Ježiš, môj uzdravovateľ

Päť pravidiel prijatia reality
Chcem vám odovzdať päť pravidiel, ktoré sa týkajú prijatia reality. Ak ich dokážete prijať, idete cestou uzdravovania.

Prvé pravidlo: Prijmite skutočnosť, že máte nepriateľov
Občas sa dostaneme do hlbokej depresie, keď si uvedomíme, že máme nepriateľov. Mať nepriateľov je úplne normálna vec. Každý má v živote nepriateľov, Ježiša nevynímajúc. Veľa ráz sme zranení preto, že na nás niekto niečo povie. Ale čo čakáte? Čakáte vari to, že budú o vás všetci dobre hovoriť? Veď aj Ježiš mal nepriateľov. Pozrite sa na pápeža, koľko má nepriateľov. Pozrite sa na najväčšie postavy v dejinách, všetci mali nepriateľov. Na svete nebolo muža alebo ženy, ktorí by nemali nepriateľov. Nemôžete čakať, že budete jediným človekom na svete, ktorý nebudete mať nepriateľa.
Toto je realita, prijmite ju. Ak ju prijmete, nebudete mávať bezsenné noci, počas ktorých uvažujete, čo kto o vás povedal. Ak vás niekto zraní, cítite zranenie, ale to je v poriadku, pretože sme ľudia. Ale prijmite to ako realitu, žehnajte osobu, ktorá vás zranila, a nebuďte vo svojich citoch od nej závislí.

Druhé pravidlo: Prijmite skutočnosť, že zlyháte
Prijmite skutočnosť, že v živote môžete aj zlyhať. Ľudia často prežívajú depresiu, lebo zlyhali. Niektorých zlyhania natoľko vyvedú z rovnováhy, že sa rozhodnú v živote už nič nepodniknúť. Ježiš uzdravil mnohých ľudí, povolával ich zo smrti k životu, nasýtil tisíce hladných, a napriek tomu ho ukrižovali. Vari to nebol neúspech? A prečo si myslíte, že vy by ste nemali mať neúspech? Byť neúspešným v živote je normálne.
Skúsenosť Abraháma Lincolna
Abrahám Lincoln bol veľmi dobrý a múdry prezident. Keď si mal vybrať človeka do svojho kabinetu, žiadal si jeho životopis. Popri životopise si vždy vyžiadal aj zoznam neúspechov, ktoré adept na ministerské kreslo prekonal. A snažil sa zistiť, ako človek, ktorého si mal vybrať, zareaguje na neúspech. Ak videl, že sa dokáže boriť s neúspechmi, bol to ten správny človek. Nikdy si nevybral takého, ktorý‘ sa nevedel postaviť zoči-voči neúspechu, ale vždy si vyberal ľudí, ktorí mali odvahu popasovať sa s neúspechmi vo svojej práci. Lincoln hovorieval: „Nepotrebujem ministra, ktorý má len úspechy, ale každej maličkosti sa zľakne. Ak sa stretne s problémom, nebude sa k nemu vedieť postaviť. Pravdepodobne príde za mnou, aby som jeho problém riešil ja. Potrebujem človeka, ktorý – keď sa stretne s problémom – ho dokáže aj vyriešiť.“
AK chcete vedieť, ktorý človek je zrelý, ktorý človek je svätý, všimnite si, ako prežíva neúspech. Je pekné vnímať všetky tie krásne vlastnosti, ktoré sa prejavia na človekovi pri úspechu, ale všimnite si, ako reaguje na neúspech a uvidíte aj stupeň jeho zrelosti.
Musíme prijať to, že všetci máme v živote neúspechy. Ľudia často hovoria: „Chcem si vziať život, chcem spáchať samovraždu, lebo mám ťažkosti.“ Určite, ťažkosť môže byť vážna – napr. keď dievča opustí jej chlapec, keď žena zistí, že jej manžel bol neverný, keď matka stratí svojho syna, keď manželský pár túži po dieťati, a nedostáva ho – ale ako sa k nej staviame? Ak sa pred ťažkosťami znechucujeme, ak pani-kárime, to znamená, že naša zrelosť je ešte slabá.
