Toto je svedectvo muža a jeho skúsenosti z pracovného prostredia, so ženami ovplyvňované duchom Jezabel:
Ako prvé, napadá ma otázka pre všetky ženy na pracovisku, ovplyvňované duchom Jezabel – chcete sa pomstiť mužom tak, že ich chcete v povolaní – práci zničiť ?
Manažérka vedená duchom Jezabel
Na úvod použijem svoju vlastnú osobnú skúsenosť s mojou vedúcou, kontrolovanou týmto duchom, z pracoviska, kde som pracoval a potom skúsenosť z iného pracoviska, s mojou podriadenou, taktiež pod vplyvom ducha Jezabel. Obe skúsenosti boli pre mňa najviac traumatizujúcim obdobím počas celého môjho doterajšieho života.
Začnem najskôr so skúsenosťou, keď som pracoval u manažérky, kontrolovanou týmto duchom. Bolo to obdobie, ktoré trvalo dva a pol roka. Bola na vysokej riadiacej funkcii – riaditeľka a ja som bol jej zástupcom. Opíšem postupne to, čo som prežil s touto chorou, dementnou ženou. Nemal som samostatnú kanceláriu, bol som umiestnený na poschodí, spolu so všetkými pracovníkmi oddelenia. Takto mi chcela naznačiť, že som jej vo všetkom podriadený a nikdy by som nemal byť nikým iným, iba ako jeden z jej zmluvných úradníkov. Nedala mi žiadne povinnosti z pohľadu dohľadu nad našimi podriadenými. V skutočnosti som však musel prekontrolovať všetku prácu skôr, než som odišiel domov.
Moje pracovné hodiny začínali zvyčajne o 7:00 a trvali až do neurčita. Počas môjho 1. mesiaca až do dňa, kedy som odišiel, táto úbohá duša mi volala počas jej práceneschopnosti každučké ráno a oznamovala mi mi, že ak bude dostupná, tak iba medzi 9 až 10 hodinou. Vždy bola údajne „chorá“. V takejto zlej atmosfére, aká vládla na tomto pracovisku, mala spojencov, ktorých získala v rôznych oddeleniach. Jednalo sa o najhoršie ženy celej spoločnosti, na ktoré sa však ona mohla spoľahnúť a ktoré s ňou spolupracovali. Vykonávala veci, ktoré jej pomohli vyzerať dobre, avšak na úkor iných. Chodila na služobné cesty kdekoľvek a z akéhokoľvek dôvodu, ale väčšinou sa zdržiavala v Delaware, kde žila jej mama a otec.
Okrem jej platu, jej naviac preplácala spoločnosť náklady spojené s cestovaním, pričom to však nemohol robiť nikto z nás. Raz, keď bola na jednej z takýchto „služobných ciest“, zavolala mi z domu jej rodičov a dávala mi príkazy cez telefón, akoby bola stále v práci. Keď som jej pripomenul, že ju zastupujem počas jej neprítomnosti, dostala sa do stavu mimo kontroly, kričiac plačúcky, že len ONA je VŽDY a za VŠETKO zodpovedná.
To bolo v čase, keď som už pomaly začal hľadať spôsob, ako odtiaľ odísť. Po každé som zaznamenal písomne každú jednotlivú udalosť, ktorá sa stala v daný deň a telefón som mal po ruke iba v prípade, kedy som ho musel použiť. Konečne nadišiel deň konfrontácie, mal som toho vtedy už plné zuby. Vošiel som do jej kancelárie pri uprenom pohľade všetkých našich podriadených, zabuchol som za sebou dvere a to, čo som jej povedal, bolo počuť zreteľne až za dvere, slovo za slovom, po celý čas, čo som sa tam nachádzal.
Všetci zamestnanci boli v úplnom šoku, ale v takom druhu šoku, ktorý by sa dal reálne pripísať iba démonovi. Dal som jej najhorší slovný výprask, aký kedy dostala. Stiahla sa za svojím stolom do rohu ku stene, akoby uväznené zvieratko, s totálnym strachom v jej očiach. Skoro mi jej už začalo byť ľúto, ale cítil som sa oprávnený povedať jej, aby „sa skryla tam, kde slnko vôbec nesvieti“.
