Exorcizmus Nicole Aubrey, ktorý potvrdil skutočnú prítomnosť Pána v Eucharisti

Biskup potom držal Najsvätejšiu Sviatosť v blízkosti Nicoly. Démon sa zvíjal a triasol v utrpení. “Ach, áno, pôjdem, pôjdem,” kričal, “ale vrátim sa.”
Náhle Nicola stuhla a ostala nehybná ako mramor. Biskup sa potom dotkol jej úst s Najsvätejšou sviatosťou a v okamihu bola plne pri vedomí. Prijala sväté prijímanie a jej tvár teraz svietila v nádhernej a nadprirodzenej kráse. Nasledujúci deň zavolali Nicolu znovu do kostola a exorcizmus začal ako zvyčajne. Biskup vzal do rúk Najsvätejšiu sviatosť, držal ju v blízkosti Nicoly a odriekal:
“Prikazujem ti v mene živého Boha a skutočnej prítomnosti nášho Pána Ježiša Krista tu vo Sviatosti oltárnej, okamžite odíď z tela tohto Božieho stvorenia a nikdy sa sem nevracaj.”
“Nie nie! Nepôjdem, moja hodina ešte neprišla.” zreval diabol.
“Prikazujem ti, odíď, odíď, nečistý, prekliaty duch, odíď!” Biskup držal Najsvätejšiu sviatosť v blízkosti Nicolinej tváre.

“Prestaň! Dosť!” vykríkol Satan. “Nechaj ma, odídem – ale vrátim sa.” A v tom momente sa Nicola zvíjala v najstrašnejších kŕčoch. Z úst jej vyšiel čierny dym a opäť padla do mdlôb.
Počas pobytu v Levine bola Nicola starostlivo vyšetrená katolíckymi i nekatolíckymi lekármi. Jej ľavá ruka, ktorá bola paralyzovaná diablom, bola úplne bez citu. Lekári vrezali do ramena ostré nože, pálili ho ohňom, pichali kolíky a ihly pod nechty na prstoch, ale Nicola necítila bolesť. Jej ruka bola úplne necitlivá. Zatiaľ čo ležala v stave neprirodzenej letargie, lekári jej chceli podať chlieb namočený vo víne. Rýchlo jej pretreli končatiny, osviežili jej tvár vodou, prepichli jej jazyk, až kým nevytiekla krv. Snažili sa dievčinu zobudiť všemožným spôsobom, ale márne! Nicola zostala chladná a nehybná ako mramor. Kňaz sa konečne dotkol úst s Najsvätejšou Sviatosťou a okamžite sa vrátila k sebe a začala chváliť Boha.

Zázrak bol tak jasný a hmatateľný, že jeden z lekárov, ktorý bol bigótny nekatolík, sa okamžite vzdal svojich omylov a stal sa katolíkom. Niekoľkokrát sa nekatolíci dotýkali Nicolinej tváre s hostiou, ktorá nebola konsekrovaná, ale satanom to nepohlo. Ich úsiliu sa len vysmieval.
1. januára, po tom, čo biskup vykonal slávnostnú procesiu s duchovenstvom a veriacimi, začal sa exorcizmus v kostole opäť za prítomnosti obrovského množstva nekatolíkov i katolíkov. Biskup teraz držal Najsvätejšiu sviatosť v blízkosti tváre Nicoly. Zrazu z jej úst vyšli hrozné nadpozemsky vyzerajúce dymové kruhy čiernej farby. Démon Astaroth bol navždy vyhostený. Počas exorcizmu, ktorý sa uskutočnil 1. februára, biskup povedal:
“Ó, prekliata duša! Pretože ani modlitba ani sväté evanjeliá, ani cirkevný exorcizmus, ani sväté relikvie ťa nedonútia odísť, teraz ti ukážem svojho Pána a Majstra a Jeho mocou ti prikazujem.”
Počas exorcizmu, ktorý sa konal po omši, držal biskup v ruke Najsvätejšiu Sviatosť a hovoril: “Prekliaty duch, nepriateľ Boha! Prikazujem ti skrze najdrahšiu Krv Ježiša Krista, aby si odišiel z tejto úbohej ženy!” Odíď, prekliaty, do večných plameňov!”
Pri týchto slovách a zvlášť pri pohľade na Najsvätejšiu Sviatosť bol démon tak strašne trýznený, že vzhľad Nicoly bol ohavný a nechutný, až ľudia s hrôzou odvracali zrak. Nakoniec sa ozval ťažký povzdych a z úst Nicoly vyšiel oblak čierneho dymu. Cerberus bol odstránený. Opäť sa Nicola dostala do mdlôb a k sebe sa dostala iba prostredníctvom Najsvätejšej Sviatosti. Počas exorcizmu, ktorý sa konal 7. februára, povedal biskup Satanovi:
“Povedz mi, prečo ste si vybrali túto čestnú a cnostnú katolíčku?”
“Urobil som to na základe Božieho súhlasu, vzal som si ju za hriechy ľudu. Urobil som to, aby som ukázal mojim nekatolíkom, že existujú diabli, ktorí môžu posadnúť človeka kedykoľvek to Boh dovolí. Nechcú tomu veriť, ale ukázal som im, že som diabol a dokážem posadnúť toto stvorenie, aby som ich zmenil, alebo utvrdil ich v hriechu.”

