Duchovný zápas a užitočné rady múdrych starcov

Rady Makária, Silvána, Sofrónia
Starec Makárius prišiel so známou vetou: „Kde je zmätok, tam je nepria­teľ našej duše. Kde je pokoj, tam je Boží Duch.“ Podľa neho si boj proti zlým myšlienkam vyžaduje dva postoje: nepodľahnúť ich prvým ponukám a odmietnuť ich Ježišovou modlitbou. Odporúčal, aby sa človek, ktorý je pokúšaný, príliš nezapodieval zlými myšlienkami, ktorým chce odolať. Prílišná koncentrácia na ne má opačný efekt. Nepomôže ich analýza, ale ich vyznanie. Makárius poukazuje na náš strach plynú­ci z pýchy: chceme vyzerať lepšie, než akí sme v skutočnosti, a tým sa staviame do pozície pyšného farizeja v chráme, ktorého tupá spokojnosť so sebou spôsobila, že neodišiel domov ospravedlnený.
Silván z Athosu a starec Sofrónius definovali boj proti myšlienkam ako vedu, ktorej podstatou je neprijímať žiadnu myšlienku. Opäť sa tu objavuje tendencia odmietnuť nielen zlé myšlienky, ale aj všetky nejednoznačné myšlienky. Ide o čistotu mysle, ktorej podstatou je uchovať nasmerovanie našej mysle na Boha. Toto je podľa nich úlohou zasvätenej osoby a hlavným poslaním mnícha. Boli presvedčení, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila Zlého. Pri istej príležitosti sa jeden zo starcov vyjadril: „Ak ti tvoja myseľ našepkáva ‚ukradni‘ a ty jej vyhovieš, pre túto samotnú skutočnosť dáš diablovi moc nad sebou.” Ak zlé myšlienky a vášne nad tebou víťazia, staneš sa nádobou zlých duchov. Myšlienky proti blížnemu sa stávajú akoby bombou, ktorá vyhodí do vzduchu ľudské vzťahy. „Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vzťahy. Srdce blížneho vníma túto moc zla, ktorej sme podriadení.“ Na konci života Sofrónius hovorieval: „Čoho sa najviac obávam v budúcnosti? Ak sa nenaučíte poraziť každú zlú myšlienku, dostanete do nebezpečenstva seba i celý kláštor.“ Preto starci Silván a Sofrónius ponúkajú niekoľko rád.
Prvá je neprijímať myšlienky, ktoré nie sú jednoznačne orientované na Boha. Sú presvedčení o tom, že ak sa človek pustí do dialógu so svojimi zlými myšlienkami, i keď im protirečí a podarí sa mu ich oddialiť, ony sa neskôr vrátia. Opakujú to isté, až kým človeka neprivedú k hriechu a nedosiahnu jeho pád. Druhým silným obranným mechanizmom je modlitba. Tretím je vykonávanie inej činnosti: „Ak vám napadajú vášnivé myšlienky, choďte pracovať, stretnite sa s niekým.“ Štvrtý spôsob je podľa nich najdôležitejší – pokora. „Ak vidíš, že iný duch bojuje proti tvojmu duchu, pokor sa a bitka prestane. Človek sa má počas celého svojho života učiť Kristovej pokore. Pokiaľ sa to nenaučí, myšlienky nenechajú jeho dušu v pokoji a on sa nikdy nebude schopný modliť čistým duchom,“ hovorí Silván.