Depresia – Vieme ju vyjadriť?

No depresia, o ktorej chcem dnes hovoriť, je obyčajná depresia, ktorá vzniká z určitých životných situácií: osobnej straty, sklamania, zlyhania, frustrácie, strachu atď. Niekedy môže byť takáto depresia akútna: spôsobí ju vážna situácia, napr. keď niekto milovaný náhle umrie, alebo keď sa niekto dozvie, že nám ktosi ublížil, keď nám zle rozumejú, keď sme stratili prateľa alebo možnosť práce, alebo keď sme jednoducho tak alebo inak zlyhali.

Obyčajná depresia je normálna a všetci potrebujeme určitý čas, aby sme túto skúsenosť prekonali. Depresia sa stáva problémom iba vtedy, keď ju zanedbáme. Vtedy pretrváva a začína nám spôsobovať ťažkosti. Niekedy vyžaduje tento druh vážnej depresie tiež určitý čas medikamentóznej liečby a pomoc, poradenstvo. Takýmto prípadom je napríklad dlhotrvajúca depresia muža alebo ženy po smrti manželského partnera. Iným príkladom, z opačného extrému, je osoba, ktorá upadne a zostáva v hlbokej depresii, pretože jej chýbali dve čísla do výhry v lotérii. Ani jeden z týchto prípadov nie je normálny. V týchto a iných prípadoch vidíme, že predmet alebo osoba, o ktoré sme prišli, je akoby kotva priviazaná k deprimovanej osobe, tiahne ju nadol do hĺbky a drží ju tam. Problém je v tom, že osoba nevie prijať to, čo je nevyhnutné a odpútať sa od strateného predmetu alebo osoby, a nie je schopná dostať sa z procesu zármutku.

Zážitková skúsenosť straty, ktorá je jednou z príčin depresie, plodí pocit beznádeje, a ten nás robí bezmocnými. Deprimovaná osoba sa často stáva nehybnou, zhorší sa jej schopnosť normálne fungovať. Úroveň motivácie klesne a pocit, že nič nemá význam, zakryje pohľad na život.
Takéto stavy a príčiny depresie dokážu osobu premôcť, zmrzačiť ju a zabrániť jej efektívne žiť. „Obyčajná“ depresia sa môže zhoršovať a ak sa nevyrieši, môže sa stať sa chronickou.
Ak máme depresiu liečiť alebo predchádzať jej, musíme ju pochopiť. Je dôležité uvedomiť si ju a keď k nej došlo, priznať si ju. Musíme uvažovať o tom, čo ju mohlo zapríčiniť a potom na tieto príčiny reagovať. Tak môžeme predísť tomu, aby depresia rozleptala veľkú časť nášho života, využiť ju na to, aby sme lepšie rozumeli sami sebe a na svoj osobný rast.

Jednou zo základných a najbežnejších príčin depresie je potlačenie (represia). K potlačenie dochádza, keď svoje bolestivé a negatívne city – spomienky, strachy, atď. – skrývame v sebe. To má za následok, že sa pridržiavame rozličných druhov zmätených, skreslených a tiesnivých myšlienok a citov. Ak sa k nim nepostavíme otvorene a nebudeme s nimi nič robiť, ale dovolíme, aby zmocneli, zapríčinia, že si vytvoríme príšerné napätia a vnútorné konflikty. Tie potom zas vplývajú na náš duševný pokoj a strhávajú nás do depresie. Často sa ľudia pokúšajú na nepríjemné a neželateľné city a myšlienky zabudnúť alebo odsunúť ich, ale ony nechcú odísť, kým sa na ne nepozrieme priamo.
Keď svoje negatívne city potláčame, cítime sa unavení, strácame  záujem niečo robiť,  pretože ohromné množstvo našej energie konzumujú tieto vnútorné konflikty a naše úsilie držať ich udusené v sebe. V takomto stave sa ľudia cítia zmätení a neistí ohľadom toho, čo si skutočne myslia a cítia. Toto obdobie nie je časom na dôležité rozhodnutia. Treba počkať, kým sa niečo z tohoto vnútorného zmätku neuvoľní a naše myšlienky a city neobjasnia. Ako to dosiahneme? Tým, že ich vyjadríme. Ak potlačenie (represia) môže spôsobiť depresiu, tak expresia (vyjadrenie) ju môže začať uľahčovať tým, že donúti všetky tie zamotané a poprekrúcané myšlienky a city, ktoré potrebujú uzrieť denné svetlo, vyjsť na povrch, aby sme videli, na čo sú nám. Urobíme to tým, že vyjadríme to, čo cítime, niekomu blízkemu, niekomu, komu dostatočne dôverujeme, aby sme mu to mohli odkryť, niekomu, kto s nami nemusí súhlasiť, ani dokonca nám nemusí rozumieť, ale kto je ochotný pozorne nás počúvať a pomôcť nám veci roztriediť. „Máte nejakého úprimného priateľa, s ktorým môžete o tom hovoriť, priateľa, ktorý s vami diskutuje, trvá na svojom názore, odporuje vám?“ Deprimovaní ľudia potrebujú hovoriť, potrebujú priateľa, ktorý ich vypočuje a cíti s nimi. Ale deprimované osoby sa často uzavierajú do seba, a tak regredujú, klesajú späť.

Ak máte priateľov, ktorí by to chceli urobiť, nedovoľte im to! Povzbuďte, ba donúťťe ich povedať, čo cítia, aby sa veci dostali  z tmy von na svetlo, „na stôl“, kde bude možné novým a realistickým spôsobom vnímať všetko to, čo sa potlačilo. V takomto procese pôsobí osvecujúci Boží Duch a uzdravovanie môže začať.
Táto potreba vyjadrenia sa môže uspokojiť aj s tým, že sme v styku so svojím vnútorným svetom, takže sme si vedomí toho, že niečo zatláčame a že nás to ovláda. Vtedy sa môžeme odvážne a otvorene postaviť  vo svojom vnútri ku skresleným citom. Nesmieme  dovoliť, aby nás zaplavili, ani im nesmieme veriť alebo dôverovať.