Nebojte sa zlyhaní, nebojte sa neúspechov. Naopak, musíte ich vedieť využiť vo svoj prospech. Najsilnejšie osoby sú tie, ktoré najviac trpeli. Utrpenie môže pôsobiť dvomi smermi: alebo nás tlačí do beznádeje alebo z nás buduje zrelých ľudí.

Tretie pravidlo: Prijmite skutočnosť, že neočaríte každého
Aj toto je veľmi prirodzené, lebo nie každý človek bude schvaľovať to, čo robíte. Treba pripustiť, že nie všetci ľudia vás budú mať radi. Neexistuje jediný človek na svete, ktorý by bol milovaný všetkými. Je to nemožnosť. Ani Ježiša, ktorý robil dobre každému, nemiloval každý. Mnohí hovorili, že to, čo Ježiš robí, nepochádza od Boha, ale od zlého ducha. Dokonca aj príbuzní ho vyhlásili za blázna.. Nikto na svete, kto žije, ale ani nikto na svete, kto bude žiť, nebude milovaný všetkými ľuďmi. Nebude na tom nič zvláštneho, ak aj my zistíme, že nás nie každý má rád.
Mnohí ľudia nemajú vo svojom živote úspech len preto, že ich odradí kritika iných. Iste, musíme byť otvorení kritike, ale kritika nás nesmie zdeptať, lež povzbudiť. Prijmime to, že nie každého očaríme, že nebudeme pre každého človeka atraktívni, nie každému sa bude páčiť naša postava, naša povaha, náš spôsob konania. Prijmime aj toto ako skutočnosť.
Keď človek zistí, že ho niekto neprijíma, hneď sa ho zmocňuje depresia. To je normálne, že sa to v živote stáva, a treba to prijať ako realitu. Načo sa trápiť počas bezsenných nocí rozmýšľaním, že vás niekto nemá rád? Prečo ste v depresii, keď sa dozviete, že nejakí ľudia sú proti vám? Predsa nie ste ani vy výnimkou! A musíte vedieť aj to, že je kopa ľudí okolo vás, ktorí o vás hovoria, ale do očí vám nepovedia, čo si o vás myslia. Ale taká je skutočnosť. Prijmite to, že vás nemá každý rád.

Štvrté pravidlo: Prijmite skutočnosť, že máte svoje hranice
Každý z nás je ohraničený, ale to nič. To, že ste ohraničení, nepovažujte za neúspech. Často sa snažíme predstaviť sa ľuďom iní, akí v skutočnosti sme. A to je nesprávne. Ľudia, ktorí chcú zakryť svoje hranice, vyjdú často na posmech. Stavajú sa do pozície, akoby všetko vedeli, vystupujú tak, akoby boli kompetentní vo všetkom, akoby sa nikdy v živote neboli pomýlili. Sú to ľudia, ktorí sa boja pred inými povedať: „Áno, som človek ohraničený.“ Ak takýto človek dostane pripomienku, väčšinou sa vždy bráni. Nedokáže pripustiť, že má chyby.
Zrelý človek prijíma svoje ohraničenosti. A netreba sa za to hanbiť, keď hovoríme, že sme obmedzení v určitých veciach. Prijmite, že ste ohraničení a že potrebujete iných a ich charizmy. Nemrhajte časom a nezazerajte na ľudí, ktorí majú iné dary, pričom svoje dary zanedbávate. Každý z nás má dary, ktoré mu dal Boh. Využívajme ich a pomáhajme aj iným v raste. Všetci sa navzájom potrebujeme, hoci sme všetci ohraničení.

Piate pravidlo: Prijmite skutočnosť, že každý má svoj kríž
Rozumom to chápeme, ale v srdci sme to možno ešte neprijali. A často, keď sa v živote stretneme s krížom, sme v strese, deprimovaní, a nevieme, ako sa k nemu postaviť. Prijmite, že každý musí niesť svoj kríž. Či taký alebo onaký, ale v živote treba niesť kríž. Je zbytočné búriť sa proti nemu. Isto, kríž je vždy len kríž a nikto nie je šťastný, že ho musí niesť. Aj Ježiš mal pred ním obavy, no povedal Otcovi: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty“(Mt 26,39). Treba sa modliť k Bohu, aby nám pomohol niesť kríž, lebo bez neho sa žiť nedá. A tak sa nehnevajme na svoj kríž, ale ho prijmime.
