Ježiš, môj uzdravovateľ

Uzdravenie ako stretnutie so vzkrieseným Kristom

Dnes poobede budeme uvažovať o tom, že vnútorné uzdravenie je stretnutie so vzkrieseným Kristom. Povedali sme si, že sa potrebujeme uzdraviť zo svojej minulosti. Ako? Čím to je, že sa v nás rany v priebehu rokov hromadia a ovplyvňujú nás aj v prítomnosti?
Ľudská myseľ má schopnosť pamätať si. A to, čo si pamätáme, môže byť vedomé i podvedomé. Pamäťou sme schopní nielen si spomínať na minulosť, ale aj znova prežiť staré udalosti. Je to ako s elektrickým drôtom. Ak sa jej dotkneme ako elektrického drôtu a potrasie nás, to znamená, že minulosť, ktorej sa dotýkame, je ešte stále prítomná. Každý z nás má s tým skúsenosť. Ak nám niekto pripomenie, čo sa stalo v minulosti, všetci vieme, že na to reagujeme. Reagujeme strachom, hnevom alebo vzburou, pocitom viny, začíname prežívať úzkosť. To znamená, že naša minulosť je ešte stále prítomná.
Dievčatko alebo chlapček, mladá žena alebo mladý muž, dospievajúci, ktorý je v nás, ešte stále žije. No nielen to. My dokonca prežívame bolesť, ktorú sme kedysi cítili. Je tu však rozdiel. Niekedy trpíme nevedome. Trpíme, a nevieme prečo. Nechápeme, že to, čo sa okolo nás deje dnes, je len dôsledkom toho, čo sa stalo včera. A tak sa nahromadené zranenia môžu navonok prejaviť neovládnutými výbuchmi hnevu, závisti a depresie.
Prečo som žiarlivý? Možno preto, že v detstve moja matka uprednostňovala moju sestru, že ma učiteľ nebral do úvahy, a teraz žiarlim na ľudí v mojej modlitbovej skupine. A koreň tohto stavu je veľmi hlboko.
Keď zostupujeme ku koreňom nášho podvedomia, bolestné zážitky a spomienky z minulosti sa vzájomne spájajú a prelínajú. Stávajú sa v nás negatívnou silou. Celá táto nahromadená negatívna energia sa prejavuje ako negatívny prístup, negatívny zvyk alebo chorobný stav. Vidíte, že náš život je ovládaný tým, čo sa stalo včera, a nie tým, čo sa deje dnes. Tá tmavá a podvedomá časť môjho ja sa stáva skutočným domovom pre vinu, strach, pre energiu sebazničenia a občas aj pre samovražedné sklony.
Ak máme osobné problémy, intelektuálne alebo citové, fyzické alebo duchovné, ak máme problémy vo vzťahoch, ak trpíme psychosomatickými chorobami, potrebujeme prosiť Boha, aby sa týchto oblastí dotkol svojím svetlom a aby sa uzdravili. To je tá dobrá zvesť, ktorú nachádzame v Izaiášovi (53,4-5):
„ Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.
On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.“
Pán nás v tejto nádhernej stati Písma vyzýva, aby sme vložili do jeho rúk svoje utrpenie a smútok, všetky naše bôle a vzbury, svoju vinu, veď sme boli uzdravení jeho ranami. V Lukášovom evanjeliu čítame: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.“ A čo je tá dobrá zvesť? „Poslal ma oznámiť zajatým, že sú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ (Lk 4,18-19)
Pán nás pozýva, aby sme išli za ním a on nás obdarí slobodou. Ježiš je jediný, ktorý nás môže dokonale uzdraviť: Ja som cesta, pravda a život. Nik. nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Tnl4,6). Prírodné vedy nás môžu uzdraviť iba čiastočne. Psychológia môže uzdraviť našu psychiku, medicína naše telo, všetky ostatné vedy môžu pomôcť uzdraviť iba určitú časť našej bytosti. Jedine Ježiš nás môže uzdraviť celých a dokonale. Ježiš nie je len cestou k uzdraveniu, ale on je jedinou cestou. On nie je len nejakou pravdou, ale on je jediná pravda. On nás nielenže vedie k životu, ale on sám je život.
A ešte si vyhľadajme jeden citát (l Pt 2,24): „Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili. „ Autor listu potvrdzuje iba to, čo sme už počuli od Izaiáša.

