Duchovné korene alternatívnej medicíny

Nadmerná špecializácia podľa rôznych orgánov a systémov vedie k strate komplexného pohľadu na chorého. So svojimi srdcovými problémami chodíme ku kardiológovi, ochorenia obličiek lieči nefrológ, s nervovými problémami nám pomáha neurológ, kĺbové rieši reumatológ. Keď sa náhodou tieto choroby vyskytnú u jedného človeka, potom sa môže stať, že navštevuje súčasne niekoľkých lekárov, ale chýba nejaký jednotiaci článok. Pacient sa môže cítiť so svojimi problémami a rôznymi otáznikmi okolo svojej choroby odcudzený až stratený v sieti vysoko špecializovaných zdravotníckych služieb.
Súčasná medicína má pomerne veľké problémy s riešením niektorých chronických chorôb. Pri mnohých chorobách nie sme schopní ponúknuť konečné vyliečenie, ale iba určitú stabilizáciu procesu, zmiernenie ťažkostí. Chorý človek musí hľadať určitú cestu vnútorného zmierenia sa s chorobou, naučiť sa žiť s obmedzeniami, hendikepom. Žijeme pod vplyvom rôznych hesiel, keď si ľudia osvojujú právo na zdravie bez podmienok, právo na zdravé dieťa, právo na dlhovekosť. Zabúdame pritom, že žijeme vo svete, ktorý podľahol hriechu a smrti, vo svete, ktorý je podriadený pominuteľnosti, a že nikto nám nemôže garantovať právo na absolútne zdravie, dlhý život, zdravé dieťa. Každý deň dochádza v našom organizme k pomalej degenerácii. Rodíme sa vlastne preto, aby sme zomreli. Keby ľudský život bol obmedzený iba na niekoľko desiatok rokov pobytu na tejto zemi – nedáva vôbec nijaký zmysel. Toto si veľmi rýchlo uvedomujú najmä ľudia, ktorí žijú takpovediac len holú existenciu (chronicky a dlhodobo chorí, ľudia pripútaní na lôžko a závislí od ošetrovania iných). Keďže sa s týmto osudom nemôžu zmieriť a nemôžu sa naučiť žiť so svojou chorobou, ako aj preto, lebo im taký život nedáva zmysel, hľadajú rôzne východiská – niekedy práve v alternatívnej medicíne a okultných metódach liečenia.
Mnoho zdravých ľudí žije v strachu pred chorobou, rakovinou, zdĺhavým umieraním a pred dlhým prekonávaním bolestí. V úsilí nejako sa zaistiť pred týmito strašidlami sú schopní investovať do rôznych nezmyselných prostriedkov, ktoré údajne zamedzujú napríklad vznik nádorového ochorenia. Sú ochotní uveriť rôznym rozprávkam o zemskom vyžarovaní, o vyžarovaní ľudského organizmu a podrobiť sa preventívne niektorým okultným procedúram. Tam, kde hrajú úlohu emócie, strach o zdravie svoje alebo blízkej osoby, prestáva fungovať rozumová argumentácia a človek je schopný sa uchýliť k iracionalite.
