Kategória: Vzťahy, komunikácia, výchova, emócie, odpustenie

Vo svete, ktorý si nadovšetko cení šťastie a úspech, sa toxická pozitivita stáva čoraz rozšírenejším problémom.
Termín – toxická pozitivita – je trendom na sociálnych sieťach medzi poradcami, psychológmi a koučmi. To vedie ľudí k tomu, aby spochybnili svoj prístup k pozitívnemu naladeniu.

Toxická pozitivita sa vzťahuje na myšlienku, že človek by si mal vždy zachovať pozitívne myslenie bez ohľadu na okolnosti. Tento prístup k životu naznačuje, že negatívnym emóciám sa treba vyhýbať alebo ich potláčať a že pozitívnosť a optimizmus sú kľúčom k šťastnému a úspešnému životu.
Táto problematika síce nie je nová, ale v poslednom čase dostala tento termín.
Všetci sme počuli ľudí hovoriť: „Pozeraj sa na to z tej lepšej stránky“, „Mohlo to byť oveľa horšie“ a „Dôveruj Bohu a všetko bude v poriadku“. Tieto pohŕdavé frázy tvárou v tvár utrpeniu sú príkladom toxickej pozitivity.
S najväčšou pravdepodobnosťou odrážajú dobré úmysly druhých, ale tie isté vety, ktoré sa zdajú byť povzbudivé, môžu mať na jednotlivcov negatívny vplyv a v skutočnosti škodia tým, ktorí prežívajú utrpenie.

Sedmoro pri sledovaní médií:
1. Overovať informačný zdroj, neveriť všetkému a každému. Skúmať a dať si do súvislostí všetky okolnosti zberu informácie.

2. Byť pozorný na hĺbku a kvalitu prijímaných i odovzdávaných slov, či nie je informácia odovzdaná nadľahčeným alebo zmanipulovaným spôsobom.

3. Zvážiť, či prijímané informácie sú pre život osožné, a podľa toho sa rozhodnúť, či pokračovať v ich sledovaní a šírení alebo nie.

4. Uvedomiť si svoju spoluzodpovednosť za šírenie informácií. To znamená nielen podporovať šírenie kvalitných pravdivých informácií, odmietať šíriť nedôveryhodné informácie z nedôveryhodných zdrojov, ale i pripomienkovať informačný obsah a zodpovedné osoby – teda aktívne reagovať konkrétnymi podnetmi, či už pozitívnymi alebo negatívnymi. Slovo má svoju moc a rezonuje i vo svedomí človeka pracujúceho v médiách.

5. Nezapínať televíziu, rádio či internet len kvôli tomu, aby „nebolo ticho“. Ticho býva veľakrát užitočnejšie než informácie z médií, dokonca môže sprostredkovať oveľa dôležitejšie a múdrejšie posolstvo.

6. Vedieť, kedy je správny čas televíziu či rádio zapnúť, prepnúť a vedieť, kedy je načase ich vypnúť.

7. Nezabíjať a nemrhať svojím vzácnym časom bezcieľným sledovaním médií.