Ježiš, môj uzdravovateľ

Sviatosť zmierenia
Stretnutie s odpúšťajúcou láskou Boha
Na zakončenie témy o hriechu sa zamyslíme nad sviatosťou zmierenia. Nebudeme hovoriť o jej dôležitosti, ale skôr o jej dimenziách. Bohatstvo tejto sviatosti nespočíva iba v odpustení hriechov, lebo má aj iné rozmery.
Ako viete, sviatosti sú stretnutia s Ježišom. Sviatosť zmierenia je v prvom rade stretnutím s odpúšťajúcim Otcom. S Bohom sa môžeme stretnúť na rozličných úrovniach a v rozličných okolnostiach. Na začiatku seminára sme hovorili o stretnutí s Ježišom, ktorý nás uzdravuje. Ale môžeme ho stretnúť aj ako majstra, priateľa a Pána.
S Ježišom sa môžeme stretnúť aj v rozličných udalostiach jeho života. Môžeme ho stretnúť spiaceho v loďke. Toto stretnutie nám pripomína, akoby Ježiš nebol živý v našom živote. Peter bojuje s vlnami na mori a Ježiš spí. Aj my často bojujeme vo svojom živote, voláme na Pána a zdá sa, akoby nás vôbec nepočul. Vtedy prežívame tajomstvo Ježiša spiaceho na lodi.
Niekedy stretávame Ježiša, ktorý tancuje pred svojím Otcom. Som presvedčený, že Ježiš prežíval chvíle radosti pred svojím Otcom a keď odišiel na vrch modliť sa, tancoval od radosti pred ním. Počas našich modlitbových stretnutí často prežívame tajomstvo Ježišovej radosti.
V sviatosti zmierenia sa stretávame s odpúšťajúcim Bohom, ktorý nás miluje v každej, i bezvýznamnej okolnosti nášho života. Ježiš o svojom Otcovi hovoril ako o niekom, kto sa stará aj o nepatrné poľné ľalie. Sviatosť zmierenia je teda stretnutím s Otcom, ktorý nám odpúšťa. Čo máme robiť, aby sme zakúsili odpúšťajúcu lásku Boha? Zopakujem vám niektoré myšlienky, ktoré sme si už hovorili, ale teraz ich zrekapitulujeme:
•       Prijmi, že si hriešny! Neobviňuj iných, veď aj ty si hriešnik! Po prednáške na tému hriech prišiel raz za mnou jeden muž a povedal mi: „Gratulujem vám, Otče, k prednáške, ktorú ste mali. Vy musíte byť veľký hriešnik, keď viete tak dobre hovoriť o hriechu.“ Môžem vás ubezpečiť, že mal pravdu. Ak neprijmeme fakt, že sme hriešni, nepotrebujeme Spasiteľa. Spasiteľa potrebujeme len preto, že sme hriešni.
•       Prevezmi celú zodpovednosť za svoj hriech! Ak si nahnevaný, neobviňuj iných, lebo ty si nahnevaný! Prijmi zodpovednosť za svoj hnev alebo za akýkoľvek iný hriech!
•       Tretí krok je veľmi dôležitý: Musíš sa rozhodnúť ísť za svojím Otcom a poprosiť ho o
odpustenie. To je metanoia, premena, rozhodnutie zmeniť sa. Svoje vlastnosti nepovažuj za samozrejmé a nehovor si: „Som už taký, aký som.“ Mnohí sa nezmenia, lebo sa pre tento krok nikdy nerozhodli.
•       Obetuj Otcovi svoj hriech ako dar. Ako dar v tom zmysle, že mu ho dávaš celý, aby s ním naložil tak, ako on chce. Často hovoríme, že sa chceme uzdraviť zo svojho hriechu, ale v skutočnosti to tak nie je. Často sme so svojím hriechom veľmi spätí a nemyslíme to vážne, keď hovoríme Ježišovi, aby zničil náš hriech.
Raz som vykonával exorcizmus nad jedným pätnásťročným dievčaťom a celý proces trval veľmi dlho, asi pätnásť mesiacov. Po nejakom čase som sa dievčaťa spýtal: „Naozaj sa chceš oslobodiť?“ Dievča zaváhalo a povedalo: „Nie celkom. „— „Prečo?“- spýtal som sa. „Bojím sa, že keď budem oslobodená, že ma necháte napospas sebe a mne sa vaša starostlivosť o mňa páči. “ Bolo to požehnanie, že si to uvedomila. Až potom bola oslobodená od zlého ducha, keď si to uvedomila, keď to vyslovila a rozhodla sa odovzdať Ježišovi.

