Ježiš, môj uzdravovateľ

Príprava
Prvým krokom v službe modlitby je príprava. Čo to znamená? • Budíme otvorení pre svetlo Ducha Svätého
V prvom rade musíme prosiť Pána, aby nás viedol. Počas služby modlitby nikdy nemôžeme predpokladať, že poznáme Božiu vôľu. Vieme, že Boh miluje človeka, za ktorého sa modlíme, ale nevieme, či ho chce v danej chvíli aj uzdraviť. Lepšie povedané, nevieme, aký typ uzdravenia Boh pripravil pre konkrétneho človeka. Môže sa stať, že my chceme, aby Boh uzdravil niečo konkrétne, ale on pritom urobí čosi úplne nečakané a uzdraví úplne inú oblasť.
Raz som sa modlil so ženou, ktorá bola slepá. Bola veľmi nešťastná. Modlil som sa s jednou skupinou, aby jej Pán dal svetlo. Počas modlitby nás žena zrazu zastavila. Povedala nám, že musí ísť poprosiť o odpustenie svoju susedku. V tej chvíli sme zmenili svoju modlitbu a modlili sme sa, aby Duch Svätý obdaril ženu odvahou a silou, aby to dokázala. Po modlitbe išla a zaklopala na dvere svojej susedky. My sme sa za ňu modlili ďalej. Vrátila sa plná radosti a už nikdy viac nespomínala svoju slepotu. Slepota pre ňu prestala byť problémom. Jej hlavným problémom bolo neodpustenie.
Počas služby modlitby musíme byť ustavične otvorení pre svetlo Ducha Svätého. Je to veľmi dôležitý postoj, ktorý si máme osvojiť počas prípravy na modlitbu.
•       Modlime sa za lásku
Ďalším dôležitým postojom počas prípravy na modlitbu je modlitba za lásku. Modlitba za uzdravenie musí byť modlitbou lásky. Musíme sa rozhodnúť milovať tak, aby prúd Božej lásky pretekal na človeka, za ktorého sa modlíme. Je riskantné modliť sa za to, aby sa cez nás prejavila Božia moc. Tento motív sa veľmi často spája s pýchou. Hlavným motívom našej modlitby nemá byť to, aby sa cez nás prejavila Božia moc, ale aby ľudia zacítili, že Boh je milujúci Boh.
•        Obnovme svoje rozhodnutie odpúšťať
Tretím postojom počas prípravnej fázy na modlitbu má byť odpustenie. Nemôžeme
jedného opravdivo milovať a druhého nenávidieť. Ak niekoho nenávidíme, sme zablokovaní, nemôžeme milovať niekoho iného. Láska je alebo univerzálna alebo nie je láskou.
Toto je teda prvý krok: pripraviť sa na modlitbu tým, že si osvojíme tieto postoje. Ďakovanie
Druhý krok v službe modlitby spočíva v tom, že ďakujeme Bohu za človeka, za ktorého sa modlíme, ďakujeme mu za problém, ktorý má, a situáciu, v ktorej sa nachádza. Svätý Pavol v Prvom liste Solúnčanom hovorí, aby sme ďakovali Bohu vo všetkom (pórov, l Sól 5,18). To neznamená, že musíme ďakovať Bohu za všetko, ale vo všetkom. Napr. neďakujeme mu za hriech, ktorého sa dopúšťame, ale ďakujeme mu v siaiácii, v ktorej sa hriechu dopúšťame, lebo v nej zakúšame Božie odpustenie. Niet na svete toho zla, ktoré by Boh nemohol využiť na to, aby nám ukázal, že nás miluje. Teda máme ďakovať Bohu za človeka, za ktorého sa ideme modliť, a takisto za problém, ktorý mu umožní stretnúť sa s Bohom dokonalejším spôsobom.

Rozlišovanie
Počas modlitby za uzdravenie Boh používa všetky naše schopnosti. Používa náš rozum, fantáziu, predstavivosť, všetko to, čo sme. Vďaka našej predstavivosti občas vidíme človeka, za ktorého sa modlíme, ako dieťa, a tak môžeme vnímať jeho životné okolnosti. Niekedy stačí takáto pomoc, aby sme ihneď pochopili koreň problému. V tomto ohľade je veľmi dôležitý zmysel pre rozlišovanie, aby sme vedeli rozoznať, čo je od Boha a čo je číra predstavivosť alebo fantázia.