Následne som mal zapotreby hovoriť s jej šéfom. Jednalo sa o veľmi silného alfa jedinca. Povedal som mu, že som sa dostal do sporu mojou nadriadenou, ktorá je pod vplyvom ducha Jezabel, s tým, že by mal byť informovaný, prečo ku konfrontácií došlo. Odovzdal som mu všetky moje záznamy, čo sa dialo v kancelárii. Všetko, čo som od neho počul bolo iba, „dobre viem, že spolupracovať s človekom pod vplyvom tohto ducha nie je ľahké“.., ale po tejto odpovedi som už bol pevne rozhodnutý, že skončiím pracovný pomer s touto organizáciou.
Chránil si jednu zo svojich vedúcich oddelení. Keď som sa vrátil, moja vedúca už opustila pracovisko až do konca daného pracovného dňa … zostala chorá … znovu! Spolupracovníci mi povedali, že počuli každé slovo a chceli vedieť odo mňa, ako som sa cítil, keď už bolo po všetkom. Povedal som, “ lepšie … oveľa lepšie“. Pracovníci mi povedali, že by si priali, aby jej aj oni mohli niekedy povedať tie isté fakty, ktoré som ja povedal, avšak boli tak vystrašení, že jej nedokázali povedať ani slovo. Bol som jediný, kto to dokázal, jediný,.. bola to však chyba.
Urobila mi následne po tejto udalosti z môjho života peklo. Nebol som dostatočne rýchly. Prikázala mi, že už nikdy viac nemôžem opustiť pracovisko z akéhokoľvek dôvodu, kedykoľvek, pokiaľ mi ona nedá súhlas. Volala mi už aj o polnoci a prikazovala mi, aby som sa dostavil do jej kancelárie a urobil nejakú prácu, ktorú považovala za tak dôležitú, že ju bolo treba urobiť okamžite.
Takto to pokračovalo, až dokým som odtiaľ natrvalo neodišiel. sa udialo asi pred 3 rokmi a naposledy som o nej počul potom, ako som odtiaľ odišiel, že sa totálne zbláznila a tlačila jej osobnosťou celú organizáciu, akoby sama bola šéfom danej firmy. Došlo to až do takého zlého stavu, že keď hlavný riaditeľ mal na ňu od svojich zamestnancov zo všetkých útvarov už príliš veľa sťažností, tak ju zbavil vedúcej pozície a priradil jej prácu na rovnakej úrovni k jej bývalým podriadeným. To však dlho nevydržala, odišla z firmy popol roku. Vďaka Bohu! Ak som tým pomohol bývalým spolupracovníkom, potom skvelé, ale ak nie, potom som smutný pre zamestnancov, ktorí tam zostali potom, ako som odtiaľ odišiel.
Teraz objasním bližšie taktiku akú používala, keď bola na vedúcej pozícií. Klamala mi. Klamala manažérom. Klamala svojim zamestnancom. Necítila pocit ľútosti, ak zranila city niekoho. Rozplakala prakticky všetky ženy, naštvala všetkých mužov až tak, že raz jeden z nich skutočne zobral výnos, ktorý mu dala s jednopercentným zvýšením platu, roztrhal ho a hodil ho na pred ňu na podlahu. Jediné, čoho bola schopná urobiť a čo vtedy i urobila, vydala zo seba taký ohavný smiech, ktorý znel tak chorobne, tak diabolsky a tak dementne, že to pretočilo môj žalúdok. Vždy sa správala, akoby bola poškodená a to tak, aby ju každý ľutoval. Prisvojila si 100% pochvalu za všetkých tvrdo pracujúcich zamestnancov, pričom svojím zamestnancom nikdy pochvalu nedala, iba ich zarmútila, vadila sa s nimi a stresovala ich.
Čím viac o tom teraz premýšľam, dospievam k záveru, že bola buď
- duševne chorá, alebo
- posadnutá démonom.
Myslím to vážne. Cítim sa ťažko až do dnešného dňa, keď premýšľam o tom všetkom, čo som zažil s touto ženou. Ako som už povedal skôr, odpustil som jej, ale moje telo stále skrýva nejakú hlbokú nenávisť k nej, ktorú iba Boh môže odstrániť z môjho srdca.
Záver- Jezabel „šéf“ rysy:
Jezabel nadriadená: Posadnutá silou. Berie všetku pochvalu. Nemá žiadne pocity ľútosti alebo empatie. Vždy hovorí pravdu, všetci ostatní sú hlupáci. Arogantná. Zadržiava dôležité informácie pre podriadených a potom vyskakuje na nich s prekvapením, hovoriac im, že to by to mali predsa vedieť. Nikdy nikoho neocení. Robí opak všetkého, čo je navrhnuté a to iba preto, že to môže urobiť. Vyžaduje absolútnu kontrolu. Roznáša nepravdy na ostatných. Má rada chaos. Nezvláda svoje vlastne preťaženie.