Veľká časť chorých, ktorí v súčasnosti navštevujú lekárov, trpí tzv. psychosomatickými ochoreniami. To znamená, že majú ťažkosti rôzneho charakteru – bolesti brucha, bolesti hlavy a pod. Pri vyšetrení lekárom, prístrojmi a pri rozboroch krvi sú však všetky výsledky negatívne. Lekár často tvrdí, že dotyčnému nič nie je a že si ťažkosti vymýšľa. Pritom dotyčný človek môže mať skutočne veľké subjektívne problémy. Tieto však často nemožno vyliečiť nejakými tabletkami, ale napríklad správnym odpočinkom, ak je príčinou prepracovanie, úpravou životosprávy alebo vnímavým pohovorom s človekom. Niekedy by takí ľudia potrebovali skôr duchovného než farmakologickú liečbu. Treba si priznať, že dnešná oficiálna medicína v týchto prípadoch často zlyháva. Títo sklamaní pacienti sa potom obracajú k rozličným liečiteľom, ktorí ponúkajú napríklad biotronické seansy či kdejaké metódy uvoľnenia (relaxácie). Od týchto liečiteľov sa dozvedajú o spôsoboch, ako relaxovať, dosiahnuť vnútorné uvoľnenie, nájsť svojej vyššie ja, dokonca ako byť trvalo zdravý a úspešný. Týmto spôsobom sa od zdanlivo zdravotného problému dostávame k problémom, ktoré majú rýdzo duchovný charakter. Niektorí ľudia tu môžu hľadať riešenie svojej vnútornej prázdnoty a nasýtenie duchovného hladu.
Chemizácia dnešného života spolu s devastáciou prírody vyvoláva protireakciu, ktorá by sa dala označiť ako návrat k prírode. Mnohí pacienti sú priam zhrození, keď si prečítajú pribalený leták k liekom, kde sa vymenúvajú najrôznejšie, niekedy dokonca i katastrofálne vedľajšie účinky liekov. Často si neuvedomujú, že v oficiálnej medicíne sa nežiaduce účinky veľmi podrobne sledujú a už jeden alebo niekoľko málo prípadov tých účinkov musí výrobca starostlivo podchytiť, aby sa včas vedelo, že pôvodcom niektorých vzácnych ťažkostí môže byť užívaný liek.
Ľudia vo svojom úsilí ochrániť sa pred nežiaducimi účinkami ťažkej chémie hľadajú tzv. prírodné prostriedky, ktoré údajne vedľajšie účinky nemajú. O niektorých možných nežiaducich účinkoch týchto prostriedkov sa vôbec nedozvedia, pretože im nikto o tom nepovie. Málokto vie, že niektoré homeopatické lieky obsahujú ťažké kovy, že niekoľko ľudí zomrelo následkom akupunktúry (poranenie vnútorných orgánov) a že niektorými liekmi rastlinného pôvodu si takisto možno poškodiť pečeň či obličky, hoci ide o „prírodnú medicínu“.
 