Ježišov dotyk nás uzdravuje
Kedykoľvek v sebe objavíme nevyrovnané city, minulé spomienky, negatívnu energiu, je veľmi dôležité, aby sme zavolali Ježiša a požiadali ho, aby sa dotkol týchto oblastí našej osobnosti. Prosíme ho, aby znova pokrstil tieto zasiahnuté oblasti, aby ich ponoril do Ducha Svätého, aby sa obnovili, premenili a uzdravili jeho mocou.
V našom živote je veľa oblastí, ktoré potrebujú uzdravenie. Teraz ich iba načrtnem. Napríklad: Aké boli okolnosti môjho počatia? Bolo moje počatie ozajstným úkonom pravej lásky? Ako prebiehalo tehotenstvo mojej matky? Bol to čas radosti pre môjho otca i pre moju matku? Aké bolo moje narodenie? Neprežívali moji rodičia negatívne to, že som sa narodil? Aký je môj rodokmeň? Stalo sa mi nejaké nešťastie v živote? Prežili moji rodičia nejakú negatívnu skúsenosť počas tohto obdobia, napr. rozvod, rozchod? Zomrel v našej rodine niekto blízky? Cítil som, že ma rodičia milujú? Alebo ma nemilovali?
Tieto a podobné okolnosti môžu byť koreňom agresivity v našom živote. Môžu byť aj koreňom samoty a sebaodmietnutia a preto musíme zavolať Ježiša, aby ich uzdravil svojím svetlom.
Môžeme si tu spomenúť aj na chyby, ktorých sa dopustili naši rodičia počas našej výchovy a formácie. Môžeme si tu spomenúť na ich krutosť, že nás zneužili, keď sme sa cítili sami a opustení. Možno si spomíname na negatívne zážitky, ktoré spôsobila smrť niektorého z rodičov, možno choroba, ich časté hádky a bitky. Všetky tieto okolnosti potrebujú Ježišovo uzdravenie.

Podmienky uzdravenia Odpustiť
Ako sme už spomenuli, jednou podmienkou nášho uzdravenia je odpustiť ľuďom, ktorí nás zranili. Niekedy treba odpustiť aj ľudom, ktorí nie sú vinní za to, čo nám urobili. Napr. ak sa o vás vaša matka v detstve nemohla dostatočne starať, lebo bola chorá, nenesie za to vinu, ale napriek tomu môžete cítiť voči nej hnev. A tak aj v tomto prípade treba odpustiť to, za čo ten druhý nenesie vinu. Musíme sa trénovať v tom, aby sme prijali odpustenie, aby sme hľadali odpustenie a aby sme odpustenie prejavili. Toto sú tri dimenzie odpustenia: Prijať, hľadať a prejaviť odpustenie.

Prijať odpustenie
Prijať odpustenie za všetky naše hriechy v minulosti. Často odmietame a neprijímame odpustenie, lebo sme príliš pyšní, aby sme prijali fakt, že sme sa zmýlili, alebo nie sme schopní prijať to, žeby k nám Boh mohol byť milosrdný. Dnes ráno sa ktosi pýtal, či sa naše hriechy znova objavia pred naším zrakom v súdny deň. Biblia nám dáva veľmi jasnú odpoveď, ktorú nájdeme v liste Hebrejom (10,17): „Na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“

