Ježiš, môj uzdravovateľ

Sme Božie deti
Radosť z plnenia Božej vôle
Keď sa svätý Pavol prihovára Solúnčanom vo svojom liste (l Sól 5,16-18) a lúči sa s nimi, odkazuje im tri veci: „ Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky… „
Tieto tri výroky považujem za veľké zveličovanie svätého Pavla, ale na druhej strane sú to tri zlaté pravidlá, ktoré svätý Pavol zanechal tejto komunite. Hovorí: „Ustavične sa radujte!“ Mohli by ste sa spýtať: „Ako sa môžem radovať, keď trpím?“ Radovať sa, to je v poriadku, ale nie vždy. A Pavol predsa hovorí, aby sme sa ustavične radovali.
Tým, že sú tieto tri výroky vo Svätom písme, sú to tri želania, tri rozkazy. Väčšinou hovoríme o desiatich prikázaniach Starého zákona, ale zabúdame, že aj v Novom zákone máme veľa príkazov, nariadení a zákonov. A tu máme tri príkazy: modlite sa ustavične, vždy sa radujte, vzdávajte vďaky Pánovi vo všetkom. Ako je to možné?
Radosť, to neznamená, že sme len šťastní. Byť šťastným je ľahké. Dajte si ráno fľašu dobrého vína a budete šťastní. Ale šťastie, to nie je radosť. Radosť je niečo viac. Radosť pramení z vedomia, že plníme Božiu vôľu.

Príklad z Kalvárie
Pozrime sa na Kalváriu, kde sa jeden z dvoch zločincov prihovára Ježišovi, aby zostúpil z kríža, zachránil seba aj ich. Bolo by to pre neho výhodné. Teraz si predstavte, že sa Ježiš pozerá na svoju matku Máriu a pýta sa matky: „Čo mám robiť?“ Mária je matka. Určite nebola šťastná, keď videla Ježiša zomierať na kríži. Ale viete si predstaviť, že by bola povedala Ježišovi: „Zíď dolu“? Určite nie. Bola naplnená radosťou z toho, že Ježiš plnil Božiu vôľu na kríži. Po citovej stránke nebola šťastná, ale predsa prežívala radosť, že to Ježiš dokázal. Radosť môžeme mať aj vtedy, keď prežívame bolesť. Takže radujte sa ustavične, buďte vždy radostní tým, že v živote plníte Božiu vôľu.
Svätý Pavol ďalej hovorí: „ Vzdávajte vďaky vo všetkom.“ Čokoľvek sa vo vašom živote stane, aj keď to nemusí chcieť Boh, predsa to dokáže využiť pre vaše dobro. Máme s tým veľa skúseností. Vieme, že mnoho ľudí trpelo a cez toto utrpenie sa dostalo bližšie k Bohu. Niežeby Ježiš chcel zlo alebo utrpenie, ale on ho dokáže využiť a pritiahnuť nás k sebe aj cez bolesť a utrpenie, ak ho prijmeme.

Božia láska nás uzdravuje
Jedným z veľmi dôležitých momentov pri uzdravovaní je vedomie, že nás Boh miluje. Keď sme presvedčení o tom, že nás Boh miluje, môžeme byť uzdravení z mnohých vecí v našom živote. Čo je základom skutočného vnútorného uzdravenia? Je ním naša otvorenosť, že sme milovaní a že milujeme. Žiaľ, často sa stáva, že sa vo svojom živote zameriavame viac na jeho negatívne stránky, a nie na pozitívne. Je to veľmi dôležité, pretože v každom z nás je veľmi veľa pekného. Nesústredme sa na negatívne, sústredme sa na pozitívne stránky našej osobnosti a budeme prežívať radosť.

