Ježiš, môj uzdravovateľ

Prežívanie problémov s Ježišom

Príbeh o diabloch

Chcel by som začať príbehom.
Raz mali diabli v pekle veľký problém. Problém spočíval v tom, že iba málo Slovákov sa dostáva do pekla. Zišli sa teda na schôdzi, aby sa poradili, čo robiť, aby sa viac Slovákov dostávalo do pekla. Jeden z nich povedal: „Musíme ich presvedčiť, že peklo nejestvuje .“ Ďalší povedal: „Nie, to tu už bolo, musíme nájsť nový spôsob. “ A ozval sa ďalší: „Presvedčime ich, že Boh nejestvuje. “ No iný mu odporoval: „Nie, to nepomôže. Ak ich budeme o tom presviedčať, povedia, že musí existovať, lebo ho cítia vo svojom vnútri. „A bol medzi nimi jeden, ktorý dal veľmi múdry návrh. Povedal svojim spoločníkom: „Povedzte im, že peklo jestvuje, povedzte im aj to, že Boh jestvuje, povedzte im, že diabli sú skrz-naskrz skazení. Pomôžte im robiť semináre. Pomôžte im, aby nadobúdali vedomosti a skúsenosti. Ale potom im povedzte, aby začali až zajtra. A to bude fungovať. „
Preto je veľmi dôležité, aby sme začali dnes. Chvíľa, keď sa nás Boh dotkne, je tou chvíľou, kedy máme začať. Počas týchto dní sme sa dotkli, a myslím, že sa ešte dotkneme, mnohých našich rán. A je možné, že po návrate domov skonštatujeme: „Objavil som svoje rany. Ale čo teraz? Čo mám robiť?“
Tí, ktorí sem prišli iba s túžbou po zázračnom uzdravení, vrátia sa domov veľmi nespokojní. Povedali sme, že proces uzdravovania je pingpong medzi Bohom a nami. Je to proces. Najprv si musíte uvedomiť svoje rany, potom prijať zodpovednosť za ne a musíte sa rozhodnúť, že chcete byť uzdravení. Potom treba prísť pred Pána a položiť mu otázku: „Pane, čo mám teraz urobiť?“ A Boh vás bude postupne privádzať k uzdraveniu.

Objaviť a uzdraviť svoje rany
Nestačí objaviť naše rany pochádzajúce z minulosti, ale treba sa ich naučiť aj uzdravovať. Nebudeme na to používať žiadnu psychoterapiu, ale navrhnem vám duchovnú cestu, ako možno uzdraviť svoje rany. Iste, nehovoríme, že psychoterapia nie je dobrá, že nám nemôže pomôcť objaviť a uzdraviť naše zranenia. Ako sme už povedali, všetky prírodné vedy majú svoje hranice. Iba Ježiš môže dať človeku úplné uzdravenie. Dnes vám chcem podať metódu, ako môžeme pozvať Ježiša, aby sa dotkol našich rán.
Hneď na úvod chcem povedať, že uzdravenie sa môže udiať dvomi spôsobmi.
Môže nastať chvíľa, keď povieme Ježišovi: „Pane, odním odo mňa tento kalich,“ Aj Ježiš prosil svojho Otca, aby ho uchránil pred krížom. Uzdravenie sa často deje týmto spôsobom. Úplne zabudneme, čo sa stalo v našom živote, alebo sme dokonale uzdravení z rán, pre ktoré sme trpeli.
Ale je tu aj druhý moment, keď hovoríme Ježišovi: „Pane, pomôž mi, aby som sa dokázal postaviť k svojmu problému“, lebo nie všetky problémy môžu byť vyriešené. Sú problémy, ktorým môžeme iba čeliť. A to je vtedy, keď problémy, ktorými trpíme, pochádzajú z okolností, nad ktorými nemáme kontrolu. Ak napr. moje utrpenie pochádza z rodinných problémov a ich riešenie nezávisí odo mňa, uzdravenie spočíva v znášaní problému, a nie v jeho riešení. To možno vzťahovať aj na telesné choroby, ktoré sa nedajú liečiť, alebo lepšie povedané, ktoré Ježiš nechce vyliečiť, lebo má pre človeka iný plán.
Poznal som na Sicílii sestru, ktorá zomrela pred niekoľkými rokmi. Strávila asi sedemdesiat rokov v posteli ako chorá. Ale bola taká vyrovnaná a pokojná, že mnohí ľudia za ňou prichádzali, aby sa za nich modlila. A sedemdesiat rokov prežila tak, že evanjelizovala na svojej posteli. Viete si predstaviť, prečo Pán túto sestru neuzdravil? Mal pre ňu iný plán. Lepšie povedané, uzdravenie, ktoré jej dal, nebolo telesné uzdravenie. Pán jej dával silu znášať chorobu spolu s ním. Ešte lepšie by sme to mohli vyjadriť tak, že zápasila spolu s Kristom, lebo aj Ježiš zápasil počas svojho utrpenia.

Ježiš – pravý Boh a pravý človek
Najprv si položme otázku: „Kto je ten Ježiš, za ktorým prichádzam?“ Je to ten, ktorý trpel, ako trpím ja. Je to ten, ktorý prežíval všetky city tak, ako ich prežívam ja. Je to Ježiš, ktorý prežíval strach. A kedže bol slobodnou bytosťou, povedal by to aj verejne: „Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel“ Qn 12,27).