Hľadať odpustenie
Hľadať odpustenie prítomných hriechov. Moderný človek, žiaľ, nehľadá odpustenie svojich hriechov, lebo stratil zmysel pre hriech. Myslí si, že mnohé hriechy už nie sú hriechmi. Hovorí, že masturbácia nie je hriechom, nie je hriechom ani predmanželský sex, ani potrat, ani rozvod. A mnohé iné hriechy moderný človek už nepovažuje za hriechy. Ak ich však za hriechy nepovažuje, to ešte neznamená, že hriechmi nie sú.
Ak zjeme jedlo, ktoré je otrávené, či už veríme, že je otrávené alebo nie je, výsledok je rovnaký. Často sa nám stáva, že potláčame svoju vinu. Zatláčame ju do podvedomia a to nás môže v budúcnosti zraniť. Ak prosíme Ježiša, aby uzdravil naše spomienky, Ježiš nás o spomienky neoberie. Budeme si aj naďalej spomínať na ne, ale Ježiš zoberie našu bolesť na seba, aby nám pomohol.
Ak bol niekto zneužitý ako dieťa a teraz je uzdravený, to ešte neznamená, že zabudne na to, čo sa stalo. Ak si však spomenie na túto udalosť, už nebude cítiť hnev a nečistotu. V dôsledku tejto udalosti sa zneužitá osoba už nebude cítiť sexuálne rozorvaná. To znamená, že bola uzdravená z toho, čo sa stalo v minulosti.

Prejaviť odpustenie
Niekedy sa nám stáva, že posudzujeme ľudí na základe určitého problému.
Jedna moja asistentka prišla za mnou veľmi nahnevaná. Kedykoľvek príde za ňou nejaká žena a hovorí jej, že sa dopustila potratu, namiesto toho, aby pocítila k nej súcit a pomohla jej, cíti voči takejto žene veľký hnev, a nechápe prečo. Má pochopenie pre akýkoľvek problém či hriech, ale nikdy nemala porozumenie pre ženu, ktorá zabila svoje dieťa. Spočiatku si myslela, že je to čosi pozitívne, že je človekom, ktorý má úctu k životu. Ale potom som jej povedal, že budeme musieť nájsť koreň tohto posudzovania. A to nebolo jednoduché.
Zistili sme, že keď bola ešte dieťa v matkinom lone, počas prvých mesiacov tehotenstva sa jej matka pokúsila o prerušenie tehotenstva, ale nikdy o tom nehovorila a držala to v tajnosti. Ale v podvedomí tejto ženy bola bolesť z matkinho odmietnutia. A kedykoľvek za ňou prišla nejaká matka s problémom potratu, podvedomie jej pripomenulo, čo hrozilo jej. A to bolo príčinou jej hnevu. Keď žena našla koreň svojho hnevu, požiadala Ježiša, aby vstúpil do tohto temného obdobia jej života, potom odpustila svojej matke, s ktorou sa dlho o tomto probléme rozprávala. Aj jej matka ju požiadala o odpustenie a tým sa skončil hnev.
Keď teda cítime hnev a nie súcit, podvedome trpíme a ani nevieme prečo. Ako vidíte, sme veľmi komplikovaní. Preto som vám povedal na začiatku seminára, že možno na konci budete mať v sebe ešte väčší zmätok ako na začiatku, lebo nájdete veľa oblastí, ktoré vplývajú na vašu prítomnosť bez toho, aby sme o tom vedeli. Ak o nich neviete, to ešte neznamená, že tam nie sú. Mnohé naše postoje či naše správanie je len dôsledkom našich spomienok a rán z minulosti.
Môžem vás uistiť, že Ježišovi oveľa viac záleží na tom, aby sme tieto oblasti objavili, ako nám. On túži položiť svoju ruku na tieto rany a uzdraviť nás. A my mu ďakujeme za dobrú zvesť, ktorú nám prináša. On chce, aby sme sa stali slobodnými Božími deťmi.

