Ako Gloria padala stále dole, do strednej časti očisca, videla trpiace duše, ktoré mali hrozný smäd a veľmi trpeli, ich oblečenie ich spaľovalo… boli to všetky ich hriechy, láska, ktorú nedali, chlieb, s ktorým sa nepodelili. Jedinou chvíľou, kedy si tieto duše na chvíľku oddýchnu je, keď kňaz pri omši zdvihne premeneného Krista.
V tejto časti svojho svedectva Gloria Polo rozpráva o tom, ako padala v očisci nižšie a nižšie, až sa dostala na úplné dno očisca, kde boli duše uväznené až po krk a veľmi trpeli. Boli tu najmä duše, ktoré zhrešili cudzoložstvom. Pre Boha je manželstvo sväté a ak niekto zhreší proti manželstvu, tak zhreší proti Svätej Trojici. Tam videla Gloria aj svojho otca, ktorý za svojho života bol veľkým sukničnárom a len vďaka životu s jej matkou, ktorá sa za neho modlila 38 tokov neskončil v pekle. Veľmi však trpel za tieto svoje hriechy a vždy, keď jeho synovia páchali cudzoložstvo, tak jeho utrpenie bolo väčšie. Gloria hovorí, ako sama nahovárala svoje priateľky na cudzoložstvo, ako bola feministicky založená a ako to pochopila, tak ako všetci pochopia, keď uvidia svoje hriechy a dôsledky svojich hriechov. Po tejto skúsenosti vie, že jediným šťastím človeka je Ježiš Kristus a aj ona odvtedy dokáže ostatných ľudí milovať láskou Krista