Na medziľudskej úrovni môže duchovný obchvat zahŕňať odmietanie niečích hraníc, nedovolenie druhým vyjadriť sa alebo zdieľať negatívne alebo bolestivé emócie alebo naznačovanie pasivity, keď je potrebné konať. Ak je vám to nepríjemné, budete sa s tým musieť vyrovnať. Všetko sa deje z nejakého dôvodu, pozerajte sa na to z tej lepšej stránky! Nedovoľte, aby vás to rozčúlilo, buďte milí!
Hoci uvedené tvrdenia nie sú škodlivé v každom scenári, môžu byť, keď sa ponúkajú ako prostriedok averzie. Hranice, smútok a hnev slúžia cennému účelu, najmä ak sú vyjadrené zdravým spôsobom.
Na systémovej úrovni môže duchovný obchvat zahŕňať vyhlásenia ako „na všetkých životoch záleží, pretože všetci sme si rovní“ alebo „nevnímam rasu, pretože realita nie je duálna“. Tieto výroky nie sú v absolútnom zmysle nesprávne, ale v kontexte slúžia na udržiavanie systémovej škody a fungujú ako prostriedok vyhýbania sa bolesti skutočného rastu a zmeny.
Vždy, keď sa spiritualita používa ako únik, obranný mechanizmus alebo prostriedok na ochranu pred pravdou, ide o duchovný obchvat. Bez ohľadu na náboženstvo alebo prax sme zraniteľní voči duchovnému obchvatu, ak sa venujeme akejkoľvek forme averzie. A ak používame duchovno na to, aby sme v skutočnosti posilnili svoje ego, namiesto toho, aby sme ho zmenšili, zaoberáme sa duchovným materializmom.
Čo je toxická pozitivita?
Toxická pozitivita je bežným prejavom duchovného obchvatu. Tvrdenie, že „nemáme zlé dni“, „povzniesť sa nad“ svoje emócie alebo niekomu prikázať, aby jednoducho „vibroval vyššie“, keď sa cíti zle, sa považuje za toxické, pretože je škodlivé.
Meditácia nie je prostriedkom na manifestovanie sveta, v ktorom ťažkosti, výzvy, nepohodlie, bolesť alebo utrpenie neexistujú. Namiesto toho nám meditácia môže pomôcť zostať prítomnými, uzemnenými, láskavými a súcitnými aj napriek niekedy nepriaznivým okolnostiam.
Toxická pozitivita nám škodí, pretože nám bráni v raste. Ak chceme niečo zmeniť, musíme to najprv dokázať vidieť. Ak používame meditáciu na potláčanie alebo opačne rozširovanie našej všímavosti (t. j.: na všetkom vidím len to dobré), naša prax bude mať veľmi obmedzenú schopnosť prinášať nám úžitok.
Ako sa vyhnúť duchovnému obchádzaniu a toxickej pozitivite
S toxickou pozitivitou sa môžeme vysporiadať priamo a urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli duchovnému obchvatu a to realizáciou nasledujúcich návrhov:
– Rozjímajte každý deň. Rozšírením našej všímavosti pomocou každodennej meditácie si lepšie uvedomíme svoje myšlienky, emócie a vzorce správania. Rozvíjanie zručnosti súcitnej sebareflexie je prvým krokom k iniciovaniu skutočnej zmeny.
–Dávajte pozor na averziu. Averzia, inak známa ako vyhýbanie sa, potláčanie alebo únik, môže byť zákerná. Všimnite si, či existujú určité emócie, ktoré nikdy necítite. Všímajte si nutkanie napraviť seba alebo iných, kde cítite potrebu ísť ďalej, kde sa objavuje netrpezlivosť a kedy a ako sa snažíte uniknúť.
– Pripustite svoje nepríjemné pocity. Meditácia nie je vždy dúha a jednorožce. Niekedy môže byť obrátenie našej pozornosti dovnútra dosť bolestivé. V rámci svojej tolerancie skúste, či dokážete zostať pri sebe, keď sa objavia nepríjemné pocity, myšlienky a emócie.
– Vyhnite sa slepej viere. Do problémov sa dostávame, keď si myslíme, že naša meditačná prax „by mala“ prebiehať jediným spôsobom. Vaša prax a duchovná cesta je vaša vlastná a jedinečná. Vyhnite sa „mal by som“ a namiesto toho sa pýtajte: Robí ma táto prax šťastnejším, cítim sa vďaka nej lepšie, rastiem, funguje?
-Áno, máte prázdne miesta. Prijmite skutočnosť, že všetci máme prázdne miesta. Podľa definície ich nevidíme. Vzťahy nám ponúkajú dobrú príležitosť pozorovať, ako naše správanie ovplyvňuje druhých. Keď sa ľudia vyjadria, že ste im ublížili, buďte ochotní im veriť.
– Robte chyby. Ochota mýliť sa, robiť chyby, ospravedlniť sa a odpustiť je znakom toho, že sa v dobrom slova zmysle zmäkčujeme, stávame sa otvorenejšími a srdečnejšími. Keď vieme lepšie, môžeme robiť veci lepšie, ale len vtedy, ak sa vzdáme toho, ako sme to robili predtým.
–Praktizujte súcit so sebou samým. Cieľom meditácie nie je dosiahnuť dokonalosť. Nemusíte byť dokonalí, aby ste boli „duchovní“. Cvičte sa v dávaní si milosti, keď pracujete na výzvach, ktoré vám prináša obrátenie sa k svojmu tieňovému ja a transformácia starých vzorcov a návykov.
-Cvičte sa v súcite. S bolesťou druhých môžeme sedieť len do takej miery, do akej dokážeme urobiť to isté pre seba. Niekedy je pre nás ľahšie všimnúť si vyhýbanie sa pozorovaním našej averzie voči nedokonalosti druhých. Podobne môžeme posilniť súcit so sebou samým tým, že budeme pracovať na rozširovaní empatie aj na druhých.
Zdroj: https://mindworks.org/blog/spiritual-bypassing-how-to-avoid/