Spirituálne dôvody rozmachu alternatívnej medicíny
Súčasný rozmach alternatívnej medicíny však nemožno vysvetliť iba problémami oficiálnej medicíny. Bez pochybností existujú ďalšie faktory, ktoré príklon k akceptácii alternatívnych liečebných a diagnostických metód ovplyvňujú. V myslení spoločnosti nastávajú určité svetonázorové zmeny, posun paradigmy. V mnohých európskych krajinách možno v ostatných desaťročiach pozorovať významné zmeny v spiritualite obyvateľstva. Dochádza k hromadnému odklonu od kresťanstva a k poklesu členstva v tradičných cirkvách. V Holandsku sa roku 1966 hlásilo 82 % populácie k nejakej cirkvi, v súčasnosti je to zhruba 35 %. Výsledky posledného sčítania ľudu v Českej republike ukazujú, že tradičné cirkvi stratili za posledných desať rokov takmer jeden milión veriacich. Obdobný trend však vidíme v mnohých ďalších západných krajinách.
Na druhej strane sa však čoraz viditeľnejšie vynára nový typ religiozity, ktorý je charakterizovaný oživením pohanských kultov, ľudových povier
a príklonom k východným náboženstvám. V našich krajinách, žiaľ, neexistujú presné štatistiky, no je známe, že stotisíce ľudí čítajú horoskopy, mnoho ich verí astrológii. Podľa niektorých odhadov asi dva milióny obyvateľov Českej republiky verí v reinkarnáciu. Mnoho osobností, vrátane predstaviteľov kultúrnej elity národa, sa našlo v budhizme.
Materializmus, či už teoretický lebo praktický, nie je schopný uspokojiť vnútornú potrebu človeka po zmysluplnosti života. Nedokáže odpovedať na otázku, čo nás čaká v budúcnosti, nehovorí nič o živote po smrti, nevysvetľuje, odkiaľ pochádzame. Podľa prieskumu verejnej mienky je výskyt skutočných ateistov v našej spoločnosti menšinový – odhaduje sa asi na dvadsať percent. Takmer polovica ľudí verí v nejakú duchovnú silu vo vesmíre. Tento nový typ religiozity sa však odlišuje od kresťanského. Je preň charakteristické monistické poňatie duchovna. Pojmy ako absolútna pravda a absolútne dobro sa vytrácajú. Svetlo a tma vychádzajú v tomto modeli z rovnakého zdroja ako v čínskej monáde. Stráca sa pojem Boha ako osoby a vytráca sa povedomie osobnej zodpovednosti človeka pred Bohom za svoj život. Z ďalšej časti týchto poznatkov vyplýva, že práve tento model religiozity je veľmi dobre kompatibilný s duchovnými základmi mnohých metód alternatívnej medicíny.
V tomto novom modeli religiozity ožívajú rôzne pohanské kulty a myšlienky. Dostávajú však novú a modernú podobu. Namiesto šamanov a čarodejníkov dnes existujú rôzni psychotronici, duchovní liečitelia, televízni liečitelia na diaľku a pod. Namiesto zaklínania, monotónneho spevu šamana, ktorým odháňal duchov, dnes vidíme rôzne zvukové a vizuálne efekty, zvyšujúce duchovnú vnímavosť. Namiesto slova zlí lebo dobrí duchovia dnes počujeme slová kozmická energia, zemské žiarenie, ľudská aura. Pohanský a okultný obsah je rovnaký, len názvoslovie je iné, niekedy zdanlivo vedecké, prispôsobené človeku 21. storočia, ktorý neverí v peklo, diabla, démonov a pod.
Počujeme heslá rozmanitých ekologických aktivistov, ktorí odporúčajú život v harmónii s prírodou. Mnohí z nás si neuvedomujú, že za niektorými ekologickými hnutiami, ktoré sa oháňajú návratom k prírode, v pozadí stoja pohanské kulty, uctievanie stromov, prírody a Matky Zeme. Základom týchto názorov je panteizmus, teda presvedčenie, že boh je v prírode a že človek ako súčasť tejto prírody má takisto božskú podstatu. Návrat k prírode sa tu chápe ako duchovné zušľachťovanie človeka.
Súhrnne teda môžeme konštatovať, že záujem o nadprirodzené je na vzostupe. Šíri sa nová vlna náboženstva, avšak nie je to už kresťanstvo, ale oprášené pohanské kulty a povery, ktoré prichádzajú v inom, modernom obale. Človek za všetkých okolností hľadá určité duchovné uspokojenie a nasýtenie. Kresťanstvo však pre neho prestalo byť atraktívne a tak hľadá v iných duchovných zdrojoch. Niektoré formy alternatívnej medicíny veľmi dobre zapadajú do takého typu religiozity a často práve tieto liečebné a diagnostické metódy sú širokou bránou pre nový vstup okultizmu a pohanstva do našej spoločnosti.
 
