Jezabel a Achab v Biblii

1Kr18
XVIII.Obeta na Karmeli. –1 Po dlhšom čase, v treťom roku Pán oslovil Eliáša: „Choď ukáž sa Achabovi, potom dám dážď na zem!“ 2 Eliáš sa teda išiel ukázať Achabovi. V Samárii však bol hrozný hlad. 3 Achab zavolal správcu domu Abdiáša. Abdiáš si veľmi ctil Pána 4 a keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov, vzal Abdiáš sto prorokov a po päťdesiat ich schovával v jaskyni a zásoboval ich chlebom a vodou. 5 Achab povedal Abdiášovi: „Choď ku všetkým vodným prameňom v krajine a ku všetkým potokom, azda nájdeme trávu a uživíme kone a mulice a nemusíme zo zvierat nič zmárniť.“ 6 I rozdelili si krajinu, aby ňou prešli. Achab išiel jednou cestou sám a Abdiáš išiel sám druhou cestou. 7 Keď bol Abdiáš na ceste, práve išiel oproti nemu Eliáš. Keď ho spoznal, padol na tvár a spýtal sa: „Si to ty, môj pán, Eliáš?“ 8 Odpovedal mu: „Ja. Choď a povedz svojmu pánovi: „Je tu Eliáš!“ 9 Ale on vravel: „Čím som sa previnil, že vydávaš svojho sluhu do Achabovej ruky, aby ma zabil? 10 Ako žije Pán, tvoj Boh, niet národa ani kráľovstva, kde by môj pán nebol poslal hľadať ťa a keď mu povedali: „Niet ho,“ vyžiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nemožno nájsť. 11 A ty teraz vravíš: „Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!“ 12 A keď odídem od teba, Pánov duch ťa odnesie ktovie kam. Ja však pôjdem a oznámim to Achabovi, a keď ťa nenájdu, zabije ma. A tvoj sluha je predsa od mladi Pánovým ctiteľom. 13 Či nepovedali môjmu pánovi, čo som urobil, keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov? Že som z Pánových prorokov sto mužov schovával po päťdesiatich v jaskyni a živil som ich chlebom a vodou? 14 A teraz ty vravíš: „Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!“, aby ma zabil.“ 15 Ale Eliáš povedal: „Ako žije Pán zástupov, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem!“ 16 Abdiáš teda išiel oproti Achabovi, oznámil mu to a Achab šiel v ústrety Eliášovi. 17 Keď Achab zazrel Eliáša, Achab sa ho spýtal: „Si to ty, záhubca Izraela?“ 18 Odpovedal: „Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove príkazy a šli ste za bálmi. 19 Teraz však pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola!“ 20 Achab poslal ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrch Karmel. 21 Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: „Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!“ Ľud mu nič neodpovedal. 22 A Eliáš hovoril ľudu: „Ja sám som zostal z Pánových prorokov, prorokov Bálových je však štyristopäťdesiat mužov. 23 Nech nám dajú dva býky. Oni nech si vyberú jedného býčka, nech ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. 24 Potom vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh.“ Všetok ľud na to odpovedal: „Návrh je dobrý!“ 25 Eliáš hovoril Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte!“ 26 Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: „Bál, vyslyš nás!“ No nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili. 27 Napoludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!“ 28 Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. 29 Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal. 30 Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár. 31 Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: „Izrael bude tvoje meno.“ 32 Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna. 33 Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. 34 Potom povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo! Nato vravel: „I druhý raz!“ Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: „I tretí raz!“ A spravili to aj tretí raz, 35 takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda. 36 Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! 37 Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!“ 38 Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. 39 Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: Pán je Boh! Pán je Boh!“ 40 Nato im Eliáš povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech z nich neujde ani jeden. Pochytali ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a tam ich dal pobiť. 41 Potom Eliáš povedal Achabovi: „Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!“ 42 A Achab vystúpil jesť a piť. Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená 43 a povedal svojmu sluhovi: „Choď hore a pozri sa smerom k moru!“ On šiel, pozrel sa a povedal: „Niet ničoho!“ Povedal mu: „Vráť sa sedem ráz!“ 44 Na siedmy raz však povedal: „Hľa, od mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň!“ Nato mu povedal: „Choď a oznám Achabovi: Priahaj a choď dolu, aby ťa nezastihol dážď!“ 45 O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď Achab sadol do voza a išiel do Jezraelu. 46 Na Eliáša sa však zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a bežal pred Achabom až ta, kadiaľ sa ide do Jezraelu.

1Kr19
Eliáš na vrchu Horeb. –1 Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. 2 Nato poslal Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ 3 On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam 4 a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!“ 5 Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vezmi a jedz!“ 6 Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ 8 Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb. 9 Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 10 On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom? Ja sám som ostal za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.“ 11 On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána! Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. 12 Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. 13 Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 14 Odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať.“ 15 Pán mu povedal: „Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom, 16 Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba! 17 A kto ujde pred Hazaelovým mečom, zabije ho Jehu, a kto ujde pred mečom Jehua, zabije ho Elizeus. 18 A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nebozkali.“ 19 Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. 20 On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!“ Odvetil mu: „Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? 21 Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.