Vzor vo svätom Františkovi
Myslím si, že nádherným príkladom nám tu slúži František z Assisi. Bol to muž, ktorý dokázal vidieť vo všetkom pozitívum. Bol to muž, ktorý v živote mnoho trpel, bol odmietnutý svojím otcom, jeho spoločníci ho nechápali, mal na svojich rukách a nohách stigmy. Bol to muž plný bolesti, mal problémy s očami, bol veľmi chudobný.
Keď Pavol VI. vydal dokument o radosti, predstavil Františka z Assisi ako vzor radosti. Ako je možné, že tento\muž, ktorý toľko trpel a mal taký ťažký život, môže byť príkladom radosti? No nielen to, radosť sa stáva aj charakteristickým znakom františkánskej charizmy. Prečo?/Lebo František videl nádheru v každej veci, dokázal sa zjednotiť s vtákmi, ktoré spievali na Božiu chválu. Skutočne uzdravený človek nie je ten, ktorý nemá problémy, ale ten, ktorý dokáže vidieť pozitívnu stránku na každej veci, v každej záležitosti. Každý z nás má problémy, ale medzi nami sú takí, ktorí sa zľaknú, a sú aj takí, ktorí dokážu čeliť problémom s odvahou. To je rozdiel medzi optimistami a pesimistami. Môžu mať rovnaké problémy, ale jeden z nich vidí pozitívnu stránku problému, druhý zasa len jeho negatívnu stránku.

Dvaja alkoholici
Predstavte si dvoch alkoholikov, ktorí majú radi pivo. Pred obidvomi z nich je veľký pohár piva, do ktorého sa pomaly púšťajú. Keď vypijú polovicu, optimista sa pozrie na pohár a povie: „0, vďaka Bohu, je tam ešte polovica piva!“ Pesimista sa takisto pozrie do pohára a zaplače: „0, Bože, už je tam len polovica piva!“
Majú ten istý problém, žiaden rozdiel, ale jeden je šťastný a daihý smutný, jeden je plný radosti, lebo má ešte polovicu piva, druhý je smutný, lebo už polovica piva chýba. Takto my reagujeme na problémy. Sú ľudia, ktorí vidia len negatívne stránky všetkého, a títo potrebujú uzdravenie. Ale ten, kto dokáže vidieť pozitívne stránky veci, je uzdraveným človekom.

Dieťa Thomas
Keď sme raz v Indii prechádzali malou dedinou, pripojil sa ku mne človek a opýtal sa ma, či chcem vidieť malého Thomasa. Nevedel som, že šesťdesiatročný človek sa nazýva dieťaťom a opýtal som sa: „Kto je dieťa Thomas?“ A povedal mi: „ Uvidíš.“ Zastavili sme sa vo veľkom dome, kde „dieťa Tbomas“ žil. Bol to muž fyzicky veľmi zdeformovaný, nízky a len veľmi ťažko chodil. Vidiac ho, pocítil som k nemu súcit. Zároveň som bol trochu nahnevaný na svojho spoločníka, lebo sa mi zdalo, akoby chcel tohto muža vystavovať ostatným na oči a robiť šou. Začal som sa s ním rozprávať a to, čo mi povedal, bolo naozaj úžasné!
Hovoril o Bohu ako učený teológ. Ba hovoril o Bohu ako o tom, s ktorým mal vo svojom živote veľmi jasnú skúsenosť! Tak som sa dozvedel, že „dieťa Thomas“ chodí po krajine a robí duchovné cvičenia. Rozpráva sa s biskupmi, s klérom a rehoľníkmi. Toto bol uzdravený človek, nemal žiadne problémy so svojou deformáciou. Hovoril so mnou veľmi priamo aj o svojej chorobe a povedal mi: „Ďakujem Bohu. Viem, že keď idem prednášať, mnohí prídu len preto, aby videli moje deformované telo. Nech prídu. Dôležité je, že prídu a potom počúvajú Ježišovu blahozvesť!“
Vidíte, Boh môže použiť akúkoľvek deformáciu, akúkoľvek chorobu na to, aby sa predstavil. Kto chce slúžiť Bohu, nemusí byť zdravým človekom, nepotrebuje ani vysokú inteligenciu ani skúsenosti. Potrebuje len jedno – pokoru. Všetko ostatné bude zbytočné, bez všetkého ostatného sa zaobíde. Lebo Boh môže použiť akýkoľvek nástroj, ale pod jednou podmienkou: že je pokorný.