Vymedzenie pojmu alternatívna medicína
Keď chceme uvažovať o alternatívnej medicíne, je dobré, aby sme si tento pojem presnejšie vymedzili. Je to užitočné najmä z toho dôvodu, že nie všetko, čo sa dnes zaraďuje k tzv. alternatívnej medicíne, musí byť hneď zlé a nebezpečné. Presné vymedzenie pojmu alternatívna medicína môže byť pri posudzovaní jej rizík veľmi prospešné.
 
1. Oficiálna medicína (akademická)
Je to lekárska veda, ktorá sa na univerzitách vyučuje ako skúškový predmet, opierajúci sa o poznatky moderných prírodných vied. Poznávanie a skúmanie prírody patrí k úlohe človeka, ktorá mu bola zverená v raji, keď Boh povedal: „Podmaňte si zem…“ (Gn 1, 28). Myslím si, že práve medicína, ktorá vychádza z modernej prírodnej vedy, nie je v protiklade k biblickému obrazu sveta. Isteže, súčasná medicína je zaťažená rôznymi falošnými vplyvmi, predovšetkým materializmom, avšak jej princípy nestoja v rozpore s kresťanským, resp. biblickým pohľadom na svet, čo však nemožno povedať o niektorých metódach tzv. alternatívnej medicíny.
Súčasná medicína svojimi koreňmi siaha do prírodných vied, ktoré sa usilujú o poznávanie sveta ako objektívnej reality a o jeho ovplyvňovanie. Prírodné vedy hľadajú určitý poriadok v okolitom svete a usilujú sa ho opísať buď pomocou prírodných zákonov, alebo pomocou metód teórie pravdepodobnosti a štatistiky. Moderná medicína sa preto opiera o dokázateľné diagnostické metódy, ako aj o overené liečebné a preventívne metódy, ktoré sú opakovateľné a u ktorých bol na rôznych pracoviskách dlhodobo preukázaný jednoznačný prínos. Ako príklady môžeme uviesť: zavedenie očkovania proti smrtiacim infekciám, liečbu bakteriálnych infekcií antibiotikami, modernú farmakoterapiu niektorých foriem akútnej leukémie u detí, prepracované chirurgické zákroky, liečbu srdcového infarktu pomocou angioplastiky vencových tepien, postupy v intenzívnej medicíne, ktoré zachránili život mnohým ťažko chorým ľuďom, a mnoho ďalších.
Pri hodnotení týchto diagnostických a liečebných metód sa berú do úvahy nielen všetky prípady, kde tieto postupy pomohli, ale aj tie, kde neboli úspešné. Tento kritický prístup je základom rozvoja medicíny, pretože ustavične vedie k hľadaniu ešte účinnejších metód. Napríklad pri hodnotení účinku nových liekov sa používa tzv. dvojito slepý pokus, keď ani pacient ani lekár nevie, či tabletka, ktorú pacient práve dostáva, obsahuje účinnú látku, alebo iba mliečny cukor. Taký spôsob skúmania účinku liečebného prostriedku má za úlohu odstrániť akékoľvek subjektívne ovplyvnenie výsledkov liečby – napríklad sugesciu zo strany lekára, alebo autosugesciu („vieru“ v liek) zo strany pacienta – a zachytiť iba objektívnu účinnosť lieku. Taký prístup je, samozrejme, veľmi prácny, vyžaduje mnoho finančných prostriedkov a vzdelaných pracovníkov. Bez tohto prístupu by však nebol ďalší rozvoj modernej medicíny možný.
 
2. Alternatívna medicína (v širšom význame slova)
Prírodné liečebné prostriedky (metódy)
Je obzvlášť dôležité, aby sme správne pochopili, čo možno zaradiť do kategórie „prírodné liečenie“, lebo mnohé, čo sa dnes predáva ako prírodné, také nie je. Ku skupine prírodných liečebných prostriedkov možno priradiť metódy, ktoré používajú na liečbu vodu, svetlo, vzduch, teplo, pohyb alebo byliny. Liečebné účinky, ktoré sa takto dosiahnu, možno na základe fyziológie vedecky vysvetliť. Na pochopenie ich účinku nepotrebujeme zmeniť náš svetonázor a začať veriť v nejaké tajomné sily vo vesmíre alebo v mýtické štruktúry v ľudskom tele.
Pomocou týchto prírodných postupov napríklad dochádza k fyzikálnemu dráždeniu na povrchu tela, ktoré zvyšuje prekrvenie určitej oblasti, čo môže viesť k zmierneniu ťažkostí či urýchleniu liečenia. Tak možno napríklad vysvetliť účinky Priesnitzovej liečebnej metódy, ktorá spočíva v aplikácii rôznych obkladov na postihnuté miesta. Mnohé poznatky z týchto spôsobov liečenia boli zakomponované do modernej kúpeľnej liečby. Množstvo moderných liekov bolo objavených v rastlinách. Liečba pomocou bylín (fytoterapia) má teda racionálne jadro a mnoho bylinných prostriedkov – čaje alebo výťažky z bylín – môžu pomôcť pri zvládnutí menších zdravotných problémov (prechladnutie, kašeľ, niektoré tráviace problémy). Problémom takej liečby môže však byť presné dávkovanie účinných látok, ktoré sú v rastlinách obsiahnuté.
 