1Kr20
Achabovo víťazstvo nad sýrskym kráľom. –1 Benadad, kráľ Aramu, zhromaždil celé svoje vojsko. Išlo s ním tridsaťdva kráľov s koňmi a vozmi. Vystúpil, obkľúčil Samáriu a útočil na ňu. 2 Poslal poslov do mesta k izraelskému kráľovi Achabovi 3 a odkázal mu: „Takto hovorí Benadad: Tvoje striebro a tvoje zlato patrí mne, aj tvoje ženy a najlepšie deti sú moje.“ 4 Kráľ Izraela odpovedal: „Ako hovoril môj pán, kráľ, tvoj som ja i všetko, čo mám.“ 5 Posli prišli zasa a vraveli: „Takto hovorí Benadad: Poslal som k tebe s odkazom: Svoje striebro a svoje zlato, svoje ženy a svojich synov daj mne! 6 Keď zajtra o tomto čase pošlem k tebe svojich sluhov, oni prehľadajú tvoj dom a domy tvojich sluhov, vezmú všetko, čo sa im bude páčiť, a odnesú.“ 7 Nato izraelský kráľ zvolal všetkých starších krajiny a hovoril: „Zreteľne vidíte, že tento má zlé úmysly. Veď poslal ku mne po moje ženy a deti, po moje zlato a striebro a neodoprel som mu.“ 8 Všetci starší a všetok ľud mu povedali: „Neposlúchni a nepovoľ!“ 9 Preto povedal Benadadovým poslom: „Povedzte môjmu pánovi, kráľovi: Všetko, po čo si k svojmu služobníkovi poslal prvý raz, urobím, ale túto vec nemôžem urobiť.“ Posli odišli a oznámili mu to. 10 A Benadad mu poslal odkaz: „Nech bohovia urobia so mnou, čo chcú, ak bude prach Samárie stačiť do dlaní všetkého ľudu, ktorý je so mnou.“ 11 Izraelský kráľ odpovedal: „Hovorí sa: „Nech sa opásaný nevychvaľuje ako odpásaný.“ 12 Keď Benadad počul túto reč – práve pil s kráľmi v stanoch -, povedal svojim poddaným: „Útočte!“ I zaútočili na mesto. 13 Vtom pristúpil k Achabovi, kráľovi Izraela, istý prorok a povedal: „Toto hovorí Pán: Videl si celý tento velikánsky zástup? Dnes ho dám do tvojej ruky, aby si videl, že ja som Pán.“ 14 Achab sa opýtal: „Pomocou koho?“ Odpovedal: „Toto hovorí Pán: Pomocou sluhov krajových kniežat.“ Opýtal sa: „Kto má otvoriť boj?“ Odpovedal: „Ty.“ 15 Nato spočítal sluhov krajových kniežat, bolo ich dvestotridsaťdva. Potom spočítal celé vojsko, všetkých synov Izraela: sedemtisíc. 16 I vyrazili napoludnie, keď sa Benadad opíjal v stanoch, on i králi, tridsiati dvaja králi, ktorí mu prišli na pomoc. 17 Najprv vyrazili sluhovia krajových kniežat. Vtedy poslali k Benadadovi a oznámili mu: „Zo Samárie vychádzajú ľudia!“ 18 On vravel: „Ak prichádzajú o mier, chyťte ich živých, a ak vychádzajú do boja, chyťte ich (tiež) živých!“ 19 Oni však už vytiahli z mesta, totiž sluhovia krajových kniežat a vojsko, ktoré išlo za nimi. 20 Každý zabil svojho chlapa, takže Aramejčania utiekli. Izraeliti ich prenasledovali, ale aramejský kráľ Benadad ušiel na koni i s jazdcami. 21 Vyrazil aj izraelský kráľ, ukoristil kone a vozy a zapríčinil Aramejčanom veľkú porážku. 22 Vtedy ku kráľovi Izraela pristúpil prorok a povedal mu: „Choď, daj dohromady sily a dobre uváž, čo máš robiť, lebo kráľ Aramu na takto rok vytiahne proti tebe!“ 23 Sluhovia vraveli aramejskému kráľovi: „Ich Boh je horský Boh, preto nás premohli. Ak budeme s nimi bojovať na rovine, porazíme ich. 24 A urob to takto: Odstráň kráľov, každého z jeho zadelenia, a postav namiesto nich námestníkov! 25 Ty si však nazbieraj vojsko, ako bolo vojsko, ktoré si stratil, i kone, ako si mal predtým. Potom budeme s nimi bojovať na rovine, či ich nepremôžeme!“ On poslúchol ich radu a urobil tak. 26 Po uplynutí roku zhromaždil Benadad Aramejčanov a vystúpil do Afeku bojovať proti Izraelitom. 27 Aj synovia Izraela sa zhromaždili, zásobili sa a išli proti nim. Synovia Izraela táborili proti nim ako dva kŕdliky kôz, Aramejčania však zaplnili krajinu. 28 Vtedy pristúpil Boží muž a oslovil izraelského kráľa: „Toto hovorí Pán: Pretože Aramejčania povedali: „Pán je Boh vrchov, a nie Boh dolín,“ vydám ti do ruky celý tento veličizný zástup, aby ste poznali, že ja som Pán.“ 29 Sedem dní táborili proti sebe; na siedmy deň sa strhol boj a synovia Izraela porazili Aramejčanov, a to stotisíc pešiakov v jeden deň. 30 Ostatní utekali do Afeku, do mesta, a tam padol múr na dvadsaťsedemtisíc tých, čo zostali. Utiekol aj Benadad. Došiel do mesta (a behal) z izby do izby. 31 Jeho sluhovia mu povedali: „Počuli sme, že králi izraelského domu sú králi milosrdní. Obhoďme si okolo bedier vrecovinu, okolo hlavy povrazy a vyjdime k izraelskému kráľovi, azda nás nechá nažive.“ 32 Opásali si teda okolo bedier vrecovinu a povrazy okolo hlavy, išli k izraelskému kráľovi a vraveli: „Tvoj sluha Benadad hovorí: Nechaj ma, prosím, nažive!“ Odpovedal: „Je ešte nažive? Je mojím bratom!“ 33 Chlapi to brali za dobrý znak, rýchlo ho chytili za slovo a povedali: „Benadad je tvoj brat.“ Odpovedal: „Choďte, priveďte hio!“ Keď Benadad prišiel k nemu, vyzdvihol ho na voz 34 a povedal mu: „Mestá, ktoré môj otec odňal tvojmu otcovi, ti vrátim. V Damasku si porob ulice, ako môj otec urobil v Samárii. A ja po uzavretí zmluvy odtiahnem od teba. Uzavrel teda s ním zmluvu a prepustil ho. 35 Vtedy ktorýsi z prorockých synov na Pánov popud povedal svojmu priateľovi: „Zbi ma. Ale ten muž sa zdráhal udrieť ho. 36 I povedal mu: „Pretože si nepočúval hlas Pána, len čo vyjdeš odo mňa zabije ťa lev.“ A keď odchádzal od neha, napadol ho lev a zabil ho. 37 Stretol iného človeka a povedal: „Zbi ma!