Matka Tereza
Často som počul Matku Terezu z Kalkaty. Niekto, kto ju počúva, by mohol povedať: „Prečo ju vlastne počúvam?“ Hovorila veľmi jednoduché veci, hovorila slová, ktoré môže povedať aj malý chlapec, ale mala veľmi veľký vplyv na svojich poslucháčov. Bola pokorná. Pamätám si na jedno stretnutie v Ríme, na ktorom sa zišlo štyritisíc kňazov. Pri tejto príležitosti nám povedala: „Boh vás nepovolal, aby ste boli úspešní. Povolal vás, aby ste boli pokornými nástrojmi v jeho rukách.“
Keď sa jej raz novinári spýtali: „Čo je svätosť“, povedala: „Byť svätým znamená robiť malé veci s veľkou láskou.“ My často robíme opak. Pokúšame sa o veľké veci, ale s malou láskou. A to je dôvod, prečo zlý nemá z nás strach. Robme malé veci s veľkou láskou, buďme pokorní v tom, čo robíme a diabol bude musieť od nás ujsť! A budeme pravdivými svedkami Krista.

Boh nás miluje ako Otec Príbeh orlíčaťa
Počuli ste, ako sa orlica stará o svoje mláďatá? Keď malé orlíča začína rásť a nastal čas, aby sa naučilo lietať, matka orlica zoberie svoje mláďa a vynesie ho vysoko k oblakom. Viete si predstaviť zdesenie malého orlíčaťa, ktoré sa nachádza kdesi vysoko medzi oblakmi a vôbec nevie lietať?
Ale to najhoršie ešte len príde. Keď matka vidí, že je dostatočne vysoko, otvorí svoj zobák, v ktorom má uchytené orlíča, a dovolí mláďaťu, aby v tom veľkom priestore natiahla krídla. Ale je to zbytočné, mláďa vôbec nevie, ako na to. Nastala tragická chvíľa a orlíča so kladie zúfalé otázky: „Prečo mi to moja matka robí? Prečo je ku mne taká zlá? Čo som jej urobilo? Prečo ma nemiluje? Varí ma chce zabiť?“ A čo urobí matka? Keď vidí, že malému orlíčatii sa ešte lietať nedarí, jednoducho vzlietne pod orlíča, roztiahne svoje krídla, aby si na ne mláďa mohlo sadnúť. A potom ho znova znesie na zem.
Podobný postoj zaujímame k Bohu aj my, lebo podobne s nami zaobchádza aj Boh. Občas aj nás vynesie vysoko hore medzi oblaky, medzi oblaky našich problémov, kde kričíme a voláme: „Kde si, Pane? Kde si, prečo si ma opustil?“ A v tej chvíli aj s nami trpí Boh, takisto ako matka orlica trpí spolu s mláďaťom, ktoré je plné strachu. Nemyslite si, že je to pre matku orlicu niečo príjemné, keď v tragickej situácii jej mláďa padá dole! Ale ona takto musí robiť. Matka určite nebude riskovať, nedovolí, aby mláďa padlo dole na zem, a tak v pravej chvíli zasiahne, dostane mláďa na svoje krídla a znesie ho dole na zem. A táto krásna symbolika sa objavuje aj v Písme, kde sa hovorí, že Boh nás nesie na svojich perutiach ako orol (pórov. Ex 19,4, Dt 32,11).

Náš príbeh
V tejto chvíli možno prežívate to, čo orlíča, a cítite, že padáte. Nechápete nič vo svojom živote, ste znepokojení, cítite, ako by vás nikto nemiloval, ani Boh. A nedokážete si odpovedať na žiadnu otázku. Iba jedna vec je istá – že sa raz nájdete na orlích krídlach.
Možno nikdy nepochopíte, prečo sa vám určité veci v živote prihodili, ale Boh to vie. Boh vás nenechá len tak poletovať vo voľnom priestore, bez toho, aby vás nemiloval, alebo že by sa o vás nestaral. Boh chce, aby ste dozreli, chce, aby ste sa naučili otvoriť krídla a letieť. A preto je potrebné v našom živote utrpenie.
Ak sa ma spýtate na príčinu mnohých životných ťažkostí, nebudem vám vedieť odpovedať, ale viem vám povedať jedno: verte, že Boh vás miluje. Ak si toto uvedomíte, ak sa to budete snažiť prežívať, ak budete hrdí na dôstojnosť Božích detí, môžem vás uis-tit, že mnoho vašich problémov sa stratí. Najdôležitejšia skúsenosť v živote je tá, že nás Boh miluje.
Precíťme Božiu lásku

