Opakovane ho donútil verejne vyznať svoju pevnú vieru, aby spochybnil heretikov vo svojej nevere a uznal, že sú porazení naším Pánom skrze Najsvätejšiu Sviatosť. Z tohto dôvodu Boh dovolil, aby Nicola Aubrey, istá nevinná osoba, bola posadnutá Belzebubom a devätnástimi ďalšími zlými duchmi. Príbeh posadnutia sa odohral 8. novembra 1565 a trval do 8. februára 1566.
Rodičia ju vzali k otcovi de Motta, zbožnému kňazovi z obce Vervins, aby mohol cirkevným exorcizmom vyhnať démona. Otec de Motta sa niekoľkokrát pokúsil zlého ducha vyhnať tým, že použil posvätnú relikviu svätého kríža, ale neúspešne. Satan neodišiel. Nakoniec, inšpirovaný Duchom Svätým, rozhodol sa vyhnať diabla prostredníctvom Najsvätejšej Sviatosti Tela a Krvi nášho Pána. Zatiaľ čo Nicola ležala v stave neprirodzenej letargie, otec de Motta položil na jej pery Najsvätejšiu Sviatosť a okamžite sa pekelné kúzlo zlomilo. Nicola sa vrátila k sebe a prijala sväté prijímanie s veľkou oddanosťou. Hneď ako Nicola prijala sväté Telo nášho Pána, jej tvár sa rozjasnila a zmenila sa na anjelsky krásnu. Všetci, ktorí ju videli, boli naplnení radosťou a úžasom a ďakovali Bohu z hĺbky sŕdc. So súhlasom Boha sa však satan vrátil a znovu Nicolu posadol.
Keď sa ľudia dopočuli o podivných okolnostiach Nicolinho posadnutia, niekoľkí nekatolícki kazatelia prišli so svojimi nasledovníkmi, aby “odhalili tento podvod”, ako sami tvrdili. Pri vstupe ich diabol posmešne pozdravil menami a povedal im, že prišli z poslušnosti k nemu. Jeden z kazateľov vzal svoju modlitebnú knižku a začal z nej čítať okázalým spôsobom. Diabol sa naňho usmial a pozerajúc na komickosť kazateľa povedal: “Ho! Ho, môj dobrý priateľ, chceš ma vyhnať svojimi modlitbami a hymnami? Myslíš si, že mi spôsobia nejakú bolesť? Vieš, že sú moje? Pomohol som ich zložiť!”
Kazateľ odvážne skríkol: “Vyháňam ťa v mene Božom.”
“Ty!” povedal démon posmievačne, “Ty ma nebudeš vyháňať ani v mene Boha, ani v mene diabla. Počul si niekedy, aby diabol vyháňal iného diabla?”
“Ja nie som diabol,” povedal nahlas kazateľ, “som Kristov služobník.”
“Skutočný Kristov služobník!” povedal satan s úškrnom. “Poviem ti, že si horší ako ja. Ja verím, ale ty veriť nechceš. Myslíš si, že ma môžeš vyhnať z tela tejto úbožiačky? Ha! Najskôr vyžeň všetkých diablov zo svojho srdca!”
Kazateľ odchádzal, ale s očami dohora povedal: “Pane, prosím, pomôž tejto úbohej žene!”
“Poprosím Lucifera,” zvolal zlý duch, “aby ťa nikdy neopustil, ale aby vás vždy pevne držal vo svojej moci. Choď si po svojom. Ste všetci moji a ja som váš pán.”
Po príchode kňaza odišlo niekoľko nekatolíkov. Videli a počuli viac, než chceli. Iní však zostali a zhrozili sa, keď videli, ako sa diabol zvíjal a kvílil v utrpení, akonáhle sa k nemu priblížila Najsvätejšia sviatosť. Nakoniec zlý duch odišiel a nechal Nicolu v stave neprirodzeného tranzu. Zatiaľ čo bola v tomto stave, niektorí kazatelia sa pokúšali otvoriť oči, ale zistili, že nemôžu. Kňaz potom položil na Nicoline pery Najsvätejšiu sviatosť a okamžite sa vrátila k sebe. Otec de Motta sa potom obrátil k prekvapeným kazateľom a povedal: “Choďte teraz, kazatelia nového evanjelia, choďte a vyrozprávajte všade to, čo ste videli a počuli. A už viac nepopierajte, že náš Pán Ježiš Kristus je naozaj a skutočne prítomný v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Choďte teraz a nedovoľte, aby sa ľudskej úcte bránilo vo vyznávaní pravdy.”