“ On ho tak zbil, až ho poranil. 38 Nato prorok išiel, stal si kráľovi do cesty, ale obväzom okolo očí sa prestrojil, 39 a keď kráľ prechádzal, volal na kráľa: „Tvoj sluha vytiahol do boja a vtedy odbočil akýsi človek, doviedol ku mne muža a povedal: „Stráž tohto človeka! Ak sa stratí, ručíš mi za jeho život svojím životom, alebo zaplatíš hrivnu striebra.“ 40 Kým však mal tvoj sluha tu i tam robotu, toho nebolo.“ Nato mu izraelský kráľ povedal: „To je tvoj rozsudok, ktorý si si sám vyniesol!“ 41 Vtom si rýchlo odstránil obväz z očí a kráľ Izraela ho spoznal; že je spomedzi prorokov. 42 I povedal mu: „Toto hovorí Pán: Pretože si vypustil z ruky muža, ktorý prepadol mojej kliatbe, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud.“ 43 A izraelský kráľ odišiel domov namrzený a išiel do Samárie.

1Kr21
Achab a Nabot. –1 Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezraelský Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli, v susedstve paláca samarijského kráľa Achaba. 2 Achab povedal Nabatovi: „Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu, lebo je tesne vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Alebo ak sa ti viac páči, dám ti za ňu v peniazoch, koľko je hodna.“ 3 Nabot odpovedal Achabovi: „Božechráň, aby som ti dal dedičstvo po svojich otcoch!“ 4 Achab išiel domov mrzutý a nahnevaný pre slovo, ktoré mu povedal jezraelský Nabot: „Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!“ Hodil sa na lôžko, odvrátil si tvár a nechcel nič jesť. 5 Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ha: „Prečo ti je duch taký zronený a nechceš jesť?“ 6 Odpovedal jej: „Hovoril som s jezraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: „Nedám ti svoju vinicu.“ 7 Jeho žena Jezabel mu na to povedala: „Máš ty ale moc nad Izraelom Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.“ 8 Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala list starším a predstaveným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom. 9 V liste napísala toto: „Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud! 10 Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: „Rúhal sa Bohu a kráľovi.“ Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!“ 11 Jeho spoluobčania, starší a predstavení, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. 12 Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. 13 Priviedli tých dvoch mužov, vyvrheľov, posadili ich oproti nemu a tí vyvrheli dosvedčili Nabotovi pred ľudom: „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi!“ I vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho tak, že zomrel. 14 Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali, je mŕtvy.“ 15 Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a je mŕtvy, povedala Jezabel Achabovi: „Vstaň a zmocni sa vinice jezraelského Nabota, ktorú sa ti zdráhal dať za peniaze, lebo Nabot nežije, zomrel.“ 16 Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, zobral sa a šiel dolu do vinice jezraelského Nabota, aby sa jej zmocnil. 17 Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliáša: 18 „Vstaň a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici. Zišiel do nej, aby sa jej zmocnil. 19 Povedz mu: „Toto hovorí Pán: Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva!“ Povedz mu toto: „Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv.“ 20 Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?!“ Odpovedal: „Našiel, lebo si sa zapredal robiť, čo sa Pánovi nepáči. 21 Hľa, ja privediem na teba nešťastie. Pozametám za tebou a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. 22 S tvojím rodom naložím, ako som naložil s rodom Nabatovho syna Jeroboama a s rodom Ahiášovho syna Básu pre dráždenie, ktorým si ma popudzoval, a preto, že si zviedol na hriech Izrael. 23 Ale aj o Jezabel hovorí Pán: „Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli. 24 Kto z Achaba zomrie v meste, zožerú ho psy, a kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo.“ 25 Lenže naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol zapredal ako Achab robiť, čo sa Pánovi nepáči, lebo ho na to navádzala jeho žena Jezabel. 26 Konal veľmi ohavne, keď chodil za modlami celkom tak, ako robili Amorejčania, ktorých Pán vyhnal spred synov Izraela. 27 Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si obliekol vrecovinu a postil sa; spal vo vrecovine a chodil skľúčený. 28 Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: 29 „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretože sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Za dní jeho syna privediem nešťastie na jeho dom!“

1Kr22