Stretnutie s Ježišom nás premieňa
Kedykoľvek stretneme Ježiša, vždy v nás nastane premena. V evanjeliách vidíme rôznych ľudí, ktorí stretávajú Ježiša. Keď sa žena dotkla jeho rúcha, evanjelista píše, že z neho vyšla sila. A táto sila preniká človeka, ktorý sa s Ježišom stretáva.
Ježišova sila sa dotkla aj Zacheja na strome a zmenila ho. Je to sila, ktorá sa dotkla Petra, keď sa na neho po zrade Ježiš pozrel a Peter sa úplne zmenil. Je to sila, ktorá sa dotkla zločinca, ktorý bol ukrižovaný vedľa Ježiša. Aj tento muž sa úplne zmenil. A tak by sme mohli pokračovať v rozprávaní o ľuďoch, ktorí sa stretli s Ježišom a zmenili sa, lebo stretnutie s Ježišom premieňa. Som si istý, že mnohí z vás by mohli porozprávať svoj príbeh a uviesť konkrétny čas vo svojom živote, keď stretli Ježiša a jeho moc, ktorá ich zmenila.
Jedným z týchto osobitných momentov, keď nás Pán mení, je aj sviatosť zmierenia. Kedysi sa pri sviatosti zmierenia kládol dôraz na vyznanie hriechov. Čím sme boli detailnejší vo vymenúvaní svojich hriechov, tým bola naša spoveď lepšia. Ale po koncile dostala spoveď nové meno: sviatosť zmierenia. Dôraz sa kladie nie natoľko na vyznanie hriechov, ako na naše zmierenie s Bohom, so sebou samými a s inými.

Prečo sa vyznávať z hriechov? Podobenstvo o márnotratnom synovi
(porov. Lk 15,11-32)

Zastavíme sa znova pri podobenstve o márnotratnom synovi. Máme pred sebou rnuža, ktorý zhrešil, odišiel z domu a vzdialil sa od svojho otca. No otec na neho ustavične čaká, aj keď sa o to syn nestará.
Keď hreším, som to ja, ktorý sa vzďaľujem Otcovi, a nie Otec, ktorý sa vzďaľuje mne. Som to ja, ktorý hovorím Otcovi „nie,“ ale Otec ma neprestáva milovať. Ja som od neho vzdialený, ale on sa odo mňa nevzďaľuje. Otec ma miluje rovnako ako predtým. Moje hriechy nezmazali jeho lásku ku mne. Ja som sa stal jeho nepriateľom, nie on mojím. On bol a ostáva mojím priateľom.
Povedzme si príklad. Predstavte si, že vonku svieti slnko. Ak zastrieme všetky okná, zablokujeme prenikanie slnečných lúčov a ocitneme sa v tme a chlade. Nie preto, že by nebolo Slnka, lebo ono ostáva tam, kde bolo, so svojím teplom a svetlom. Som to ja, ktorý zastavujem prenikanie svetla a tepla. To isté sa deje aj vtedy, keď zhreším. Boh zostáva mojím priateľom, neustále ma miluje, stále ma požehnáva, tak ako to robil predtým. Žiaden môj hriech nemôže prekaziť jeho lásku ku mne. Iba ja môžem blokovať Božiu lásku. Boh ma svojou láskou neustále zahŕňa, ale ja nie som schopný ju prijať.
Márnotratný syn je ďaleko, v cudzej krajine, a je hladný, no nie preto, že by ho otec chcel potrestať. Hlad je cena, ktorú platí za to, že je ďaleko od otca. Ale jedného dňa sa syn rozhodne, že sa vráti k otcovi. Vo chvíli, keď sa rozhodol, že sa vráti k otcovi, priateľstvo je znova napravené. Ale je tu ešte stále vzdialenosť, ktorú treba prekonať. Srdcia sú už spolu, ale fyzicky sú od seba ešte vzdialené.
Vo chvíli, keď sa rozhodnem, že skoncujem s hriechom a znova sa stanem Božím priateľom, môj hriech sa odpúšťa, lebo priateľstvo je obnovené. Ale teraz musím ísť a stretnúť sa s Otcom. Okamih, keď poviem: „Chcem sa vrátiť k Ježišovi“, je okamih, keď som sa rozhodol zmieriť sa s Bohom. Od toho momentu som znova živý, aj keď som ešte nebol na spovedi. A potom nasleduje vyznanie. Je to stretnutie v procese odpustenia, keď prídem k Otcovi. Som ešte stále v špinavých šatách, som plný špiny.
Všimnime si, čo robí Otec. Otec ma objíma v mojich špinavých šatách, v ktorých som. Nehovorí mi: „Najprv choď, osprchuj sa, obleč si nové šaty, potom príď a ja ťa objímem.“ Nie, objíma ma v mojom hriechu. On je jediný, ktorý ma prijíma takého, aký som. Nikto iný ma neprijíma takého, aký som. Ani moja matka, ani môj otec. Oni ma prijímajú takého, akého by ma chceli mať. Ježiš ma prijíma takého, aký som. On je ten jediný, kto ma môže objať v mojom hriechu.
Keďže ma Boh miluje, teraz mi povie: „Choď a daj si nové šaty.“ Ale toto nie je podmienka, ktorú kladie. On nehovorí: „Budem ťa milovať, ak sa obrátiš.“ On mi hovorí: „Milujem ťa, či sa obrátiš či nie. Ale pretože ťa milujem, chcem, aby si sa obrátil.“