V živote sa často stáva, že niektorú z týchto piatich skutočností nedokážeme prijať. Ak ich však prijmeme, náš život bude ľahší. Teda prijmime to, že v našom živote budú aj neúspechy, že sme ohraničení, že nie každý človek nás bude milovať, že máme v živote nepriateľov a kríž, ktorý treba niesť! Ak prijmeme týchto päť skutočností, budeme oveľa spontánnej ší, oveľa autentickej ší. Ak ich neprijmeme, náš život bude naplnený hnevom a strachom. A uvedomme si, že človek, ktorý prežíva strach alebo hnev, neprijal niektorú z týchto piatich skutočností.
Zároveň vás prosím, aby ste sa zamysleli nad týmito otázkami: Prečo som taký ustrašený, prečo prežívam toľko strachu? Prečo som hnevlivý? Možno preto, že som v živote zažil určitý neúspech, ktorý nedokážem prijať, možno preto, že nedokážem prijať svoju ohraničenosť, možno preto, že neprijímam skutočnosť, že ma každý nemôže mať rád, možno nedokážem prijať ani to, že mám nepriateľov, možno preto, lebo neprijímam skutočnosť, že aj ja mám svoj kríž, ktorý mi treba niesť. Bratia a sestry, ak prijmeme všetky tieto skutočnosti, volíme si život, a nie smrť.

Glasserova definícia
Túto stať by som rád ukončil citátom popredného psychiatra, Williama Glassera, ktorý vás možno bude šokovať. Budem ho čítať veľmi pomaly, aby ste ho vnútorne spracovali. Glasser hovorí: „Všetky psychické problémy, počnúc slabým neurotickým strachom z výšok a končiac najťažšou formou psychotickej schizofrénie, sú priznakmi, ktorých hĺbka a trvanie naznačuje hĺbku a trvanie nedostatku našej lásky k sebe.“
Myslím si, že sa nás to všetkých týka, lebo všetci máme nejaké psychické problémy, ktorými sa treba zaoberať. Môžete si byť istí, že každý z nás je psychicky nevyrovnaný. Prečo? Lebo všetci prežívame určitú formu citovej nevyrovnanosti. Ak ma napr. vystraší malá myš, to značí, že som psychicky nevyrovnaný. Ak sa bojím drobného hmyzu, som takisto psychicky nevyrovnaný. Keby som niekoho z vás zavolal a požiadal, aby si zobral do rúk mikrofón a prečítal nejaký úryvok z Písma – a ak by sem prišiel a triasol sa od strachu – to značí, že je psychicky nevyrovnaný. Myslím, že by sme mohli pokračovať a zostavili by sme dlhý zoznam prípadov psychickej nevyrovnanosti. Zistili by sme, že všetci prežívame strach, hnev a iné prejavy citovej nevyrovnanosti v našom živote.
Všetky psychické problémy, ktorými trpíme, sú príznakmi toho, že odmietame seba, že sa neprijímame. Všetok strach, hnev, pocity viny, úzkosti, smútok, osamotenosť, neodpustenie, ako aj ich hĺbka a trvanie, sú dôsledkom toho, že odmietame seba, neprijímame svoje telo. svoje pohlavie, svoju krajinu, svoju rodinu, svoju povahu, svoj vek a veľa iných vecí. Nemáme sa radi. A keďže sa nemáme radi, naša neláska sa prenáša do iných oblastí a spôsobuje mnohé psychické ťažkosti.
V    Písme nachádzame slová: „Miluj svojho blížneho ako seba samého!“ (Lv 19,18). Ak si málo ceníme seba, ak máme o sebe nízku mienku, nemôžeme milovať Boha. Stupeň našej lásky k Bohu bude závisieť od stupňa našej lásky k sebe. Aj svojho blížneho dokážeme milovať len vtedy, ak milujeme seba. To, čo nemáme radi na sebe, nemáme radi ani na iných. To, čo neprijímame na sebe, neprijímame ani na iných. Preto môže byť sebaodmietnutie koreňom všetkých našich psychických problémov.