Achabova smrť. –1 Tri roky žili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Izraelitmi. 2 V treťom roku zostúpil júdsky kráľ Jozafat ku kráľovi Izraela. 3 Vtedy kráľ Izraela povedal svojim poddaným: „Viete vy, že Ramot v Galaáde patrí nám? A my sa nehneme vziať si ho z moci aramejského kráľa.“ 4 A Jozafata sa spýtal: „Pôjdeš so mnou do vojny proti Ramotu v Galaáde?“ Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: „Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!“ 5 Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!“ 6 Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo mužov, a spýtal sa ich: „Mám ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde? Alebo to mám nechať?“ Odpovedali: „Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!“ 7 Ale Jozafat sa spýtal: „Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?“ 8 Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: „Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheáš.“ Jozafat odpovedal: „Nehovor tak, kráľu!“ 9 Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: „Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!“ 10 Izraelský kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi. 11 Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: „Toto hovorí Pán: Týmito dokoleš Aramejčanov do zániku.“ 12 A všetci proroci prorokovali podobne: „Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa.“ 13 Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: „Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!“ 14 Ale Micheáš odpovedal: „Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán.“ 15 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: „Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to máme nechať?“ Odpovedal mu: „Tiahni, budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky kráľa!“ 16 Ale kráľ mu vravel: „Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?“ 17 Odpovedal: „Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: „Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!“ 18 Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?“ 19 A tamten pokračoval: „Nuž počuj slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť pri ňom po jeho pravej i ľavej strane. A Pán povedal: „Kto chce podviesť Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?“ Nato hovoril jeden tak, druhý onak. 21 Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: „Ja ho podvediem!“ A Pán sa ho spýtal: „Ako?“ 22 Odpovedal: „Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.“ On povedal: „Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!“ 23 Pán teda vložil do úst všetkých týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie.“ 24 Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: „Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“ 25 Ale Micheáš odpovedal: „To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval.“ 26 Kráľ Izraela povedal: „Chyť Micheáša a zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi 27 a povedz: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne navrátim!“ 28 Micheáš však odvetil: „Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán. ( A povedal: „Čujte to, všetci ľudia!“) 29 Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde. 30 Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, a tak pôjde do boja: „Ty sa však obleč do svojho rúcha!“ Izraelský kráľ sa aj preobliekol, a tak šiel do boja. 31 Aramejský kráľ však prikázal veliteľom vozov, ktorých mal tridsaťdva: „Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!“ 32 Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: „To je iste kráľ Izraela!“ Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol 33 a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho. 34 Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: „Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!“ 35 Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza. 36 Okolo západu slnka znelo táborom volanie: „Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny, 37 lebo kráľ zomrel!“ Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii. 38 Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán. 39 Ostatok Achabových dejín, všetko, čo urobil, dom zo slonoviny, ktorý postavil, a všetky mestá, ktoré opevnil, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 40 Tak sa Achab uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.

Júdsky kráľ Jozafat. –41 Asov syn Jozafat začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba. 42 Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Salaiho. 43 Kráčal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, čo sa páči Pánovi. 44 Ale výšiny nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. 45 S izraelským kráľom nažíval Jozafat v pokoji. 46 Ostatok Jozafatových dejín, jeho víťazstvá, ktoré získal, a ako bojoval, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 47 Aj zvyšky zasvätencov, ktorí ostali z čias jeho otca Asu, vymietol z krajiny. 48 V Edome vtedy nebolo kráľa, panoval tam správca. 49 Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali ísť do Ofíru po zlato. Nešli, lebo stroskotali v Asiongaberi. 50 Vtedy Achabov syn Ochoziáš povedal Jozafatovi: „Moji sluhovia pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach.“ Ale Jozafat nechcel. 51 Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram.
Izraelský kráľ Ochoziáš. –52 Achabov syn Ochoziáš sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a dva roky kraľoval nad Izraelom. 53. Robil, čo sa Pánovi nepáči. Kráčal po ceste svojho otca a po ceste svojej matky aj po ceste Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 54 Slúžil Bálovi a klaňal sa mu. Popudzoval Pána celkom tak, ako robil jeho otec.