Žena cudzoložnica
(porov. Jn 8,1-11)
Toto nachádzame aj pri stretnutí so ženou, ktorá bola obvinená z cudzoložstva. Vidíme pri nej mužov, ktorí ju idú ukameňovať. Nie je na tom nič zvláštne, nakoniec zákon prikazoval, že to treba urobiť. Takže to, čo idú urobiť, je zákonné. Žena, ktorá
sa dopustila cudzoložstva, musí byť ukameňovaná. Ale je tu Ježiš, ktorý presahuje každý zákon a obraňuje ženu, hovoriac mužom.- „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A potom sa obráti k žene. A teraz si všimnime, čo jej hovorí, aj keď je to žena cudzoložnica, prichytená pri hriechu, hriešnica: ,Ja ťa neodsudzujem. „
Nekladie žiadne podmienky. Zreteľne jej hovorí: ,Ja ťa neodsudzujem.“ Týmito slovami jej hovorí: „Milujem ťa tak, ako som ťa miloval predtým, než si sa prehrešila; ja ťa neodmietam, ja ťa neodstrkujem, pre mňa zostávaš takisto vzácna, ako si bola predtým. Žena, ja ťa neodsudzujem. Ale choď a viac nehreš. Pretože ťa milujem, už viac nehreš. To nie je podmienka, lebo ja ti nehovorím: Sľúb mi, že už nebudeš hrešiť, a potom ťa budem milovať. – Milujem ťa, a preto, že ťa milujem, už viac nehreš.“
Časťou sviatosti zmierenia je radosť z oslavy. Je to stretnutie s Ježišom, ktorý ťa objíma v tvojom hriechu. Nepozerajme sa na sviatosť ako na mučenie. Je to oslava radosti. Predstavujeme sa Otcovi v našom hriechu, v našom špinavom odeve a Otec nás objíma.

Vzkriesenie Lazára
(porov. Jn 11,1-44)
Môžeme spomenúť ďalší príklad, aby sme sa pozreli na sviatosť zmierenia z iného aspektu. Tentoraz ideme k Lazárovej hrobke, v ktorej leží Lazár už štyri dni. Ježiš hovorí Lazárovi: „Lazár, poď von/“ Keď mu Ježiš povedal, aby vyšiel von, Lazár bol obviazaný pohrebnými plachtami. Viete si predstaviť človeka, ktorý by žil celý obviazaný pohrebným plátnom? Čo urobí Ježiš? Vkladá Lazára do rúk spoločenstva a hovorí ľuďom naokolo: „Porozväzujte ho… „
Aj toto je sviatosť zmierenia. Boh odpúšťa, kriesi Lazára, ale cirkev ho vyslobodzuje z pohrebných plachiet. Ak by si nemal cirkev, ktorá ti pomôže dostať sa z pohrebného rúcha, v priebehu pár minút by si pravdepodobne zahynul. Toto je to, čo povedal Ježiš Petrovi a apoštolom: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,23).