Je chaotická, neusporiadaná a obviňuje podriadených za všetky jej nedostatky. Ohovára alebo hanobí niečí charakter. Klame VŽDY. Je neschopná hovoriť vždy celú pravdu. Hľadá pre seba súcit, pretože je vždy „chorá“. Očakáva, že sa ľudia budú o ňu zaujímať. Má tajnostkárske telefónne rozhovory s inými sprisahancami. Vyzerá a správa sa mužsky a hneď nato žensky. Cíti sa ohrozená inou normálnou ženou, ktorá má prirodzené vlastnosti ako je napr. úprimnosť, myslí jej to a ďalšie iné vlastnosti, ktoré sú spojené s tými, ktorí sú v „hlavnom prúde“. Nie je spokojná, pokiaľ iných neutrápi. Neustále chodí za svojim šéfom a doslova plače, pretože je tak veľmi zaplavená prácou, pričom všetci pracovníci na jej oddelení sú na vine. Falošne obviňuje každého za zlyhanie a za to, čo urobia.
Podriadená vedená duchom Jezabel
Takýto typ ženy pracoval u mňa na oddelení. Táto bola konkrétne záľudná a robila poza mojím chrbtom zlo. To, čo však nevedela bolo, že som o tom dozvedel. Predstieral som, že som si nebol vedomý niektorých vecí, jednoducho chcel som vedieť, ako ďaleko sa ma bude snažiť dotlačiť, aby som zareagoval. Netrvalo to príliš dlho.
Raz som ju požiadal, aby napísala „oficiálnu správu“ pre generálneho riaditeľa, podpísanú jej menom, ako autorka, aby mohla dostať pochvalu za dobrú prácu. Táto žena bola ostrá, pôvabná, inteligentná žena a chcela byť vždy jednou z tých, ktoré mohli tráviť „osobný čas “ so šéfmi. Takže, pomyslel som si, no čo, nech napíše pre nich správu. Myslel som si, že keď zvládne všetko, čo jej príde do cesty, tak toto nebude žiaden problém. Povedal som jej, aby mi dala kópiu vypracovanej správy na stôl v požadovaný deň.
Keď nadišiel určený deň, správu som na stole nenašiel. Ako som odchádzal z práce, zbadal som ju vchádzať do mojej kancelárie a následne z nej rýchlo vyjsť. Predstieral som, že som ju nevidel a keď som nasledujúce ráno prišiel do práce, na mojom stole som našiel ručne napísaný odkaz v takom zmysle, že si nemyslí, že by to bolo niečo až tak dôležité, čo by sama mohla odovzdať generálnemu riaditeľovi. Nechal som tento papier na stole a hneď nato, ako som sa vrátil z porady, zavolal som ju do kancelárie. Zavolal som i svojho šéfa, muža, či by taktiež neprišiel. Nechcel som byť nikdy sám s osobou opačného pohlavia, bez niekoho iného na danom mieste a v danom čase.
Tak som jej položil otázku, prečo nevypracovala „správu“, ktorú som od nej požadoval. Zopakovala mi, že si nemyslela, že tam bolo niečo až tak významné, čo bolo treba odovzdať generálnemu riaditeľovi. Povedal som jej, že správa nebol môj nápad, ale nápad generálneho riaditeľa, pričom som chcel, aby dostala šancu vyniknúť a podpísať uvedenú správu jej menom, ako autorky. Nepovedala nič, len sa na mňa pozrela spolu s mojím šéfom sediacim stranou. Nastalo nepríjemné ticho. Povedal som jej, že by som sa s ňou rád porozprával neskôr. Opustila kanceláriu. Môj šéf mi povedal, že nemám na výber. Musel som ju skritizovať. Vedel som to a mal pravdu. Nemohol som to nechať tak.
Takže, môj šéf a ja sme ju opäť zavolali do kancelárie o niečo neskôr a dal som jej písomné pokarhanie. Prečítala si ho, pozrela sa na mňa, usmiala sa a podpísala ho. Povedala, že pôjde na personálne. Povedal som, že v poriadku. Odišla. Na personálnom jej povedali, že bola požiadaná o to aby odišla už oveľa skôr (zrejme mala už niečo v minulosti, predtým, ako som tam začal pracovať).
