Emocionálna manipulácia: Bojovali ste už niekedy bitku niekoho iného?

Najprv si povedzme, čo všetko pre nás bude manipulácia. Manipulácia je metóda používania slov, reči tela a správania takým spôsobom, aby v nás manipulátor vyprovokoval určitú reakciu, dostal očakávané správanie alebo sa len jednoducho tešil zo svojej kontroly nad nami. Napríklad na jednom z tréningov sme mali majstra, ktorý sa sťažoval, že si nevie poradiť s jednou robotníčkou. Spočiatku sa vadievali, no potom robotníčka prešla k tomu, že kedykoľvek šla okolo majstra, začala počuteľne šuchtať topánkami – čím vyvolávala pobavené úškrny na tvárach ostatných robotníčok a podkopávala jeho autoritu.

             Emocionálne manipulatívne techniky sú nástroj skrytej kontroly. Zjavná kontrola sa deje príkazom, nastavením cieľa a odčítaním výsledku, skrytá kontrola prebieha cez naznačovanie, vytváranie pocitu viny alebo neschopnosti, manévrovanie toho druhého do situácií, kedy nemôže odmietnuť, aj keby chcel. Trvalá manipulácia rozpúšťa váš pocit sebahodnoty, uberá vám sebadôveru a izoluje vás od ostatných, ktorí by vám mohli ukázať, že ste manipulovaní. Manipulátor na vás pozerá len ako na prostriedok k dosiahnutiu cieľa a je mu jedno, akú škodu tým urobí vám. Preto ak máte podozrenie, že ste manipulovaní, nemusíte brať ohľady (ale je vhodné si každé podozrenie najprv overiť).

Ako odhaliť manipuláciu
 Ak ste obeťou manipulácie, pravdepodobne cítite, že niečo nie je v poriadku, a chceli by ste mať istotu. To je napodiv jednoduchšie, ako si ľudia myslia. Manipulácia vždy obsahuje isté ťahy:
ťahanie za nitky: získať, vyťažiť, nech niekto iný niečo urobí
vypočítavosť: nečestnosť, špekulovanie
kontrola: prešibanosť, myslenie „o dva kroky dopredu“, predvídanie reakcie partnera („viem, že je to extra robota, ale…“) a apelovanie na seba-obraz
Počúvajte svoj vnútorný pocit. Ten vám povie, či vás manipulujú:
cítite, že „nevyhovujete“, že nenapĺňate očakávania
cítite sa previnilo a snažíte sa napraviť niečo, čo ste vraj manipulátorovi „urobili“
neviete predvídať, s akou náladou k vám príde, a vyvoláva to vo vás obavu; máte pocit, že keď ste v jeho prítomnosti, potrebujete chodiť po špičkách a veľmi starostlivo voliť slová a názory, lebo zasa bude nepríjemný najradšej by ste zdupkali, ale niečo vás pri danej osobe drží.

             Tento posledný pocit „niečo ma tu drží“ má svoju príčinu: Väčšina manipulácií začína ako „perfektná súhra“, do ktorej sa len veľmi postupne dostali prvky nesúladu, a človek sa snaží obnoviť znova pôvodný stav a dostať sa späť do štádia, kedy bol chválený, uznávaný, obdivovaný. Netuší, že to bola len dokonalá manipulatívna pasca, ktorá má dokonca svoje zákonité etapy:
Úžasný začiatok bez výhrad, plný obdivu a súladu, zábavy a dobrého pocitu, spolupatričnosti… Pochvaly a ospevovanie slúžia na to, aby v manipulovanom vybudovali vzťah k manipulátorovi a základňu pre budúce manipulácie. V tejto etape sa často zdôverujeme, manipulátor sa dozvedá, ako vnútorne fungujeme a čo sú naše boľavé miesta, na ktorých neskôr môže nasadiť páky. Zatiaľ pre manipulátora robíme všetko, lebo sami tak chceme.
Dobrý pocit a súlad začínajú byť sporadické a bývajú spojené s požiadavkou “vyhovieť”. Manipulátor vám chodí rozprávať svoje drobné teórie a ak nereagujete, začína sa tváriť ukrivdene a urazene (z rodín známa „tichá domácnosť“) a tým vás udržiava v pocite, že ste sa niečím previnili. To previnenie je najčastejšie nesúhlas  s ním, vlastný názor alebo aj nedostatok času pre jeho potreby. Snažíte sa svoje „previnenie“ napraviť, ale pretože manipulátor rozhoduje náhodne, kedy sa „previňujete“ a kedy nie, vaša neistota a seba pochybnosti narastajú a ste čoraz ochotnejší reagovať na manipulátora podriadením sa jeho potrebe. Ak sa chcete porozprávať o zmene, ku ktorej vo vzájomnom vzťahu došlo, začne vás manipulátor obviňovať, že si niečo vymýšľate, že ste precitlivení, že trpíte stihomamom a nič z toho nie je pravda. V tejto fáze robíme pre manipulátora veci preto, lebo sme mu „ublížili“.

Musíte vyhovieť, aby ste zmiernili negativitu. Manipulátor podpichuje a vyvoláva vo vás emocionálnu reakciu, aby ju mohol komentovať a mohol vás zhadzovať. Začína otvorené obviňovanie z vecí, ktoré on vníma ako nepatričné, čím vás núti sústavne sa obhajovať. Niekedy použije techniku triangulácie, teda zavedie do vzťahu dodatočný rušivý prvok – tretiu osobu, napríklad kolegu s celkom opačným názorom, aký máte vy, alebo šéfa, s ktorým je viac zadobre ako vy. Ak ste si nedali pozor a prezradili mu niečo, čo nechcete zverejniť, má už proti vám aj nátlakový prostriedok a prechádza z fázy šarmu do fázy teroru. V poslednej etape už skáčete celkom podľa toho, ako si manipulátor zmyslí.

             Kedysi sme mali vo firme pracovníčku, psychologičku, ktorá bola veľmi obľúbená u účastníkov. Išla s nimi okamžite na osobnú rovinu, vedela o nich všetko, aj ich sny a priania, pomáhala im aj bez požiadania (a vždy dala najavo, že tá pomoc je od nej a že je „obetavá“) a účastníci robili, čo jej uvideli na očiach. Neskôr sme prijali do firmy sekretárku, ktorá jej nesadla. Najprv k nám chodila donášať na ňu informácie z jej minulosti alebo „prehrešky“, ktorých sa dopustila. Keď sme nereagovali, prestala sa chodiť sťažovať, ale odrazu došla kontrola od zákazníka, že účastníci sa na nás sťažujú, ako našej psychologičke ubližujeme a znevýhodňujeme ju. Až vtedy sme sa dozvedeli, že naša milá psychologička chodila plakať do kurzov a naklamala ľuďom, čo sa do nich vošlo. Potreba vyhrať nad „zlým vedením“ v nej bola už taká silná, že bez rozmyslu podkopávala firmu a tým aj svoje pracovné miesto. A účastníci, ktorí verili, že k nim má úprimný vzťah, sa ani len nepokúsili overiť si, či to, čo hovorí, je skutočne aj pravda… Vtedy sme mali šťastie, že emocionálne bola zdatná, ale mentálne už menej: keď zistila, že sa to prevalilo, okamžite sa nechala vypísať na rizikové tehotenstvo od ortopéda a odmietla nastúpiť do práce, čo nám umožnilo podniknúť proti nej kroky. Ale keby bola bývala mentálne rovnako zdatná ako manipulatívna, možno by sa jej bolo podarilo nezvratne poškodiť naše dobré meno.