Okultné liečebné metódy (alternatívna medicína v užšom význame)
Dnes sa masívne propaguje názor, že i postupy ako homeopatia, reiki, akupunktúra a ďalšie patria medzi prírodné liečebné metódy. Je to však nedorozumenie, pretože pôsobenie týchto metód väčšinou nemožno vysvetliť prirodzeným spôsobom. Je nevyhnutné prijať určitú filozofiu alebo priamo náboženský systém, ktorý je vysvetľujúcim modelom ich účinku. Na pochopenie mechanizmu účinku je teda potrebná zmena svetonázoru či náboženského zmýšľania. Tieto metódy preto nemožno považovať za prírodné v pravom zmysle slova.
Do tohto okruhu liečebných metód patria spôsoby liečenia, ktoré svojimi koreňmi siahajú do východných náboženstiev alebo okultizmu. Vychádzajú z nebiblického obrazu sveta a pri skúmaní liečebných postupov vedeckými metódami nemožno dokázať ich spoľahlivý účinok alebo ich zopakovanie v rozmanitých podmienkach. V absolútnej väčšine prípadov bývajú tieto postupy aplikované práve v súvislosti s okultným alebo náboženským pozadím a pre kresťana predstavujú reálne nebezpečenstvo. Úsilie zaraďovať tieto metódy medzi tzv. prírodné liečebné prostriedky je zavádzajúce, pretože pri podrobnejšom preskúmaní nemajú s prírodnými metódami v pravom zmysle slova mnoho spoločného. Lepšie by bolo, keby sa označovali ako nadprirodzené metódy, lebo bez náboženského, resp. okultného pozadia nemožno pri týchto postupoch nájsť nijaké vysvetlenie ich účinku.
Nasledujúci výpočet je pokusom o určitú klasifikáciu týchto metód s prihliadnutím na ich filozofický či náboženský pôvod.
 
Metódy zaraďované k okultnej alternatívnej medicíne
1. Okultné liečebné metódy ázijského pôvodu
> metódy, ktoré majú svoj pôvod v taoizme (filozofii jang-jin): akupunktúra, akupresúra, ušná akupunktúra, elektroakupunktúra, reflexológia (reflexné masáže chodidiel), makrobiotika (jej pôvod je v zenbudhizme, ktorý taktiež pracuje s princípom jang-jin);
> metódy pochádzajúce z hinduistickej filozofie – k tejto skupine patria rôzne formy jogy a tiež tzv. Transcendentálna meditácia.
 
2. Okultné liečebné metódy pochádzajúce zo západnej okultnej filozofie
Pri bližšom zhodnotení zisťujeme príbuznosť s východnými náboženstvami. Sem možno zaradiť homeopatiu, antropozofiu a intuitívnu medicínu podľa Rudolfa Steinera, Bachove lieky z kvetín a pod.
 
3. Iné okultné liečebné metódy
> liečebný „magnetizmus“ – prenášanie okultných síl telesným kontaktom, kladením rúk, reiki. (Magnetizmus treba odlíšiť od magnetoterapie, ktorá sa používa v modernej rehabilitačnej liečbe.);
> liečenie cestou zariekavania;
> liečenie prostredníctvom talizmanov, t. j. predmetov, ktoré majú odstrániť škodlivé žiarenie v byte – náušnice, náramky, retiazky. Liečenie pomocou niektorých kovov a drahých kameňov;
> vyhľadávanie liečebných prostriedkov prostredníctvom kyvadla.
 