Od tej doby už nikdy ku mne neprehovorila. A od toho času som ju v priebežnom hodnotení označoval za „uspokojivú“ a nie ako vynikajúco hodnotenú. Nikdy sa mi nepriznala, že sa mýlila a nikdy som ju s tým už ani neobťažoval. Odišla z práce kvôli mne. Cítil som sa z toho veľmi zle, až dokým som nezistil, že mala pomer s iným chlapom v našej kancelárii a dala kopačky svojmu manželovi, obrala ho o všetko, pričom takto okradnutý chudobný bývalý manžel zomrel o 3 mesiace neskôr. Nový chlap dostal všetko. Nový dom k životu, nové auto a ľahko použiteľnú novú ženu.
Záver – črty „podriadeného“ nositeľa Jezabel
Jej charakteristiky boli tieto: Bola záľudná. Milovala klebety. Mala rada pozornosť. Vzbúrila sa proti svojej autorite a to najmä mužskej autorite. Nemrhala spánkom až dovtedy, kým jej „exmanžel“ nezomrel hroznou a osamotenou smrťou. Bola vysoká, štíhla, atraktívna a rada získavala pozornosť mužov tým, že bola veľmi „horúca“ a očarujúca pre tých okolo nej, ktorí boli v pozícii, v ktorej jej mohli pomôcť. Bolo mi povedané, že používala sexuálnu príťažlivosť k svojmu prospechu, aby získala to, čo chce, ale v skutočnosti som to nikdy nepostrehol, aby som mal dôkaz. Ostatné vlastnosti: tajnostkárka. Snažila sa sabotovať šéfa. Neobyčajne manipulatívna vo svoj vlastný prospech. Sťažuje sa na ostatných. Vždy sa snaží odmietnuť autoritu. Nenávidí mužského šéfa. Nenávidí mužov, ale ich zneužíva; niekedy tým, že ich láka na sexuálne služby. Použije akýkoľvek spôsob, aby sa dostala pred svoju konkurenciu. Má iba jeden program: stať sa primárna (alfa) samica.
Jezabel- oba príklady a ich spoločné črty
Spoločnými črtami oboch predstaviteliek Jezabel je ich schopnosť používať buď ich ženský šarm, alebo schopnosť zastrašiť tých okolo nej, aby dostali to, čo chcú. Nerešpektujú žiadneho muža. Nerešpektujú žiadnu podriadenú ženu. Vždy sú bojovné, ctižiadostivé, panovačné, mysliace duchovne, sprisahajúce sa s ďalšími pod kontrolou ducha Jezabel. Vždy berú, ale nikdy nedávajú. Nemyslia na nikoho, iba samy na seba. Pravdepodobne boli zranené nejakým mužom a teraz sú dychtivé po pomste.
Záverečné myšlienky odkaz pre ženy
Z pohľadu mužskej perspektívy, musím priznať niečo, čo môže byť ťažko pochopiteľné pre ženy, ale pokúsim sa to vysvetliť. Po prvé, obľubujem ženy. Páčia sa mi rozdiely medzi oboma pohlaviami. Mám rád spôsob, akým myslia a všetko s nimi spojené. Pre mňa sú ženy jemné, nežné, milujúce a teším sa z ich prítomnosti. Obdivujem ich výzor. Vnímam ich vôňu. Je tu však jeden háčik, ako som už spomenul. Zvyčajne tak vstupujem ako prvý do niečoho, pričom však nevidím, ako hlboko je daná osoba jemného pohlavia kontrolovaná duchom Jezabel.
Zvyčajne beriem všetky ženy v mojom okolí iba ako moje kamarátky a som potešený ich prítomnosťou. Ale čo je na tom zlé je to, čo sa mi už niekedy stalo, že nezasiahnem ihneď, včas ale až vtedy, keď už je príliš neskoro. Existujú rôzne stupne zla v ľudoch kontrolovaných duchom Jezabel. Niektoré osoby pod vplyvom tohto ducha sú veľmi ťažko rozlíšiteľné a nikdy by ste to nezistili, až pokým sa s ňou osobne dlhšie nespoznáte, ako som sa s ňou stretol pred 3 rokmi a dospel som ihneď k správnemu záveru. Takže môj názor je, že muži sú vo veľmi oslabenej situácii, pokiaľ sa týka žien. Milujeme ich, ale tiež by sme mali byť veľmi opatrní a to najmä v súčasnosti. Najmä na pracovisku, kde jedno jediné povedané slovo použité zlým spôsobom môže zničiť v sekunde mužskú kariéru.
Spracované podľa: https://heavenawaits.wordpress.com/jezebel-a-mans-view/