Prijatie
Ďakujme Bohu, že vypočul našu modlitbu a prosme ho, aby v človeku pretrvával pokoj. Ďakujme Bohu aj vtedy, keď nevidíme výsledok. Počas modlitby sa musíme plne odovzdať do Božích rúk. Nemáme mu hovoriť, čo má robiť, ale prijať to, čo koná. Nemôžeme mu kázať, akým spôsobom má človeka uzdraviť, ale máme podriadiť svoju modlitbu jeho plánom.

Niekoľko dôležitých rád
V tejto súvislosti vám chcem dať niekoľko dôležitých rád:
•        Vieru musí mať ten, kto zodpovedá za službu uzdravovania, a nie človek, za ktorého sa modlíme. Služobník, ktorý sa modlí, musí byť človekom plným viery. Je za to plne zodpovedný. To však neplatí o človeku, za ktorého sa modlí. Často sa stáva, že človek, za ktorého sa modlíme, nie je veriaci. Na tom nezáleží. Možno práve to je prekážka uzdravenia, ktorá musí byť odstránená. Ale je veľmi dôležité, aby človek, ktorý sa modlí, bol človekom plným viery.
•        Veľmi často používame pri modlitbe vetu: .,,… ak je to tvoja vôľa.“ Považujte to za samozrejmé, že je to zaručene Božia vôľa, aby bol človek uzdravený. Neexistujú prípady, ktoré by Boh chcel uzdraviť, a prípady, ktoré by Boh nechcel uzdraviť. Mali by sme sa vyhýbať fráze: „… ak je to tvoja vôľa“ a mali by sme sa modliť presnejšie: „Uzdrav ho podľa tvojej vôle.“ Ježiš chce každého uzdraviť, ale možno nie tak, ako si to predstavujeme my. Môžeme sa modliť napr. za uzdravenie ženy, ktorá má rakovinu. Žena sa možno nevylieči z rakoviny, ale Boh ju zahrnie pokojom a odovzdanosťou, a tým ju uzdraví. Boh neuzdravuje podľa našich predstáv, ale podľa svojej vôle. No vždy odpovie na našu modlitbu, ak mu len nekladieme prekážky nedostatkom viery, pýchou či niečím podobným.
•        Nie my sme zodpovední za výsledok našej modlitby, ale Boh. Jediné, čo môžeme robiť, je milovať, modliť sa a veriť. Ak berieme na seba zodpovednosť za úspechy, musíme byť zodpovední aj za neúspechy. Teda nie sme zodpovední za výsledok modlitby, či úspešný alebo neúspešný. Pre Boha niet úspechov alebo neúspechov, u Boha je len originálny plán, ktorý má s každým človekom.
•        Modlitba plná viery sa má vždy konať v mene Pána Ježiša. „ Urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene… „(]n 14, 13). Čo znamená „v mojom mene‘? To nie je len tak, povedať „v Ježišovom mene.“ V Matúšovi nachádzame veľmi zvláštne slová, keď Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Mnohí mi v onen deň povedia: – Pane, Pane, či sme v tvojom mene nevyháňali zlých duchov?- Vtedy im vyhlásim: – Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť/'“(Mt 7, 22-23). Vyháňam diablov v Ježišovom mene a Ježiš mi povie: „Nepoznám ťa!“ Ako je to možné? Dôvod je prostý. Lebo to „v mojom mene“ neznačí len to, že vyslovujem Ježišovo meno, ale znamená to v súlade s jeho vôľou, podľa jeho plánu. Toto znamená modliť sa v jeho mene: modliť sa podľa jeho plánu, ktorý má s človekom. Ježiš nám akoby hovoril: Čokoľvek budete žiadať v súlade s mojím plánom, urobím to.
•        Na to, aby sme sa modlili, nemusíme byť svätí, lebo v tom prípade by sa nikto nemohol modliť. Ale musíme byť na ceste k dokonalosti. Musíme byť rozhodnutí nasledovať Ježiša. Ak sa neusilujeme byť svätí, ak nie sme oddaní Pánovi Ježišovi, potom je naša modlitba za uzdravenie veľmi slabá.
•        A ako posledné si pamätajte, že modliť sa za uzdravenie iných znamená modliť sa za vlastné uzdravenie. Modlitba za iných uzdravuje aj nás.

