenie kvalitných pravdivých informácií, odmietať šíriť nedôveryhodné informácie z nedôveryhodných zdrojov, ale i pripomienkovať informačný obsah a zodpovedné osoby – teda aktívne reagovať konkrétnymi podnetmi, či už pozitívnymi alebo negatívnymi. Slovo má svoju moc a rezonuje i vo svedomí človeka pracujúceho v médiách.


5. Nezapínať televíziu, rádio či internet len kvôli tomu, aby „nebolo ticho“. Ticho býva veľakrát užitočnejšie než informácie z médií, dokonca môže sprostredkovať oveľa dôležitejšie a múdrejšie posolstvo.


6. Vedieť, kedy je správny čas televíziu či rádio zapnúť, prepnúť a vedieť, kedy je načase ich vypnúť.


7. Nezabíjať a nemrhať svojím vzácnym časom bezcieľným sledovaním médií.

Radkin Honzák, Emoce a nemoce 

Povídání o strachu, hněvu a jiných pocitech a také o tom, jak se dívat na psychosomatiku. Rozpoznávat emoční naladění druhých lidí i vlastní patří do vlastností emoční (sociální) inteligence

Radkin Honzák, Emoce a nemoce

Proč je dobré vědět, jaká emoce námi hýbe? Tak jako u všeho v psychologii: abychom mohli alespoň zčásti předvídat, co se bude dít, a v nemenší míře proto, abychom se ze situace poučili a příště jednali výhodněji. Musíme vědět, že okolí čte naše emoce z neverbálních projevů.

Přednáší MUDr. Radkin Honzák, známý a oblíbený psychiatr IKEM a REMEDIS, sekundární lékař Psychiatrické léčebny Bohnice, asistent ÚVL 1. LF UK. Večer je inspirovaný knihami: Psychosomatická prvouka a Všichni žijeme v blázinci.