V   tejto súvislosti je veľmi dôležité – a teraz už vstupujeme do kresťanskej spirituality – aby sme správne pochopili, čo je pokora. Často si myslíme, že byť pokorný znamená pohŕdať sebou, ponižovať seba. S týmto postojom sa môžeme stretnúť aj v asketických knihách, dokonca aj v známom a populárnom Nasledovaní Krista od Tomáša Kempenského. Ale tento pohľad na pokoru nie je správny a poviem vám, prečo.
Každá čnosť má svoj pôvod v Bohu. Čnosť nie je ničím iným ako lúčom Božej dokonalosti, ktorá sa odráža v človeku. Ak naša čnosť nemá základ v Božej dokonalosti, nemôžeme hovoriť o čnosti. Nevieme si predstaviť, žeby Boh mal o sebe nízku mienku. Potvrdzuje nám to aj Písmo, kde Ježiš hovorí farizejom: „Ste hrdí, že ste synmi Abraháma“ (pórov. Lk 3,8), ale „prv ako bol Abrahám, Ja Som“ (Jn 8,58) a: „ Tu je predsa niekto väčší ako Jonáš“ (Lk 11,32). Tieto tvrdenia nie sú v súlade so spomínanými asketickými knihami.
Čo je teda pokora? Pokora nie je pohŕdanie sebou, ale pevné rozhodnutie slúžiť iným. Pokora je umývanie nôh apoštolom: „Oslovujete ma: „Učiteľ“ a: »Pán- a dobre hovoríte, lebo to som. Ale aj napriek tomu vám chcem umyť nohy“ (porov. Jn 13,12-15). To je pokora: pevné rozhodnutie, a nie pohŕdanie sebou.
Pred Bohom sme cenní, už sme o tom hovorili a sme to aj zakúsili. Dnes budeme prosiť Pána, aby nám dal cit sebaúcty. Svätými sa nestaneme tým, že budeme sebou pohŕdať. Ak budeme odmietať seba, nestaneme sa svätými, ale pacientmi na psychiatrii. Ak otvoríme svoje srdce, prijmeme Božiu lásku a budeme mať úctu k sebe, nastane chvíľa, keď sa rozhodneme pre život, a nie pre smrť.

Záverečná modlitba I.
Teraz sa v krátkej modlitbe poďakujeme Pánovi. Vstúpme do Božej prítomnosti.
Môj Pane Ježišu, chcem ti predstaviť seba a chcem sa ti poďakovať za všetky nádherné dary, ktorými si ma v živote zahrnul. Najprv ti ďakujem za to, že si mi dal život, že som. Odpusť mi, Pane Ježišu, ak som sa pokúšal vo svojom živote o samovraždu. Odpusť mi chvíle, keď som povedal: „Radšej som sa nemal narodiť!“
Ďakujem ti za to, že som muž, že som žena. Ďakujem ti za svoje telo, za originálnosť môjho tela. Vytvoril si ma ako majstrovské dielo. Nikdy si nevytvoril nikoho takého ako som ja a ani nikdy v budúcnosti nikoho takého nevytvoríš. Ďakujem ti, môj Pane, za moju inteligenciu, za moje city, za moje charizmy a dary. Ďakujem ti za národ, za mesto alebo dedinu, v ktorej som sa narodil.
Chcem si, môj Pane, zvoliť a prijať všetky situácie, ktoré mi v živote dávaš. Ďakujem ti, Pane, za svoju minulosť i za svoju budúcnosť. Ďakujem ti, Pane, za všetky pozitívne veci. Dovoľ mi vidieť ťa v každom človekovi a vo všetkom okolo seba. Pomôž mi, môj Pane, zvoliť si život a nie smrť, pomôž mi žiť, môj Pane. Pomôž mi, Pane, vidieť krásu, ktorá je vo mne. Odpusť mi šomranie a hundranie, keď neprijímam rozličné situácie v mojom živote. Odpusť mi, Pane, že som bol vo svojom živote negativistom a že som nepriamo nútil aj iných okolo seba myslieť negatívne namiesto toho, aby som im pomáhal byť pozitívnymi. Ďakujem ti, môj Pane, za to, čo si robil vo mne a so mnou. A prosím ťa, aby si ma uzdravil. Ďakujem ti, Pane, že si ma urobil takého, aký som. Amen.