Záverečná modlitba
Na záver sa pomodlíme veľmi jednoduchú modlitbu, aby sme si mohli začať uvedomovať, že nás Ježiš uzdravuje. Prosím vás, aby ste nechali všetko, čo máte v rukách, zavreli oči a vstúpili do Pánovej prítomnosti.
Predstav si pred sebou Pána Ježiša takým spôsobom, ako chceš, ako oblak alebo ako ľudskú bytosť. Pozeraj sa na neho, pozeraj sa mu do očí a dovoľ, aby jeho pohľad prenikal tvoj pohľad. Teraz popros Ducha Svätého, aby ti pripomenul nejaký problém, ktorý prežívaš. Môže to byť problém z minulosti alebo problém aktuálny. Môže to byť nejaké zranenie, spomienka na minulosť, úzkosť, ktorá sa ťa zmocnila, môže to byť strach z budúcnosti či neodpustenie. Možno ti prichádza na um človek, ktorému nedokážeš odpustiť, možno je to tvoja matka, tvoj otec, niekto iný. Možno je to hriech, ktorý si spáchal a stále máš pocit viny, hoci vieš, že Boh ti ho už odpustil. Teraz si vyber jeden jediný problém zo všetkých problémov, ktoré máš.
Uvažuj nad tým, čo si v minulosti robil, aby si sa s týmto problémom vysporiadal. Možno si sa ho snažil zakryť, možno si o ňom nikomu nehovoril, dokonca ani sám sebe. Namiesto toho, aby si svoj problém riešil, si možno ukazoval prstom na iných a vinil si zo svojho problému ich. Ale teraz chceš vložiť svoj problém do Pánových rúk. Vykroč v ústrety Ježišovi, kráčaj smerom k nemu s problémom vo svojich rukách. A odovzdaj mu ho.
Pane Ježišu, vezmi môj problém do tvojich rúk. Odpusť, že som ho tak dlho neriešil. Odpusť mi, že som ti nedovolil, aby si ma z neho vyliečil. Pane, povedz mi, čo by som mal urobiť. Naznač mi, čo mám robiť. Ukáž mi prvý krok. Vieš, že sám to nedokážem. Ale mocou tvojho Ducha Svätého to chcem dokázať. Nech to stojí čokoľvek, chcem začať proces svojho uzdravovania. Viem, že nie som sám a preto sa obraciam na teba. Môj Pane, prosím ťa, aby si zobral môj problém do svojich rúk. Nemám nič iné, čo by som ti dal.
Teraz si predstav, ako sa na teba Ježiš pozerá a usmieva sa. Nech je tvoj problém akýkoľvek, Ježiš sa na teba nehnevá. Objíma ťa a zaplavuje ťa svojou láskou. Precíť Ježišovu lásku a povedz mu: Môj Pane, ďakujem ti vo svojom probléme. Viem, že vdáka nemu sa s tebou stretnem ešte dôvernejšie. Viem, že môj problém ma privedie bližšie k tebe.
A teraz ťa prosím, môj Pane, aby si zoslal svojho Svätého Ducha na každého z nás. Príď, Duchu Svätý, posilni moje srdce, posilni moju vôľu a posilni moje rozhodnutie. Príď do môjho srdca, môj Pane, a odstráň z neho všetky prekážky, ktoré bránia tvojej láske, aby mohla ovládnuť moje srdce a uzdraviť ho. Amen.
Teraz prosím, aby ste ostali chvíľu ticho. Dovoľte Pánovi Ježišovi, aby sa dotkol vašej rany a vyliečil ju.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, Ť- vždycky, i na veky vekov. Amen.

