Falošný dar jazykov

Keď sa v cirkvi objaví falošný dar, vždy sa stane symbolom náboženského statusu a sila sugescie ho čoskoro rozšíri po celej cirkvi. Keď sa zdá, že ide o znak osobitnej božskej priazne, o nejakú ezoterickú skúsenosť, ktorú môže získať len niekoľko privilegovaných, potom sa čoskoro vytvorí veľmi hlboká podvedomá túžba po tom, aby sa to prejavilo v živote iných jednotlivcov. Keď sa táto túžba stane dostatočne silnou, čo sa určite stane, keď existuje skupina, ktorá to prijíma ako znamenie Ducha Svätého, preto sa upokojí všetok strach z toho, potom takáto túžba, horiaca hlboko v srdci, obíde vedomú kontrolu reči v mozgu a podvedomie prevezme kontrolu nad jazykom a vytvorí to, čo sa očakáva alebo po čom sa silno túži. Psychológovia opísali, že sa to vyskytuje u ľudí, ktorí vôbec nemajú silné náboženské presvedčenie. Je to známy psychologický jav.

Je to úprimná skúsenosť. Tým nechcem povedať, že každý, kto to zažíva, chce klamať. Nemá to v úmysle. Sám je celkom oklamaný a to, čo robí, robí úprimne, ale napriek tomu to nie je z Ducha. O to ide. Nie je to pravý, biblický dar. Pretože ide o psychologický jav, niektorí ľudia podľa konštitučnej výbavy jednoducho nie sú schopní reagovať, a to vytvára veľmi nešťastnú situáciu. Existujú úžasní, znovuzrodení kresťania, ktorí úprimne túžia mať všetko, čo Boh chce, chcú ísť ďalej s Bohom, ale sú oklamaní a myslia si, že je to znak Božej priazne. Bojujú o získanie tohto daru, ale nikdy ho nedostanú a nakoniec upadnú do zúfalstva. Z toho pramenia tie hrozné rozdelenia, ktoré dnes tak často poznačujú výskyt fenoménu jazykov v cirkvách.

Raz som o tom počul hovoriť psychiatra. Poukázal na to, že ide o veľmi vážne nebezpečenstvo, ktoré môže ľahko viesť k samovražde z pocitu zúfalstva, že nedokáže dosiahnuť úroveň, ktorú dosiahli iní.
Toto nie je cesta viery. Toto nie je cesta Ducha. Biblia vyhlasuje, že najslabší veriaci v Ježiša Krista má všetko, čo kedy mal najsilnejší svätec. V Kristovi ste úplní! V Ježišovi Kristovi prebýva „celá plnosť Božstva telesne“ (Kol 2,9 KJV) a „vy ste v ňom úplní“ (Kol 2,10 KJV), bez výnimky. Preto je možné, aby každý veriaci jednoduchou vierou v to, čo hovorí Boh, a konaním podľa všetkého, čím je Kristus, vstúpil do plnosti, ktorú má pre neho Boh. To platí pre každého iného svätého v ktoromkoľvek inom veku. Nezávisí to od otáľania, čakania a prosieb ani od nejakého psychologického nastavenia, ktoré buď umožňuje, alebo neumožňuje prejavenie takéhoto daru.

Na záver mi dovoľte, aby som sa krátko zmienil o niektorých dôsledkoch tohto falošného daru. Jeden som už spomenul: Je veľmi rozdeľujúci. Tam, kde sa objaví falošný prejav jazykov, je vždy prvým výsledkom to, že cirkev je rozdelená priamo v strede. Ľudia sa začnú stavať na jednu stranu. Tí, ktorí sú psychologicky schopní vstúpiť do tejto skúsenosti, sa stávajú obeťami pocitu nadradenosti. Ten sa stáva veľmi zjavným v spôsobe ich rozprávania a konania (hoci to môžu maskovať alebo sa snažiť potlačiť jeho prejavy). Tí, ktorí do tejto skúsenosti vstúpiť nemôžu, sa stávajú urazenými alebo prinajmenšom podozrievavými a vznikajú rozkoly a rozdelenia.

Nedávno mi istý muž rozprával o jednom zbore v horách, v ktorom sa jazyky prejavili a zbor sa strašným spôsobom rozdelil. Jedna žena dostala v dôsledku týchto prejavov infarkt. Je to veľmi emocionálna a rozdeľujúca vec. Videl som celé denominácie roztrhané týmto typom prejavov.

Okrem toho odvádza pozornosť. Tým chcem povedať, že je to trik nepriateľa, ktorý má odvrátiť našu pozornosť od skutočného diela Ducha Božieho, ktorým je vyvýšenie Ježiša Krista, a odviesť ľudí na vedľajšiu koľaj rozprávaním o daroch. Tak veľmi sa zaoberajú darmi, že zabúdajú na Darcu a zabúdajú na šírenie evanjelia a potrebu hladných sŕdc okolo seba. Aj keď ľudia hovoriaci jazykmi veľmi účelovo tvrdia, že táto skúsenosť vedie k väčšiemu záujmu nespasených ľudí, všimol som si, že záujem je vždy zameraný na jazyky, nie na Pána ani na evanjelium. Je to taktika na odvrátenie pozornosti, aby sme sa zaoberali nejakou druhoradou vecou, a nie tým hlavným, vyvýšením Ježiša Krista.