Sme vyrytí do Božej dlane
Spomínate si na stať z Izaiáša (49,14-17), kde sa hovorí, že sme vyrytí do Božej dlane?! Byť vyrytí do dlane jeho ruky znamená, že sme s ním veľmi dôverne spojení. Stáva sa, že si aj chlapec clá vyletovať meno svojej milej na ruku (Chudák, ako to dopadne, keď si nájde nejakú inú dievčinu…). Boh si nás dal vyletovať na svoju dlaň, sme vyrytí do Božej dlane. Ak sme aj hriešnici, ak sa z nás stanú zradcovia, Boh nikdy neodstráni naše meno zo svojej dlane. Takto nás Boh miluje a volá do dôverného spoločenstva s ním.

Pán je dobrý pastier
Teraz si otvorte Písmo sväté a spoločne sa pomodlíme dvadsiaty tretí žalm. Budeme čítať všetci spolu a veľmi pomaly:
Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.

Boh pozná každý detail nášho života
Keď si prečítame stotridsiaty deviaty žalm, vidíme, že Boh vstupuje do každého detailu nášho života a že nás miluje. Budeme čítať verše l až 12 a pomaly, všetci spoločne:
Pane, ty ma skúmaš a. vieš o mne všetko: ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku. Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica. Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc“, pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
V Biblii môžeme nájsť viacej statí, kde Boh dáva najavo, akou láskou miluje každého jedného z nás. Miluje každého z nás osobne. Niet pochýb o tom, že Boh miluje slovenský národ, ale je to oveľa silnejšie, keď počujem, že Boh miluje mňa. Nemiluje ma ako jedného príslušníka slovenského národa, ale miluje mňa, ktorého pozná po mene.
Boh pozná každý detail nášho života. Aby nás presvedčil o tejto skutočnosti, používa veľmi pekné výrazy: „Pozrite sa na vtáčiky, ktoré lietajú okolo, sú ich milióny, ale niet oni jedného, ktorý by spadol, ktorý by zahynul bez toho, aby o tom Boh nevedel. A nie ste azda vzácnejší ako niektorý z nich? Pozrite sa na kvety, na ľalie na lúke, sú ich milióny « milióny a niet ani jednej, ktorú by neobliekol Boh do krásnych šiat. Nie ste azda vzácnejší ako ľalie? Boh vie o vás všetko, aj keď vám vypadne čo kn jeden vlas“ (pórov. Lk 12,22-31). Boh pozná každý detail nášho života. On nás nielen stvoril, ale každú chvíľu ^sa o nás stará. A nielen to, že nás pozná, ale pozná nás ako Otec.

Príbeh ženy so zlomenou nohou
Raz som dostal lekciu v tejto veci od ženy, ktorá mala okolo šesťdesiat rokov. Vyučoval som teológiu a tomu, čo vám rozprávam, som rozumel svojou mysľou, ale zrejme nie svojím srdcom. Táto žena nám na modlitbovom stretnutí rozprávala, čo sa jej stalo.
Žila v dome so svojou tridsaťpäťročnou dcérou, ktorá bola na nákupoch. Do ich domu sa vchádzalo po schodoch. Keď dcéra nebola doma, žena spadla na schodoch a zlomila si nohu. Mala veľké bolesti a v tej chvíli nedokázala nič robiť. Na chvíľu sa jej zmocnila panika, lebo nevedela nikoho zavolať, nevedela vstať. Potom ju však niečo osvietilo a pomyslela si: „Keby bol môj otec ešte nažive a zistil by, čo sa mi stalo, prerušil by každú svoju činnosť a prišiel by tni na pomoc. Verím ja vôbec tomu, že mám takéhoto Otca v nebi? Verím alebo neverím, že môj nebeský Otec takisto vie, čo sa mi stalo? Azda tento Otec neurobí nič, aby pomohol svojej dcére?“ A nevolala o pomoc, ale začala chváliť Pána za všetko, čo sa jej prihodilo. Onedlho sa otvorili dvere a vstúpila dcéra, lebo si zabudla zobrať peniaze na nákup.
Pamätajte si: ak máte nejaký problém, Otec o ňom vie. Nielenže ho pozná, ale on sa s vaším problémom aj zaoberá ako Otec. Možno dostanete iné riešenie, iné východisko, ako to, ktoré ste si predstavovali. Určite, Božie plány sú iné ako naše, ale je isté, že vás vo vašom probléme miluje a nie ste v ňom sami. A preto treba chváliť Boha za to, že nie je len naším Bohom, ale aj naším milujúcim Otcom.