Človeka uzdravuje láska
Príbeh o rozladenej gitare
V jednej zavretej miestnosti sa nachádzalo päť gitár, ktoré žili normálnym životom. Raz vošiel do miestnosti mladý muž, zobral jednu gitaru do svojich rúk a začal ju ladiť, pričom niektoré struny naťahoval a iné zasa uvoľňoval. Bola to namáhavá práca, pri ktorej gitara nariekala od bolesti. Ďalšie gitary sa veľmi báli a hundrali na človeka, ktorý ich išiel ladiť. Jednej sa podarilo skryť sa za fotelku. Ale muž, ktorý gitary ladil, nebral ohľad na ich plač, prechádzal od jednej gitary k druhej a ladil ich. Priťahoval a uvoľňoval struny a takto ich postupne všetky naladil. Nevšimol si však gitaru, ktorá sa schovala za kreslo. Potom odišiel z miestnosti, kde ostali štyri gitary naladené a jedna rozladená.
Jedného dňa vošli do miestnosti muzikanti, aby zobrali gitary na koncert. Vyskúšali ich a zistili, že štyri naladené gitary vydávajú prekrásny zvuk. Ale keď muzikant chytil do rúk piatu gitaru, začul príšerný zvuk, podobný kvákaniu žaby. A tak nechal gitaru bokom. Rozladenej gitary sa zmocnila hlboká depresia a začala nariekať a plakať nad svojím osudom: „Ach, ja nešťastná, ja som jediná, ktorú vynechali. Celý môj život som bola nešťastná, vždy ma len odmietali a odstrkovali. „A hundrala na každého, lebo všetci k nej boli zlí.
Toto môže byť aj váš život. Môžete byť naladenou gitarou v rukách ladiča, ale môžete byť aj gitarou, ktorá vydáva žalostné zvuky a skrýva sa za kreslo. Môžete byť gitarou v rukách Pána, vášho ladiča, ktorý vám občas spôsobí bolesť, až budete plakať. Možno si neuvedomujete, že toto utrpenie Pán – ladič nechce, že pre neho je to len prostriedok, aby ste vydávali harmonické zvuky.
Alebo môžete byť aj gitarou nešťastnou, ktorá sa snaží vymknúť sa z Pánových rúk, vydáva sa na svoju vlastnú cestu a plní iba svoje plány. Po živote strávenom v neposlušnosti Bohu môžete právom povedať: „Som nešťastný.“
Myslím si, že je dôležité, aby sme chápali zmysel utrpenia v našom živote na našej ceste za Kristom. Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí kritizujú charizmatickú obnovu, lebo si myslia, že v charizmatickej obnove niet miesta pre utrpenie. My vraj vždy hovoríme o uzdravení. Kedy nájdeme vhodné miesto na hovorenie o kríži, keď stále prosíme Pána o to, aby nás uzdravil, aby nám sňal kríže?

Poslanie evanjelizovať a uzdravovať
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že uzdravovanie patrí k poslaniu, ktoré Ježiš zveril svojim apoštolom: „Choďte, ohlasujte evanjelium, uzdravujte a vyháňajte zlých duchov“ (pórov. Mk 16,15-18; Lk 10,9). Kedykoľvek Pán Ježiš posielal apoštolov a potom aj učeníkov, aby išli do sveta ohlasovať evanjelium, vždy im okrem úlohy ohlasovať evanjelium zveril aj poslanie uzdravovať a oslobodzovať.
Ak hovoríme len o poslaní ohlasovať, toto poslanie je čiastkové, pretože mu chýba ďalšia časť, a to poslanie uzdravovať a oslobodzovať od zlých duchov. Keby ohlasovanie spočívalo iba v ohlasovaní blahozvesti, ak by v ňom nebolo oslobodzovanie a uzdravovanie, chýbali by dôkazy, že ohlasované posolstvo je pravdivé. A na druhej strane, keby sme hovorili iba o uzdravovaní a oslobodzovaní a vynechávali by sme povinnosť ohlasovať, celé náboženstvo by sa zmenilo na sentimentalizmus. Teda evanjelizácia a uzdravovanie – tieto dva prvky- patria k sebe.
Evanjelizovať bez uzdravovania by znamenalo odovzdávať posolstvo iba teoreticky.
Ohlasujem vám blahozvesť, ale bez toho, aby som vám dal zážitok z tejto blahozvesti. Ak by som vám však hovoril iba o uzdravovaní a oslobodzovaní, a nehovoril by som o evanjelizácii, znova by som len podával čiastkové kresťanské posolstvo. Lebo uzdravovanie nie je cieľ, ale prostriedok, ktorý privádza človeka k nasledovaniu Krista.

Cieľ uzdravenia
Je tu ďalšia myšlienka, ktorú vám chcem zdôrazniť: Uzdravovanie je úplné iba vtedy, ak vedie k nasledovaniu Ježiša. Cieľom uzdravenia je nasledovať Ježiša. Kedykoľvek Pán uzdraví človeka, vždy ho vyzýva aj k tomu, aby ho nasledoval.