4. Okultné diagnostické metódy
> stanovenie diagnózy pomocou okultnej schopnosti – jasnovidectvo;
> diagnostika pomocou rôznych predmetov: vykladanie kariet, veštenie z krištáľovej gule, diagnostika kyvadlom, prútikom (senzibili), z močových fľaštičiek;
> okultná diagnostika z rôznych častí ľudského tela: veštenie z ruky, z dúhovky (irisdiagnostika, iridológia), diagnostika z ucha, diagnostika podľa pulzu – akupunktúra;
> diagnóza pomocou priameho špiritizmu (otázky zomrelým).
Tento výpočet, samozrejme, nie je úplný, ale jeho cieľom je poskytnúť určitú orientáciu v pomerne komplexnej problematike.
 
Duchovné pozadie metód alternatívnej medicíny
V nasledujúcich riadkoch venujeme pozornosť duchovnému pozadiu metód alternatívnej medicíny, tak ako boli vymedzené už skôr. Pri študovaní kultov a filozofických systémov, na ktoré nadväzujú jednotlivé liečebné a diagnostické metódy z oblasti alternatívnej medicíny, zisťujeme značnú podobnosť v základných charakteristických rysoch. Ide o veľmi podobné chápanie Boha, človeka a prírody. Tieto názory sa pritom diametrálne odlišujú od kresťanského (biblického) poňatia.
 
1. Boh
V orientálnych a okultných vedách sa stretávame s panteistickou a monistickou predstavou Boha:
Podľa orientálnych predstáv je Boh neosobný. Nie je to niekto – ten, ale niečo – to. Boh, ako sa nám zjavil v Božom slove, je naopak osobou, ktorou skrze jeho Syna Ježiša Krista smieme oslovovať Abba, Otče! (Rim 8, 15).
Boh nie je oddelený od stvorenia, Boh je v prírode, vo vesmíre. Podľa Biblie je Boh od stvorenia a od prírody oddelený. (Na počiatku stvoril Boh… Gn 1, 1.)
Boh sa chápe ako druh určitej energie, kozmickej energie, ktorá všetko naskrz preniká. V jednotlivých systémoch má táto božská energia rôzne pomenovania. V joge je to prána, ktorú človek prijíma pri dychových cvikoch, pri liečbe akupunktúrou je to energia ch´i (čchi), ktorá vstupuje cez ihly, pri homeopatickej liečbe nesie táto energie prívlastok životná a rôzni psychotronici dnes hovoria o kozmickej energii alebo bioenergii. Táto energia však nemá fyzikálny charakter, je to duchovná veličina.
Pre východné náboženstvá je ďalej charakteristické monistické poňatie boha, keď svetlo i tma, dobro i zlo vychádza z jedného zdroja. Najlepšie to symbolizuje čínska monáda. Tento systém nedáva možnosť na hľadanie absolútnej pravdy na rozdiel od Biblie, ktorá vyhlasuje, že pravda je jedine v Ježišovi Kristovi (porov. Jn 14, 6).
 
2. Človek
Podľa východných a okultných náboženstiev človek má v sebe zárodok božstva, určitú božskú iskru. Túto iskru stačí roznietiť, „rozfúkať“, aby v človeku vzplanul božský oheň dokonalosti a svätosti. Biblia hovorí o človeku ako o pôvodne síce dokonalom, ale teraz v dôsledku hriechu padlom a duchovne mŕtvom stvorení, ktoré je vzdialené od Boha (porov. Ef 2, 12-13).
Východné náboženstvá ponúkajú rôzne metódy a praktiky, ako človeka uviesť do stavu harmónie, súladu s duchom kozmu, ktorý tvorí neviditeľnú podstatu tohto sveta. Ponúkajú pomoc pri nájdení božského „ja“ a splynutí s duchom vesmíru napríklad v nirváne. Je to teda určitý spôsob svojpomoci a sebaspasenia. Božie slovo nás však presviedča, že nikto nemôže sám seba spasiť a že spasenie nie je z nás, naopak, že pochádza od Boha. Spasení sme z Božej milosti skrze vieru vďaka zástupnej obeti Božieho Syna Ježiša Krista (porov. Ef 2, 1-13).
Choroba človeka sa v okultných náukách a východných náboženstvách chápe ako strata údajnej kozmickej energie, porucha jej rovnováhy v ľudskom organizme alebo strata harmónie s kozmom. Uzdravenie sa vníma ako obnovenie tejto energie a ako navodenie jej rovnováhy či stavu harmónie s prírodou. Správne zavedené akupunkturistické ihly údajne privádzajú energiu ch´i do hypotetických meridiánov v ľudskom organizme a navodzujú tak stav harmónie. Homeopatický liek vnáša do organizmu životnú energiu, ktorá bola údajne v lieku akumulovaná počas procesu potenciácie. Psychotronici privádzajú chýbajúcu energiu kladením rúk; iní, naopak, chcú svojimi liečebnými úkonmi chorého chrániť pred škodlivou energiou, napríklad pred zemským žiarením, ako to robia niektorí prútkari. Na navodenie správnej energetickej rovnováhy má slúžiť aj makrobiotická strava, ako to učí zenbudhistické náboženstvo.
 