Záverečná modlitba
A teraz prejdeme k ďalšiemu krátkemu zážitku modlitby, v ktorej sa pokúsime precítiť Božiu lásku k nám. Budeme čítať úryvok z proroka Izaiáša (49,14-17). Dnes budeme počas modlitby používať svoje ruky, tak ako sme predchádzajúci deň používali svoje dýchanie, svoju fantáziu, svoju predstavivosť.
Pohodlne umiestni svoju pravú ruku dlaňou hore a nežne do nej vlož svoju ľavú ruku. Pravá ruka, ktorá je naspodu, predstavuje Otcovu ruku, ľavá ruka symbolizuje teba, ako spočívaš v Pánových rukách. Snaž sa prežívať tento moment veľmi uvoľnene a aj ruky maj uvoľnené. Ak cítiš napätie vo svojej ľavej ruke, snaž sa ju pohodlne umiestniť v ruke Otca. A teraz precíť radosť dieťaťa, ktoré Otec drží vo svojom náručí a prostredníctvom Biblie hovorí:
Ale Sion povedal: „Pán ma opustil,
Pán na mňa zabudol.“
Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba.
Hľa, do dlaní som si ťa vryl,
tvoje múry sú vždy predo mnou.
Náhle prišli tvoji stavitelia
a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
Pán ťa miluje, pozná ťa po mene. Nie si iba číslo, si jeho dcéra, si jeho syn, milovaná dcéra, milovaný syn. Nech sú tvoje hriechy akékoľvek, Boh ťa miluje. Nech je tvoja minulosť akákoľvek, on ťa miluje. Nech bol tvoj život akýkoľvek, on ťa miluje. Miluje ťa pre teba samého. Miluje ťa, lebo ťa pozná po mene. Prijímaj, vstrebávaj túto lásku, ktorou ťa Boh miluje. Otvor svoje srdce a dovoľ mu, aby ťa miloval. Precíť jeho lásku, ktorou ťa miloval ešte v lone tvojej matky. Precíť jeho lásku, ktorou ťa zahrnul vo chvíli tvojho narodenia.
Precíť jeho lásku, ktorá sa ťa dotýkala počas detstva, nech boli tvoje skúsenosti akékoľvek. Svojou láskou sa dotýka aj tvojho dospievania. Dotýka sa všetkých tvojich zranení a rán, ktoré si v tomto období utŕžil. Dotýka sa tvojej mladosti a všetkých trápení, ktoré si v mladosti mal. Dotýka sa predovšetkým tých chvíľ, keď si sa cítil nemilovaný.
Pane, zaplň tieto chvíle bez lásky. Môže žena zabudnúť na plod svojho lona? I keby ona zabudla, ja na teba nezabudnem. Pozri, tvoje meno je vyryté v mojej dlani. Si pre mňa veľmi vzácny, si pre mňa perlou. Poslal som na zem svojho Syna, aby za teba zaplatil. Nič ti to nehovorí? Ak si myslíš, že ťa nemilujem, urážaš ma. Čo ešte môžem pre teba urobiť? Ako ti mám dokázať svoju lásku, ako ťa o nej môžem presvedčiť? Precíť radosť z toho, že ťa milujem. Oddýchni si v mojich rukách. Držím ťa vo svojich rukách a napĺňam ťa láskou. Buď hrdý, že ťa tvoj Boh miluje.
Pane Ježišu, ďakujem ti za tvoju lásku. Prosím ťa, odpusť mi všetky tie chvíle, keď som si myslel, že si ma opustil. Teraz môžem začať žiť novým životom, v ktorom mi dáva silu tvoja láska.
Zostaňte v tichosti a precíťte, ako do vás Ježiš vstupuje cez vaše dýchanie. Ježiš dýchol na apoštolov a dal im Svätého Ducha. Boh dýchol na Adama a ten ožil. Prosím ťa, Pane Ježišu, aby si aj na mňa dýchol, aby tvoj život a tvoja láska naplnili každú časť môjho tela, ducha a duše. Amen.
Sláva Otcu i Synii i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.