Uzdravenie chorého pri betsatskom rybníku
Prečítajme si v evanjeliu (Jn 5,1-18) príbeh o človekovi, ktorý sa zdržiaval pri betsatskom rybníku a nemal nikoho, kto by ho spustil do rybníka, keď sa v ňom zvíri voda. Ježiš uzdravuje človeka, ktorý bol chorý už tridsaťosem rokov a hovorí mu: „ Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ Uzdravený potom išiel do synagógy, kde sa ho farizeji pýtali, kto ho uzdravil. Ale v trinástom verši čítame, že uzdravený nevedel, kto ho uzdravil, lebo Ježiš sa stratil v zástupe.
V    tejto stati evanjelia sa stretávame s telesným uzdravením. Človek, ktorý bol uzdravený, nevie, kto ho uzdravil. To znamená, že jeho uzdravenie nie je úplné. Bol síce uzdravený telesne, ale nemohol nasledovať Ježiša Krista, lebo nevedel, kto ho uzdravil.
Ján pokračuje v rozprávaní tejto udalosti. Hovorí, že Ježiš ho neskôr našiel v chráme a povedal mu: „Ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo ešte horšie.“ A v pätnástom verši čítame, že uzdravený potom išiel povedať Židom, že ho uzdravil Ježiš. Až teraz je jeho uzdravenie kompletné. Teraz už vie, že ho uzdravil Ježiš a svedčí o tom, že to bol Ježiš, ktorý mu povedal: „ Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“
V    evanjeliu často čítame, že Ježiš vyzýva človeka, ktorého uzdravil: „Poď a nasleduj ma!“ Opravdivé uzdravenie nenastáva vtedy, keď Ježiš odstráni bolesť z nášho tela, z našej ruky. Napokon, sme ľudia a môže sa veľmi ľahko stať, že jeden týždeň nás bolí jedna ruka, ale onedlho nás bude bolieť aj druhá, ktorá nebola uzdravená. Skutočné uzdravenie spočíva v nasledovaní. Každé telesné uzdravenie je dočasné. Ježiš síce vzkriesil Lazára, ale kde je teraz Lazár? Bol vzkriesený z mŕtvych, ale neskôr predsa len zomrel. Ak nás Ježiš uzdravil telesne, to ešte nie je zárukou, že sa nás neskôr nezmocní iná telesná choroba.
Cieľom každého uzdravenia je nasledovať Ježiša. Ak nenasledujeme Ježiša, naše uzdravenie je len čiastočné. Tak to bolo aj v prípade desiatich malomocných, z ktorých sa vrátil iba jeden, aby vzdal Ježišovi úctu a poďakoval sa mu. A Ježiš sa spýtal: „A kde sú ostatní deviati?“ (pórov. Lk 17,11-19). Túto otázku nepoložil preto, že by bol chcel prijať od ostatných vďaku. Spýtal sa preto, lebo vedel, že uzdraviť sa z malomocenstva a nenasledovať ho, vedie len k čiastočnému uzdraveniu.
Druhý muž by namietal: „Nie, ja si myslím, že uzdravenie musí byť postupné. Najprv treba ísť k Ježišovi, on vám potrie oči blatom a pošle vás, aby ste si ich umyli v rieke. A vy budete vidieť okolo seba veci, ako sa pohybujú, a postupne nadobudnete úplný zrak,“
Tretí muž by mal iný názor. „Nie, ani to nestačí. Musíte mať spoločenstvo, ktoré vás privedie k Ježišovi. Až potom vás bude môcť Ježiš uzdraviť.
A tak by muži len diskutovali a diskutovali, jeden druhému by protirečili a nedokázali by sa dohodnúť. Je jasné, že nikdy by nenapísali knihu, lebo by sa nedokázali zhodnúť na jednej technike, ktorú Ježiš používa pri uzdravovaní ľudí. Nevedeli by pochopiť, že Ježiš nepotrebuje na uzdravenie žiadnu techniku.
Ľudia, ktorí slúžia službou uzdravovania, robia často túto istú chybu. Snažia sa kopírovať techniky iných uzdravovateľov. Niekedy napodobňujú iných aj v modlitbe. Myslia si, že na uzdravenie je potrebná mimoriadna modlitba alebo mimoriadna technika. A to je veľká chyba, lebo uzdravovanie nespočíva v technike, ale v láske. Je chyba snažiť sa nájsť správnu metódu uzdravovania miesto toho, aby sme sa snažili stretnúť sa s Uzdravovateľom. Je toľko spôsobov uzdravovania, koľko je spôsobov prijímania a dávania lásky.