Štyri dimenzie sviatosti zmierenia
Sviatosť zmierenia má štyri dimenzie. Chcem sa tu obrátiť na svojich bratov kňazov, lebo my kňazi často nezohľadňujeme tieto štyri dimenzie sviatosti, ale orientujeme sa len na jednu.

Odpustenie
Prvá, najbežnejšia dimenzia, o ktorej vieme najviac, je odpustenie. To je moment, keď nám Ježiš hovorí: „Dovoľ, aby som ti odpustil.“ Už sme dosť povedali o tom, čo si môžeme odniesť zo sviatosti zmierenia. Ale najdôležitejšie je rozlíšiť, spoznať, že sme zdraví hriešnici, nie hriešnici psychicky chorí alebo väzni.
Keď ideme k sviatosti zmierenia, ideme tam preto, aby nám boli odpustené hriechy. Teraz vám chcem povedať niečo veľmi dôležité: „Prosím vás, verte, že keď idete k sviatosti zmierenia, vaše hriechy sú už odpustené.“ Veľmi často počujem otázky typu: „Naozaj mi Boh odpustil?“ Prosím vás, dajte to nabok, Boh vám odpustil.

Uzdravenie
Človek, ktorý prichádza k sviatosti zmierenia, je človek zranený, ktorému často nestačí odpustiť hriechy, ale treba sa modliť za jeho uzdravenie. Okrem toho trpí aj pod útlakom diabla, to znamená, že zlý duch ho napáda v slabej oblasti jeho osobnosti. Vidíme to aj na sebe. Keď ideme k sviatosti zmierenia, rozhodneme sa, že sa už nikdy nedopustíme určitej slabosti, ale potom príde chvíľa, keď znova zistíme, že sme bezmocní. Často si hovoríme, že dokážeme kráčať v Ježišovi, že sa dokážeme vyhnúť skoro všetkým hriechom, ale je tu hriech, nad ktorým nemáme moc.
Azda najkrajší moment sviatosti zmierenia nastáva vtedy, keď sa za nás kňaz modlí, aby sme boli uzdravení v tejto oblasti. Je to zvlášť účinné vtedy, keď chodíme k tomu istému kňazovi, ktorý nás pozná a môže nám pomôcť objaviť naše slabé stránky, ktoré zlý duch utláča.

Oslobodenie
Je tu tretia dimenzia, keď nám Ježiš hovorí: „Dovoľ mi, aby som ťa oslobodil od všetkých zlých duchov.“ Každý kňaz je počas sviatosti zmierenia aj exorcistom, lebo počas sviatosti dochádza k priamemu stretnutiu so zlým.
K sviatosti zmierenia často prichádzajú ľudia, ktorí boli v spojení s okultizmom, špiritizmom, satanizmom alebo sa ocitli v skupinách, o ktorých budeme hovoriť neskôr. A často potrebujú byť oslobodení od zlého ducha, ktorý je v nich v dôsledku skúseností, do ktorých boli zatiahnutí. Kňaz musí pomôcť človeku, aby odmietol zlého ducha v sebe a pozval Ježiša do tej oblasti jeho osobnosti, ktorá bola predtým pod útlakom zlého ducha.

Posilnenie
Potom je tu štvrtá dimenzia, ktorá sa pozerá do budúcnosti. Pán hovorí človeku: „Dovoľ mi, aby som ťa posilnil.“ Žiadame Ducha Svätého, aby vstúpil do slabých oblastí človeka a posilnil ho pre budúcnosť.
Vo sviatosti zmierenia rozlišujeme štyri dimenzie. Pán postupne hovorí človeku: Dovoľ, aby som ti odpustil. – Dovoľ, aby som ťa uzdravil. – Dovoľ, aby som ťa oslobodil. – Dovoľ, aby som ťa posilnil. Zmierenie ako sviatosť je prekrásna skúsenosť. Je to stretnutie s Otcom, ktorý nás objíma. Nesmieme sa na ňu pozerať ako na niečo, čo musíme. Ak po vyznaní hriechov nie sme plní radosti, potom nám niečo naozaj chýba, lebo stretnutie s Ježišom, ktorý nám odpúšťa, prináša obrovskú radosť. To je vždy skúsenosť, ktorú máme veľmi radi.
poďakujme sa Bohu za sviatosť, ktorú nám dal. Žiaľ, mnohí sa pozerajú na sviatosti ako na veľmi ťažký prvok katolíckeho náboženstva. Ale ľudia, ktorí prežívajú svoje katolícke náboženstvo, ďakujú Ježišovi, s ktorým sa v nich môžu stretať.