DRUHÁ KNIHA KRÁĽOV
2Kr1
Eliáš a Ochoziáš. –1 Po Achabovej smrti odpadol Moab od Izraela. 2 Ochoziáš padol cez mreže, ktoré mal na hornej izbe v Samárii, a ochorel. Preto poslal poslov a povedal im: „Choďte, dopytujte sa Belzebuba, boha Akaronu, či sa z tejto choroby uzdravím!“ 3 Ale Pánov anjel hovoril Tesbanovi Eliášovi: „Vstaň, choď v ústrety poslom samarijského kráľa a povedz im: V Izraeli niet Boha, že sa idete dopytovať boha Akaronu Belzebuba?! 4 Preto toto hovorí Pán: Z lôžka, na ktoré si ľahol nevstaneš, ale naisto zomrieš.“ S tým Eliáš odišiel. 5 Keď sa posli vrátili, spýtal sa ich: „Čo je, že ste sa vrátili?“ 6 Odpovedali mu: „Akýsi muž nám prišiel v ústrety a povedal nám: „Choďte, vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a povedzte mu: Toto hovorí Pán: V Izraeli niet Boha, že posielaš dopytovať sa boha Akaronu Belzebuba?! Preto z lôžka, na ktoré si ľahol nevstaneš, ale naisto zomrieš.“ 7 Spýtal sa ich: „Ako vyzeral človek, ktorý vám prišiel v ústrety a povedal vám toto? Odpovedali mu: „Muž v srstenom plášti a cez bedrá opásaný koženým opaskom.“ On povedal: „To je Tesban Eliáš!“9 I poslal k nemu päťdesiatnika s jeho päťdesiatimi mužmi. On prišiel k nemu, keď práve sedel na temene vrchu, a povedal mu: „Muž Boží, kráľ rozkazuje, poď dolu!“ 10 Eliáš však odpovedal päťdesiatnikovi: „Ak som ja Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!“ Vtom zostúpil z neba oheň a strávil jeho i jeho päťdesiatich. 10 Opäť k nemu poslal iného päťdesiatnika a tiež jeho päťdesiatich. On išiel a povedal mu: „Muž Boží, takto hovorí kráľ: Poď rýchlo dolu!“ 12 Eliáš im odpovedal: „Ak som ja Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!“ Vtom zostúpil Boží oheň z neba a strávil jeho i jeho päťdesiatich. 13 Ale opäť poslal tretieho päťdesiatnika i jeho päťdesiatich. Tretí päťdesiatnik išiel a keď došiel, padol na kolená pred Eliášom a pokorne ho prosil: „Muž Boží, nechže má môj život a život týchto tvojich päťdesiatich sluhov nejakú cenu v tvojich očiach! 14 Veď zostúpil z neba oheň a strávil prvších dvoch päťdesiatnikov aj s ich päťdesiatimi! Ale teraz nech má môj život v tvojich očiach nejakú cenu!“ 15 Vtedy hovoril Pánov anjel Eliášovi: „Zostúp s ním dolu, neboj sa ho!“ I vstal a zostúpil s ním ku kráľovi 16 a vravel mu: „Toto hovorí Pán: Pretože si poslal poslov dopytovať sa boha Akaronu Belzebuba, akoby v Izraeli nebolo Boha, ktorého by si sa mohol pýtať, preto z lôžka, na ktoré si ľahol, nezídeš, ale naisto zomrieš.“ 17 A naozaj zomrel podľa Božieho výroku, ktorý povedal Eliáš. Namiesto neho sa stal kráľom (jeho brat) Joram v druhom roku júdskeho kráľa Jorama, Jozafatovho syna, lebo Ochoziáš nemal syna. 18 Ostatok Ochoziášových dejín a čo urobil, je napísané v Knihe letopočtov izraelských kráľov.

2Kr3
III.Izraelský kráľ Joram. –1 Achabov syn Joram sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a kraľoval dvanásť rokov. 2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstránil Bálove pomníky, ktoré porobil jeho otec. 3 Lipol však k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorým zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil. 4 Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a dodával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov a vlnu zo stotisíc baránkov. 5 Ale keď Achab zomrel, odpadol moabský kráľ od izraelského kráľa. 6 Preto kráľ Joram vyšiel v ktorýsi deň zo Samárie a zvolal celý Izrael. 7 Potom poslal k júdskemu kráľovi Jozafatovi s odkazom: „Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so mnou do boja proti Moabsku?“ Odpovedal: „Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone sú ako tvoje kone.“ 8 Pýtal sa tiež: „Ktorou cestou pôjdeme?“ Odpovedal: „Smerom cez Edomskú púšť.“ 9 Izraelský kráľ, júdsky kráľ a edomský kráľ sa teda vybrali. Keď už išli sedem dní okľukou, tábor a dobytok, ktorý išiel za nimi, nemal vody. 10 Vtedy povedal izraelský kráľ: „Beda Lebo Pán vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moabska.“ 11 Ale Jozafat sa spýtal: „Nie je tu Pánov prorok? Jeho prostredníctvom by sme sa dopýtali Pána.“ Ktorýsi zo sluhov izraelského kráľa povedal: „Je tu Safatov syn Elizeus, ktorý lieval Eliášovi vodu na ruky.“ 12 Nato Jozafat povedal: „U neho je Pánovo slovo!“ Izraelský kráľ Jozafat a edomský kráľ zostúpili teda k nemu. 13 Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi: „Čo ja mám s tebou? Choď si k prorokom svojho otca a svojej matky!“ Izraelský kráľ mu však povedal: „Nie! Vyvolal týchto troch kráľov Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?