Táto odpoveď naplnila hrôzou všetkých, ktorí to počuli. “Áno,” odpovedal biskup, “Boh si želá zjednotiť všetkých ľudí v jedinej svätej viere, pretože existuje len jeden Boh, takže môže existovať iba jedno pravé náboženstvo.” Náboženstvo, ktoré vymysleli nekatolíci, je ale plytkým výsmechom. Náboženstvo ustanovené naším Pánom Ježišom Kristom je jediné pravé, jedine to bude trvať navždy, je určené na zjednotenie všetkých ľudí v rámci posvätného objatia, takže bude len jedno stádo a jeden pastier. Tento božský pastier je náš Pán Ježiš Kristus, neviditeľná hlava svätej rímsko-katolíckej cirkvi, ktorej viditeľnou hlavou je náš svätý otec pápež, nástupca svätého Petra.”

Diabol mlčal zahanbený pred celým zástupom. A biskup ho vyhnal skrze Najsvätejšiu sviatosť. Popoludní toho istého dňa začal diabol plakať: “Ach, vy si myslíte, že ma môžete vyhnať týmto spôsobom. Nemáte tu potrebných ľudí od biskupa. Kde sú dekan a arcidekan? Kde sú kráľovi sudcovia, kde je hlavný sudca, ktorý bol vydesený na smrť tej noci? Vo väzení? Kde je kráľov prokurátor? Kde sú jeho advokáti a poradcovia? Kde je súdny úradník?” (Diabol sa zmienil o každom z nich.) “Neodídem, kým sa tu všetci nezídu. Keby som odišiel teraz, aký dôkaz by ste mohli dať kráľovi o všetkom, čo sa stalo? Myslíte si, že ľudia vám uveria? Nie! Nie! Je veľa ľudí, ktorí by vzniesli námietky. Svedectvo týchto obyčajných ľudí by malo len malú váhu. Je pre mňa utrpením, keď musím povedať, čo musíte urobiť. Nech je prekliata hodina, v ktorej som sa prvýkrát posadol túto odpornú ubožiačku.”
Biskup odpovedal: “Páči sa mi tvoje drísty. Je tu dosť svedkov. Tých, ktorých tu ale spomínaš, ty tu nie sú nevyhnutní. Odíď! A vzdaj Bohu slávu. Odíď do pekelných plameňov!”
“Áno, odídem, ale nie dnes. Dobre viem, že musím odísť, poznám svoj rozsudok, som nútený odísť.”
“Je mi jedno, že sa trápiš,” povedal biskup, “budem ťa vyháňať silou Božou: najdrahšou Krvou nášho Pána Ježiša Krista.”
“Áno, musím sa ti poddať,” zavrčal démon divoko. “A mučí ma, že ti musím tú česť vzdať.”
Biskup teraz vzal do rúk Najsvätejšiu Sviatosť a držal ju tesne pred tvárou posadnutej ženy. Nakoniec bol Satan nútený odísť ešte raz. Nasledujúce ráno po skončení procesie slávili svätú omšu ako obvykle. Počas premenenia zdvihlo posadnutú ženu dvakrát do výšky šesť stôp a hneď spadla na zem. Keď biskup tesne pred modlitbou Otčenáš vzal ešte raz do rúk Najsvätejšiu hostiu a pozdvihol ju spolu s kalichom, posadnutá žena bola opäť vynesená do výšky 6 stôp aj spolu s pätnástimi, ktorí ju držali a opäť padla na zem.