3. Magické myslenie
Ďalším charakteristickým rysom východných náboženstiev a okultných vied je magický spôsob uvažovania. Toto myslenie vychádza z presvedčenia o metafyzickom (nadprirodzenom) spojení medzi vesmírom (tzv. makrokozmom) a osudom človeka (mikrokozmom). V ľudovej reči možno tento vzťah jednoducho vyjadriť slovami, že osud človeka je zapísaný vo hviezdach. Toto je východisko pri tvorbe horoskopov, ktoré sú v našej populácii také vyhľadávané. Na základe konštelácie súhvezdí sa predvída budúcnosť, úspech v jednotlivých životných oblastiach alebo i zdraví.
Zásada magického myslenia sa potom v metódach alternatívnej medicíny aplikuje na ľudský organizmus, kde sa celé telo údajne zrkadlí v určitom orgáne – napríklad v dúhovke oka (pozri irisdiagnostika), v usporiadaní rýh na dlani (chiromantia), na chodidlách nôh (reflexné masáže nôh) alebo na ušnom laloku (ušná akupunktúra). Tento princíp nielenže odporuje všetkým súčasným prírodovedeckým poznatkom, ale je tiež v rozpore s biblickým učením. V biblickej zvesti o stvorení nikde nenájdeme zmienku o metafyzickom spojení medzi jednotlivými časťami stvorenia – napríklad o súvislostiach medzi dianím v kozme a ľudskými osudmi. Prorok Izaiáš, naopak, varuje pred tými, „čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba.“ (Iz 47, 13).
 
Záver
Ako teda hodnotiť jednotlivé metódy alternatívnej medicíny z odborného i kresťanského pohľadu? Pri posudzovaní možno odporučiť skúšku dvojitého testu – odpovedať si na dve otázky:
> Možno preukázať účinnosť danej metódy pomocou vedeckých metód používaných na zhodnotenie súčasných liečebných postupov v dnešnej medicíne? Možno vysvetliť účinok tejto metódy v rámci prírodných vied?
> Aké je filozofické, resp. náboženské pozadie tej-ktorej metódy? Sú tieto názory zlučiteľné s kresťanským (biblickým) svetonázorom?
Keď je metóda účinná a jej pozadie nemá pôvod v okultných vedách či vo východnom náboženstve, možno bez problémov metódu používať. V prípade pochybností vznikajúcich pri testovaní pomocou vyššie uvedených otázok je vhodné pridŕžať sa rady apoštola Pavla: „Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe! Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus“ (1 Sol 5, 21–23).
 
MUDr. Štěpán Rucki, CSc. (* 1962) – absolvent Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne (1986) a odborných stáží v Bazileji, Londýne a Salzburgu. Od roku 1996 je primárom detského oddelenia nemocnice v Třinci (ČR) a už takmer 13 rokov zastáva funkciu predsedu Združenia kresťanských pracovníkov v ČR. Je autorom mnohých príspevkov uverejnených v odbornej tuzemskej a zahraničnej literatúre.
Prevzaté z:
https://sekty.sk/sk/articles/show/630