Záverečná modlitba
Počas jednej našej modlitby sme zakúsili Otcovo objatie. Dnes precítime objatie našich sestier alebo našich bratov. Počas jednej prednášky som vám povedal, že človek, cez ktorého vám Boh dáva moc uzdravovať, je človek, ktorý vám je najbližší. Je to človek, ktorý vás najlepšie pozná a ktorý vám dokáže sprostredkovať lásku. Teraz sa pokúsime prežiť tento druh uzdravenia. Vytvorte dvojice a nájdite človeka, ktorý je vám v tejto miestnosti najbližší. Počas piesne vstaňte a nájdite ho. Môže to byť vaša matka, manželka, priateľ, jednoducho človek, pri ktorom sa cítite uvoľnene.
Dúfam, že ste už našli svojho „uzdravovateľa“! Nezabudnite však na to, že aj on je zraneným uzdravovateľom. Počas modlitby nerobte nič, iba sa spojte so mnou v modlitbe, ktorú budem prednášať ja. Chyťte sa za ruky a zatvorte oči. Precíťte, že človek, ktorý je vedľa vás, je vám oporou. Budete kanálmi lásky jeden pre druhého. Boh vás miluje prostredníctvom tohto človeka, ktorého pre vás vybral.
Najprv sa budeme modliť za človeka, ktorý je na pravej strane. Človek, ktorý je napravo, bude prijímať lásku. Nemusíte hovoriť nič, len precíťte, že Otcova láska prechádza cez tohto brata či sestru na vás. V tomto prípade drží tvoju ruku ten, ktorý je naľavo a je to znak podporujúcej lásky. A takisto ani osoba po ľavej strane nebude hovoriť nič, iba precíti, že je kanálom Božej lásky. Boh miluje túto sestru, tohto brata po tvojej pravici tým, že ťa pozýva, aby si bol kanálom jeho lásky. Prijímaj Otcovu lásku a nechaj ju prechádzať na svojho brata či sestru. A teraz začnem modlitbu za človeka, ktorý je po tvojej pravici.
Môj syn, moja dcéra, precíť, že ťa milujem. Je to tvoj Boh, ktorý ťa miluje. Naplň sa mojou láskou, precíť, že si pre mňa vzácny. Nemaj strach zo svojich hriechov, len sa uvoľni v mojej láske. Dovoľ, aby moja láska pretekala do teba a cíť sa milovaný človekom, ktorý je vedľa teba. Človek, ktorý je vedľa teba, predstavuje všetkých ľudí, ktorí ťa v živote zranili. V tejto chvíli, keď drží tvoju ruku vo svojich rukách, ťa za nich všetkých prosí aj o odpustenie. Otvor svoje srdce pre odpustenie všetkým, ktorí ti ublížili. Ak ti prichádza na um nejaký človek, ktorý ti ublížil, precíť teplo, ktoré vychádza z ruky brata alebo sestry, ktorý je vedľa teba a ktorému odpúšťaš. Pros o odpustenie a bude ti odpustené.
A teraz ty budeš kanálom lásky pre osobu, ktorá je po tvojej lavici. Vezmi si jeho ruku do svojich rúk. V tejto chvíli budeš pre neho kanálom lásky ty. Otec si ťa vybral, aby jeho láska pretekala na tvojho brata, sestru. Precíť, že ťa Boh miluje. Precíť, že ťa človek vedľa teba miluje. Boh ťa miluje a volá ťa po mene. Pamätaj, že si vrytý do Božej dlane. Pamätaj, že ťa Boh zavolal po mene ešte pred stvorením sveta. Človek, ktorý je vedľa teba, zastupuje všetkých tých, ktorí ti ublížili počas tvojho života. A tento človek, ktorý ich všetkých zastupuje, ti hovorí: Otvor svoje srdce pre odpustenie a odpusť mi. Odpočiň si v Otcovej láske. Dovoľ, aby Otcova láska prúdila do teba a naplnila svojou láskou všetky temné oblasti tvojho vnútra. Teraz sa navzájom objímte, prijmite objatie jeden druhého, akoby vás objímal samotný Boh, akoby vám dával bozk pokoja.
Ďakujeme ti, Pane Ježišu, za tvoju lásku a radosť, ktorú nám dávaš. Amen.