“ 14 Elizeus odpovedal: „Ako žije Pán zástupov, v službách ktorého stojím, keby som nebral ohľad na júdskeho kráľa Jozafata, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel. 15 Teraz mi však priveďte citaristu!“ A keď citarista hral, zniesla sa naň Pánova ruka. 16 I povedal: „Toto hovorí Pán: Narobte v tomto údolí veľa jám. 17 Lebo toto hovorí Pán: Neuvidíte vietor, ani dážď neuvidíte, a predsa sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť aj vy, aj vaše poťahy a dobytok. 18 Ale Pánovi sa to vidí málo: aj Moabčanov vydá do vašej ruky. 19 Spustošíte každé opevnené mesto (každé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný strom, zasypete každý vodný prameň a každú úrodnú roľu pokazíte skalami.“ 20 A ráno, keď sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou. 21 Keď sa všetci Moabčania dopočuli, že králi vystupujú proti nim do boja, zvolali každého ako-tak bojaschopného a postavili sa na hranicu. 22 Keď ráno vstali, slnko práve vychádzalo nad vodou a Moabčania videli vodu pred sebou červenú ako krv 23 a vraveli: „To je krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!“ 24 Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabčanov, že utiekli pred nimi. Potom šli za nimi a bili Moabčanov. 25 Mestá pustošili, na každú úrodnú roľu hodil každý svoj kameň, až bola zahádzaná, všetky vodné pramene zasýpali a každý úrodný strom vyťali, až ostal už iba Kír Charošet, ten však obkolesili prakovníci a dobýjali ho. 26 Keď moabský kráľ videl, že ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto mužov s vytaseným mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi, ale nevládal. 27 Preto vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal namiesto neho kraľovať a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu veľký hnev, takže odtiahli od neho a vrátili sa do (svojej) krajiny.

2Kr8
Júdsky kráľ Joram. –16 V piatom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, za júdskeho kráľa Jozafata, stal sa júdskym kráľom Joram, syn kráľa Jozafata. 17 Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. 18 Kráčal po ceste izraelských kráľov, ako robil Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči. 19 Ale Pán nechcel zničiť Júdsko pre svojho sluhu Dávida, ako mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu. 20 Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlastného kráľa. 21 Joram prešiel do Seiry a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomčanov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov, lenže ľud ušiel do svojich stanov. 22 Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Júdska až po dnešný deň. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Lobna. 23 Ostatok Joramových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 24 Potom sa Joram uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.
Júdsky kráľ Ochoziáš. –25 V dvanástom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, sa stal kráľom Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Jorama. 26 Ochoziáš mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, dcéra izraelského kráľa Amriho. 27 Chodil po ceste Achabovho rodu a robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, veď bol zaťom Achabovho domu. 28 S Achabovým synom Joramom išiel do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramiotu v Galaáde, ale Aramejci Jorama porazili. 29 Kráľ Joram sa vrátil do Jezraelu, aby sa vyliečil z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania v Ramote, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš, išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý.

2Kr9
Izraelský kráľ Jehu. –1 Prorok Elizeus zavolal jedného z prorockých synov a povedal mu: „Prepáš si bedrá, vezmi so sebou túto nádobu s olejom a choď do Ramotu v Galaáde. 2 Keď ta prídeš, pozri sa za Jehuom, synom Namsiho syna Jozafata. Choď ta, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a zaveď ho do najvnútornejšej izby. 3 Potom vezmi nádobu s olejom, vylej mu ho na hlavu a povedz: „Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.“ Nato otvor dvere a bez meškania bež.“ 4 A chlapec, prorokov sluha, šiel do Ramotu v Galaáde. 5 Keď ta došiel, práve zasadali velitelia vojsk. I povedal: „Mám ti niečo povedať, veliteľ!“ Jehu sa opýtal: „Komu z nás všetkých?“ Odpovedal: „Tebe, veliteľ!“ 6 Nato vstal a išiel do domu. I vylial mu olej na hlavu a povedal: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Pomazal som ťa za kráľa nad Pánovým ľudom, nad Izraelom. 7 Porazíš dom svojho pána Achaba; tak pomstím na Jezabel krv svojich sluhov, prorokov, a krv všetkých Pánových služobníkov. 