Počas nasledujúcich dní bol diabol nútený priznať, že ho z dedinky Vervins ešte nevyhnali, a že má so sebou dvadsaťdeväť diablov, medzi ktorými boli traja mocní démoni: Cerberus, Astaroth a Legio. 3. januára 1566 prišiel biskup do Vervins a začal cirkevný exorcizmus za prítomnosti obrovského množstva ľudí.
“V mene a mocou skutočnej prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej ti prikazujem: okamžite odíď,” zvolal biskup silným hlasom.
Satana sa podarilo na druhýkrát vyhnať prostredníctvom Najsvätejšej sviatosti. Po odchode ale ochromil Nicolinu ľavú ruku a pravú nohu. Takisto jej predĺžil ľavú ruku. Žiadnou silou na zemi sa nepodarilo vyliečiť túto zvláštnosť. Až niekoľkých týždňov neskôr, keď bol diabol napokon úplne a neodvolateľne vyhnaný. Nicolu vzali na oslavnú púť k Panne Márii v Liesse, a to najmä preto, že sa diabol tohto miesta veľmi bál. Nasledujúci deň otec de Motta začal exorcizmus v kostole Panny Márie v Liesse za prítomnosti obrovského množstva veriacich. Zobral do rúk Najsvätejšiu Sviatosť a prikázal démonovi: “Prikazujem ti v mene živého Boha, veľkého Emmanuela, ktorého tu vidíš a v ktorého veríš.”
“Ach áno!” vykrikoval démon, “verím v neho.” A opäť zavrčal po tom, čo sa doznal k viere a zvíjal sa pod mocou Všemohúceho Boha.
“V Jeho mene ťa zaväzujem, aby si okamžite opustil toto telo.”
Pri týchto slovách a najmä pri pohľade na Najsvätejšiu sviatosť, trpel diabol najstrašnejšími mukami. V jednom okamihu sa telo Nicoly prevalilo ako lopta, potom strašne napuchla. Jej tvár sa neprirodzene predĺžila, potom príliš rozšírila a niekedy sčervenala. Občas jej oči hrozne vyčnievali alebo sa hlboko vnorili do lebky. Jej jazyk visel na brade niekedy čierny, niekedy červený a niekedy bodkovaný ako ropucha. Kňaz ešte stále pokračoval v naliehaní a mučení Satana. “Prekliaty duch! Prikazujem ti v mene a skutočnou prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista v tejto Najsvätejšej sviatosti, aby si opustil telo tohto chudobného stvorenia.”
Satan divoko zvolal: “Ach áno! Dvadsaťšesť mojich spoločníkov v tomto okamihu odíde, pretože sú nútení to urobiť.”
Ľudia v kostole sa teraz začali modliť s veľkou horlivosťou. Nicoline končatiny zrazu začali praskať, akoby sa každá kosť v jej tele zlomila. Z úst jej vyšla jedovatá para a dvadsaťšesť diablo vyšlo z nej a nikdy viac sa už nevrátili. Nicola potom upadla do neprirodzeného zmätku, z ktorého bola vyrušená iba Najsvätejšou sviatosťou. Zmysly sa dievčaťu obnovili a po prijatí svätého prijímania jej tvár svietila ako tvár anjela. Kňaz naďalej naliehal na démona a použil všetky prostriedky, aby ho vyhnal.
“Neopustím, ak tu nebude biskup Leon,” odpovedal zlostne démon.
Nicolu teda previezli do Pierrepont, kde jedného z démonov menom Legio vyhnali prostredníctvom Najsvätejšej Sviatosti. Nasledujúce ráno Nicolu priviedli do kostola. Sotva však vyšla z domu, diabol ju opäť posadol. Biskup, ktorého požiadali o exorcizmus Nicoly, sa pripravil na túto strašnú úlohu modlitbou, pôstom a inými pokániami. Nicola vstúpila do chrámu a začal sa exorcizmus.
“Koľkí ste v tomto tele?” spýtal sa biskup.
“Sme tu traja,” odpovedal zlý duch.
“Aké sú vaše mená?”
“Belzebub, Cerberus a Astarot.”
“Čo sa stalo s ostatnými?” spýtal sa biskup.
“Odišli sa,” odpovedal Satan.
“Kto ich vyhnal?”
“Ha!” kričal diabol a škrípal zubami, “to bol ten, ktorého si držal v rukám, tam na paténe.”
Diabol zacítil nášho milovaného Pána v Najsvätejšej sviatosti.