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Záverečná modlitba II.
Postavme sa do Božej prítomnosti a predstavme si chvíľu, keď sme sa narodili. Iste si na to nepamätáme, ale dnes chceme znova prežiť ten krásny okamih, okamih nášho narodenia.
Keď si sa narodil, bol to veľký deň nielen pre teba a tvojich rodičov, ale aj pre Boha.
Keď si sa narodil, v nebi bola veľká slávnosť, celé nebo sa radovalo. Anjeli tancovali od radosti nad tvojím narodením. Keď si sa narodil, anjeli sa tešili nielen z toho, že si prišiel na svet, ale aj z toho, že sa splnil Boží plán. Každý deň sa tešili z mnohých narodených a každý nový človek bol jedinečný. Aj ty si jedinečný, nie si jeden z mnohých, si originál. A si originálny v tom, že Boh má s tebou špeciálny plán.
Keď si sa narodil, anjeli sa radovali a Ježiš ťa zavolal po mene. Tvoje meno nie je obyčajné meno, tvoje meno ti dáva totožnosť. Tvoje meno je vyjadrením plánu, ktorý má s tebou Boh. Máš špeciálnu úlohu, ktorú ti dal Ježiš. Si muž, lebo Boh chcel, aby si bol mužom. Si žena, lebo Boh chcel, aby si bola ženou. A Boh ťa stvoril pre svoju potechu a teší sa, že si taký, aký si.
Možno si nikdy nepocítil radosť z toho, že si sa narodil. Považoval si to za samozrejmosť. Možno boli v tvojom živote chvíle, keď si si kládol otázku: „Prečo som sa vôbec narodil?“ A možno si prežíval aj stavy, keď si si želal: „Kiežby som sa nikdy nebol narodil!“
V     živote si často odmietal seba samého a toto zranilo Boha. Predstav si umelca, ktorý namaľuje nádherný obraz, a dielo, ktoré by kritizovalo samo seba. To by umelca zraňovalo. Uvedom si, že všetko, čo vychádza z Božích rúk, je umelecké dielo, lebo Boh je umelec. A všetko, čo vychádza, z jeho rúk, je originál.
Aj ty si originál v Božích očiach. A tak mu ďakuj za to, čím si. Ďakuj mu za svoje pohlavie, za to, že si muž alebo žena; ďakuj mu za svoju rodinu, za svoju matku, za svojho otca; ďakuj mu za svoj domov, za svoju krajinu, ďakuj mu za okolnosti, za prostredie, v ktorom žiješ; ďakuj mu za svoje telo, za tvoju výšku, tvár, vek; za svoju povahu, za svoj temperament; ďakuj mu za spôsob, akým chodíš, ako hovoríš; ďakuj mu za každú časť svojho tela.
Pomôž mi, Pane, prijať seba samého. Často som sa pokúšal vymazať svoj obraz zo svojej mysle, pričom som si predstavoval iný obraz. Tým som ťa zranil. Ďakujem ti, že som sám sebou, Pane. Ďakujem ti za svoju minulosť, aj keď nie je vysadená kvetmi, ale pochopil som, že každá udalosť mojej minulosti mi pomohla dozrievať. Pane, ďakujem ti aj za svoju budúcnosť. Viem, že si Otec a chceš pre mňa len to najlepšie. Ďakujem ti za svoju prítomnosť, ďakujem ti aj za svoju budúcnosť. Často sa bojím budúcnosti, Pane. Obetujem ti ju a prosím ťa, aby som prijal každú okolnosť v mojom živote. Viem, že si môj Otec. A Otec chce vždy to najlepšie pre svoje dieťa. Preto sa nemusím o nič strachovať, len ti odovzdať svoju budúcnosť.