8 Zahynie celý Achabov dom a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. 9 A s Achabovým domom naložím, ako som naložil s domom Nabatovho syna Jeroboama a s domom Ahiášovho syna Básu. 10 Jezabel budú žrať psy na jezraelskom poli a nebude toho, kto by ju pochoval.“ Potom otvoril dvere a utiekol. 11 Jehu potom vyšiel k sluhom svojho pána, ktorí sa ho pýtali: „Je všetko v poriadku? Prečo prišiel za tebou ten šialenec?“ Odpovedal im: „Poznáte chlapa i jeho zmýšľanie.“ 12 Oni vraveli: „Výhovorka! Len nám povedz!“ Vtedy povedal: „To a to mi hovoril: Vraj: „Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.“ 13 Nato každý vzal svoj plášť, položili mu ich pod nohy na holé schody, zatrúbili na trúbe a volali: „Jehu je kráľom!“ 14 Tak sa sprisahal Jehu, syn Namsiho syna Jozafata, proti Joramovi. Joram však a celý Izrael bránil Ramot v Galaáde proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. 15 A kráľ Joram sa vrátil liečiť sa v Jezraeli z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. Vtedy Jehu povedal: „Ak súhlasíte, nech nevyjde nijaký ubehlík z mesta, aby nezaniesol správu do Jezraelu!“ 16 A Jehu sadol na voz, išiel do Jezraelu, lebo Joram tam ležal a júdsky kráľ Ochoziáš prišiel navštíviť Jorama. 17 V Jezraeli na veži stál pozorovateľ. Keď uvidel prichádzať Jehuov zástup, vravel: „Vidím zástup!“ Joram povedal: „Vezmi jazdca a pošli im ho v ústrety; nech sa opýta: „Je všetko v poriadku?“ 18 Jazdec mu išiel v ústrety a vravel: „Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?“ Jehu odpovedal: „Čo teba do poriadku?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!“ Pozorovateľ hlásil: „Jazdec došiel až k nim, ale sa nevracia.“ 19 Nato poslal iného jazdca. Keď došiel k nim, povedal: „Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?“ Jehu odpovedal: „Čo teba do poriadkov?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!“ 20 Pozorovateľ hlásil: „Došiel k nim, ale sa nevracia! A ženú, ako hnával Namsiho syn Jehu, lebo uháňajú šialene.“ 21 Nato Joram rozkázal: „Priahaj!“ Zapriahli mu do jeho voza a izraelský kráľ Joram aj júdsky kráľ Ochoziáš vyšli von, každý na svojom voze. Išli v ústrety Jehuovi a stretli ho na poli jezraelského Nabota. 22 Keď Joram uvidel Jehuu, pýtal sa: „Je všetko v poriadku, Jehu?“ On odpovedal: „Aký poriadok? Ešte trvajú smilstvá tvojej matky Jezabel a jej mnohé čarodejstvá.“ 23 Nato sa Joram obrátil na útek a zavolal Ochoziášovi: „Zrada, Ochoziáš!“ 24 Ale Jehu vzal do ruky kušu a strelil Joramovi medzi plecia. Šíp mu vyšiel von srdcom a on sa zrútil vo voze. 25 I povedal svojmu pobočníkovi Badakerovi: „Vezmi ho a hoď ho na ostredok jezraelského Nabota! Lebo ja sa pamätám, že ja a ty sme spolu jazdili za jeho otcom Achabom, keď Pán vypovedal proti nemu tento výrok: 26 „Veru, včera som videl krv Nabota a jeho synov“ – hovorí Pán. „Odplatím ti ju na tomto ostredku“ – hovorí Pán! Nuž chyť ho a hoď na ostredok podľa slova Pánovho!“ 27 Keď to júdsky kráľ Ochoziáš videl, ušiel smerom na Bethagan. Jehu ho prenasledoval a vravel: „Aj toho!“ Poranili ho na voze na svahu Gur, ktorý je pri Jeblaáme. Utekal ďalej do Mageda a tam zomrel. 28 Jeho sluhovia ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho pohrebišti s jeho otcami v Dávidovom meste. 29 V jedenástom roku Achabovho syna Jorama sa stal Ochoziáš kráľom nad Júdskom. 30 Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. 31 Keď Jehu vystupoval do brány, povedala: „Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?“ 32 Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: „Kto je so mnou, kto?“ Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci 33 a rozkázal: „Zhoďte ju!“ Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali. 34 Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: „Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!“ 35 Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. 36 Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: „To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: „Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli 37 a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel!“
2Kr10