Záverečná modlitba
Chcem vás pozvať, aby sme spolu prežili podobenstvo o márnotratnom synovi. Predstavte si seba ako márnotratného, strateného syna, hladného, ďaleko od domova.
Jedného dňa si márnotratný syn povie: „Vrátim sa a pôjdem do domu môjho otca.“ Nemá čo jesť, nemá čo piť. Možno bolo potrebné, aby mu nik nedal jesť. Keby stretol niekoho, kto by mu dal jesť a piť, možno by sa nerozhodol vrátiť sa k otcovi. Ale teraz sa ocitol s prázdnymi rukami.
Možno sa niečo podobné prihodilo i tebe. Sú chvíle, keď sa nestaráš, či pôjdeš k Otcovi. A potom príde čas a ty ochorieš, padneš, cítiš sa pod nátlakom zlého, cítiš, ako obrovský problém tlačí na tvoje plecia… a vtedy nastane chvíľa, keď sa postavíš a povieš: „V dome môjho Otca je tak veľa chleba a ja tu umieram hladom. Pôjdem do domu svojho Otca.“
Vcíť sa do roly márnotratného syna, odeného v špinavých handrách. Pôjdem k Ježišovi. Ale čo by som mal so sebou vziať? Predstavujem si, ako stratený syn hovorí: „Čo by som mal svojmu Otcovi priniesť, čo by som mu mal dať, čo by som mal dať Pánovi?“
Teraz by som chcel niečo navrhnúť. Počas voľna si nájdi v prírode malý kamienok, ktorý bude symbolizovať tvoj hriech, veľmi konkrétny hriech. A uchop ten kamienok do ruky. Predstav si, že počas tohto seminára budeš kráčaš k Ježišovi s týmto hriechom vo svojej ruke. A potom príde chvíľa, keď odovzdáš kamienok – svoj hriech, Ježišovi.
Pred svätou omšou polož svoj kamienok na stôl, ktorý bude pred oltárom. Niektorí položia svoj kamienok na oltár už dnes. Nepripravuj sa, že ho položíš zajtra alebo pozajtra. Ak to nebudeš môcť urobiť, ak nebudeš pripravený, zober si svoj kamienok domov. A drž ho v ruke. Keď príde čas, zahoď ho alebo ho polož pred boho-stánok alebo pred oltár. Je to jediná vec, ktorú môžeme dať Ježišovi.
A teraz si predstav, že sa stretáš s Otcom. Cítiš, ako ťa Otec objíma. Neskrývaj svoj hriech, Otec ťa veľmi dobre pozná. On je jediný, ktorý ťa môže objať, aj keď je tvoje srdce naplnené závisťou a žiarlivosťou. On je jediný, ktorý ťa môže objať s celou tvojou minulosťou. On je jediný, ktorý ťa môže objať so všetkými tvojimi hriechmi. Len hľadaj jeho lásku, vnímaj jeho lásku, vnímaj jeho odpustenie. A potom otvor svoju ruku a podaj mu svoj kamienok.
A teraz ti Pán hovorí: „Choď, umy sa, obleč sa a nechaj, aby ti Cirkev nastokla na prst prsteň.“ Ak potrebuješ sviatosť zmierenia, vykonaj ju. Ak ťa trápi hriech, ktorý si ešte doteraz nevyznal, ktorý je skrytý v tebe, ale nie je skrytý Ježišovi, vlož ho do Pánových rúk v sviatosti zmierenia. Neboj sa, Ježiš ťa volá len preto, aby ti odpustil a aby ťa potešil svojou láskou a radosťou z odpustenia.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.