Teraz ti možno prichádza na um niečo, čo ťa zranilo. Niečo, čo nedokážeš prijať, niečo, čo sa stalo v minulosti… Prijmi to…
(Vidím osobu, ktorá bojuje, lebo v minulosti sa pokúsila o samovraždu. Prijmi túto realitu a raz navždy ju odovzdaj Bohu. A teraz sa teš zo života. Vidím osoby, ktoré boli vo svojom živote pohlavne zneužité. Boh v tejto chvíli kladie na vás svoju ruku a hovorí: „Ste moji. Zabudnite na všetko, lebo aj ja som na všetko zabudol.“ Vidím ľudí, ktorí doma prežívali alebo prežívajú problém s alkoholom. Toto v ich srdciach
vyvoláva veľký hnev. Či už ide o vášho otca alebo brata, prijmite tieto osoby, nehanbite sa za ne, milujte ich a láska k nim vás uzdraví.)
Mladé dievča je nešťastné, zúfalé, pretože prepadlo na skúškach. Ďalší sú nešťastní preto, lebo si nemôžu nájsť vhodnú prácu. Prijmite túto realitu. A uvidíte, že Boh je veľkodušný a dá vám to, čo potrebujete, čo si zaslúžite. Prijmi aj tú najväčšiu realitu, že si hriešny. Prichádzajú ti na myseľ niektoré špeciálne hriechy a ešte stále sa zatracuješ: „Nemal som to urobiť.“ Ale teraz sa už pozri tejto situácii do očí. Dopustil si sa hriechu, ale vlož ho do Božích rúk a pros, aby ťa Boh oslobodil od toho činu minulosti.
Možno niektorá matka si nedokáže odpustiť potrat, ktorého sa v minulosti dopustila. Boh ti odpúšťa, je to tvoja ohraničenosť, prijmi ju. Aj tebe hovorí Ježiš slová, ktoré povedal žene pri svojich kolenách: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Pane, v tejto chvíli sa ti chcem poďakovať za svoj život. Ďakujem ti, že som sa narodil. Pane, pomôž mi zvoliť si a prijať okolnosti, v ktorých žijem. Ďakujem ti za to, že som muž, za to, že som žena. Dnes ti chcem obetovať to, že som muž, že som žena. Chcem, Pane, prijať aj svoju povahu. Ďakujem ti za to, že som extrovert, za to, že som introvert. Prijímam svoju povahu a prijímam aj svoje telo, môj Pane. Často som odmietal určité časti svojho tela, často som bol deprimovaný, lebo som sa neprijal taký, aký som. Neprijímal som svoju výšku, svoj vek, svoje oči, vlasy, krk… Dnes, Pane, prijímam svoje telo a prijímam ho ako tvoj dar.
Chcem, Pane, prijať aj svoju rodinu. Prijímam dom, v ktorom som sa narodil. Niekto sa možno hanbí za dom, v ktorom sa narodil. Prijímam tento dom, môj Pane. Prijímam, môj Pane, aj svojho otca a svoju matku, ktorú si mi dal. Ďakujem ti za celú svoju rodinu, za moje sestry, za mojich bratov, za všetkých príbuzných. Ďakujem ti, Pane, za národ, v ktorom som sa narodil, za mesto alebo dedinu, v ktorej som sa narodil. Ďakujem ti aj za svoje neúspechy. Viem, že si ich všetky využil pre moje osobné dobro, aby som rástol. Je to možno zvláštne, Pane, ale chcem ti ďakovať aj za moje hriechy. Vďaka nim som sa dostal bližšie k tebe.
Môj Pane, a takisto prijímam aj okamih svojej smrti. Bojím sa jej, Pane. Ale chcem nájsť odvahu a povedať ti, že ti obetujem chvíľu mojej smrti. Daj, Pane, aby ten okamih patril tebe.
Prijímam smrť z tvojich rúk. Daj mi, Pane, Svätého Ducha, aby som mal odvahu prijať seba, prijať svoje životné okolnosti a ľudí, ktorých si mi dal. Pomôž mi, Pane, aby som si zvolil život, a nie smrť.
«k ti v tejto chvíli prichádza na um niečo celkom špeciálne, čo len ťažko prijímaš, obetuj to Bohu. Zavolaj Svätého Ducha do tejto oblasti a popros ho, aby ti dal silu obetovať to.
Otcu i Synu í Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, ¹ vždyck)‘, i na veky vekov. Amen.