1.1 Achab mal v Samárii sedemdesiat synov. Jehu napísal list a poslal ho do Samárie predstaveným mesta, starším a Achabovým pestúnom: 2 „Teraz, keď k vám dôjde tento list – máte synov svojho pána, vozy, kone, opevnené mesto a výzbroj -, 3 vyhliadnite si najlepšieho a najudatnejšieho zo synov svojho pána, posaďte ho na trón jeho otca a bojujte za dom svojho pána!“ 4 Náramne sa naľakali a hovorili: „Dvaja králi neobstáli pred ním, akože obstojíme my?“ 5 Preto správcovia domu, predstavení mesta a pestúni poslali Jehuovi odkaz: „Sme tvojimi sluhami, urobíme všetko, čo nám rozkážeš. Neustanovíme nikoho za kráľa! Urob, čo uznáš za dobré!“ 6 Nato im napísal druhý list: „Ak ste moji a poslúchate môj hlas, vezmite hlavy mužov z rodu svojho pána a príďte zajtra o takomto čase ku mne do Jezraelu!“ – Kráľových synov však bolo sedemdesiat mužov a vychovávali ich najpoprednejší z mesta. – 7 Keď k nim list došiel, vzali kráľových synov a pozabíjali sedemdesiat mužov. Ich hlavy pokládli do košov a poslali k nemu do Jezraelu. 8 Keď prišiel posol a hlásil mu, že doniesli hlavy kráľovských synov, povedal: „Uložte ich do rána na dve hŕby do brány! 9 Ráno vyšiel von, zastal a povedal celému národu: „ Vy ste nevinní! Áno, ja som sa sprisahal proti svojmu pánovi a zabil som ho, – ale kto zabil všetkých týchto? 10 Presvedčte sa teda, že nič nepadlo na zem z Pánových slov, ktoré hovoril Pán proti Achabovmu domu: Pán splnil všetko, čo povedal prostredníctvom svojho sluhu Eliáša.“ 11 Potom Jehu pobil všetkých, čo ešte ostali z Achabovho domu v Jezraeli, jeho veľmožov, dôverníkov i kňazov, takže neostal po ňom nik. 12 Potom sa zobral a šiel do Samárie. Keď na ceste došiel k Bet-Ekedu pastierov, 13 stretol Jehu bratov júdskeho kráľa Ochoziáša a spýtal sa: „Kto ste vy?“ Odpovedali: „Sme Ochoziášovi bratia a ideme dolu pozdraviť synov kráľa a synov veliteľky.“ 14 Nato rozkázal: „Pochytajte ich živých! I pochytali ich živých a pozabíjali ich pri cisterne Bet-Ekedu, štyridsiatich dvoch mužov; neostal z nich ani jeden. 15 Keď odtiaľ odišiel, stretol Rechabovho syna Jonadaba, ktorý mu šiel v ústrety. Pozdravil ho a spýtal sa ho: „Je tvoje srdce také priame, ako moje k tebe?“ Jonadab odpovedal: „Je!“ – „Ak je, podaj mi ruku!“ A keď mu podal ruku, posadil ho k sebe na voz 16 a vravel: „Poď so mnou a pozri si moju horlivosť za Pána!“ A viezol ho na svojom voze. 17 Prišiel do Samárie a pobil všetkých, ktorí ostali v Samárii po Achabovi, až ho vyhubil podľa Pánovho slova, ktoré povedal Eliášovi. 18 Jehu zhromaždil všetok ľud a povedal mu: „Achab slúžil Bálovi trošku, Jehu mu bude slúžiť viac. 19 Preto zvolajte ku mne všetkých Bálových prorokov, všetkých jeho ctiteľov a všetkých jeho kňazov; nech nik nechýba, lebo budem prinášať Bálovi veľkú obetu! Kto bude chýbať, neostane nažive. Ale Jehu to urobil z lesti, aby mohol vyhubiť Bálových ctiteľov. Potom Jehu rozkázal: „Usporiadajte náboženské zhromaždenie na počesť Bála!“ A vyhlásili ho. 21 Jehu rozposlal po celom Izraeli a prišli všetci Bálovi ctitelia, nebolo ani jedného, ktorý by nebol prišiel. Vošli do Bálovho chrámu a Bálov chrám bol od jedného konca po druhý plný. 22 Potom povedal správcovi šatne: „Vydaj všetkým Bálovým ctiteľom rúcho. A on im vydal rúcho. 23 Nato vošiel Jehu a Rechabov syn Jonadab do Bálovho chrámu a povedal Bálovým ctiteľom: „Poobzerajte sa a postarajte sa, aby tu nebol s vami nik z Pánových ctiteľov, ale iba sami ctitelia Bálovi.“ 24 A tak vošli prinášať obety a celopaly. Jehu si však vonku postavil osemdesiat mužov a povedal: „Ak niekto nechá ujsť niekoho z ľudí, ktorých vám ja vydám do rúk, ručí zaň vlastným životom.“ 25 A keď skončilo podávanie obety, rozkázal Jehu vojakom a pobočníkom: „Vojdite a pobite ich! Nech nik neujde!“ I pobili ich ostrím meča. Vojaci a pobočníci vyhodili Ašeru a vnikli až do svätyne Bálovho chrámu, 26 povyhadzovali pomníky Bálovho chrámu a spálili ich. 27 Zborili Bálov pomník, zborili Bálov chrám a urobili z neho záchod až po dnešný deň. 28 Takto Jehu vyhubil Bála z Izraela. 29 Lenže od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorými zviedol na hriech Izrael, od tých Jehu neodstúpil, totiž od zlatých teliec, ktoré boli v Beteli a Dane. 30 A Pán povedal Jehuovi: „Pretože si dobre vykonal, čo sa mi páči, že si urobil Achabovmu domu všetko, čo som mal na mysli, tvoji synovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na tróne Izraela.“ 31 Ale Jehu nedával pozor na to, aby celým svojím srdcom kráčal podľa zákona Pána, Boha Izraela, neodstúpil od hriechov Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 32 V tých dňoch sa Pán začal hnevať na Izraelitov a Hazael ich bil po celom území Izraela 33 východne od Jordánu, celé územie Galaádu: Gada, Rubena a Manassesa od Aroeru, ktorý je pri rieke Arnon, až po Galaád a Bášan. 34 Ostatok Jehuových dejín, všetko, čo urobil, všetko jeho hrdinstvo je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 35 Potom sa Jehu uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachaz. 36 Čas, ktorý Jehu kraľoval nad Izraelom v Samárii, je dvadsaťosem rokov paláci. Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.