Ježiš nariekal a plakal
Autor Listu Židom nám hovorí, že Ježiš nariekal a plakal pred tým, ktorý ho mohol od utrpenia oslobodiť. Bál sa, potil sa krvou, bol rozrušený. Ježiš, za ktorým ideme, je Ježiš, ktorý plakal. A pretože bol osobou slobodnou, nezakrýval svoj plač. Plakal nad Jeruzalemom. Plakal vtedy, keď bol v Naime a videl syna vdovy. Plakal vtedy, keď jeho priateľ Lazár zomrel. Plakal verejne a nemal pritom žiadne zábrany.
Často sa bránime plaču, lebo myslíme, že udržať plač je znakom sily. Ale to nie je prejav sily, lež nedostatok slobody. Keď necháme voľný priechod našim citom, to neznamená, že sme slabí. Svätá Terézia z Avily a svätý Ignác z Loyoly často hovorili o dare slz. Ale ja sa nezvyknem modliť za dar sĺz, lebo je veľmi rozšírený. Spomínam si na jednu ženu, ktorá prijala krst v Duchu, išla naradostená domov a povedala svojmu manželovi: „Musíš to vedieť, dnes som dostala dar jazykov.“ Muž zareagoval: „Ja úbožiak!“
■ v ■ v v r  ■■

Ježiš prežíval hnev
Ježiš prežíval aj chvíle hnevu. Bol často nahnevaný, napr. na farizejov, na Herodesa… Keď za Ježišom prišli herodiáni a farizeji a odkázali mu od vládcu, že nemá dovolené naďalej kázať v Galileji, čo odpovedal? „Choďte a povedzte tej líške: „Hla, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nieje možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema«“ (Lk 13,32-33).
Bol nahnevaný na Petra, keď ho Peter chcel odviesť od kríža. Ježiš mu vtedy povedal: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské! “ (Mt 1 6 , 23) .
Je však rozdiel medzi Ježišovým a naším hnevom. Ježiš sa nehneval preto, že by bol stratil sebakontrolu. Lukáš hovorí, že to bola horlivosť za Pánov dom, ktorá v ňom vyvolávala hnev, najmä keď vyháňal kupcov z predsiene chrámu. Náš hnev nebýva výrazom postoja, je skôr nedostatkom sebakontroly. Ak kričíte na svoje dieťa, vaše dieťa by malo pochopiť, prečo naň kričíte. Hnev, ktorý dieťa pochopí, je dobrý hnev. Ale ak ste sa nahnevali preto, že ste stratili nervy a sebakontrolu, je to zlý hnev.

Ježiš prežíval radosť
Ježiš prežíval aj radosť, bol šťastný a plesal v duchu. Svoju radosť aj prejavoval a netajil sa ňou. Hovorí nám o tom Lukáš, keď cituje Ježiša, plesajúceho v Duchu Svätom: „Zvelebujem ta, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Lk 10,21).
Som si istý, že Ježiš prejavoval svoju radosť aj tancom, keď bol sám so svojím Otcom. Na stretnutia so svojím Otcom Ježiš vyhľadával osamelé miesta, na ktorých mohol prejaviť svoj vzťah k Bohu. Chodieval do hôr neďaleko jazera. S týmito podrobnosťami sa môžeme stretnúť v evanjeliách podlá Lukáša, Marka a Matúša. Často chodieval do samoty skoro ráno alebo neskoro večer. Občas trávil celú noc v modlitbe. Po rozmnožení chleba poslal preč svojich učeníkov a sám vyšiel na horu. Neviem si predstaviť Ježiša, ktorý celú noc kľačal pred svojím Otcom, ale viem si ho predstaviť ako stál, tancoval, tlieskal, chválil Boha, teda nejakým spôsobom prejavoval svoju radosť.

Ježiš trpel
Z evanjelia vidíme aj to, že Ježiš bol frustrovaný. Cítil nepokoj, keď plakal nad Jeruzalemom. Napriek tomu, čo všetko robil pre toto mesto, Jeruzalem nebol ochotný
prijať jeho posolstvo. A plakal nad ním. Ako vidíte, Ježiš bol ľudskou bytosťou, človekom. Je Bohom, ale zároveň aj človekom. A keďže bol aj človekom, mal srdce, ktoré trpelo. Trpel vtedy, keď ho Judáš zradil. A prihováral sa mu/ Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lk 22,48). Trpel vtedy, keď ho pred Kajfášom sluha udrel po líci. Reakciu utrpenia poznáme: „Prečo ma biješ?“ (Jn 18,23). Viete si predstaviť utrpenie, ktoré prežíval Ježiš, keď prechádzal cez dvor a videl, ako ho Peter zaprel? Pozrel sa na Petra a Peter v tom pohľade hneď vybadal, že Ježiš trpí.
■ v ■ v v r  ■    ■ 4  ■

Ježiš prežíval pocit viny
Doteraz sme ešte nespomenuli pocit viny. Čo myslíte, prežíval Ježiš pocit viny? Nebuďte prekvapení, ale áno. Niesol na svojich ramenách všetky naše hriechy. Neboli to jeho hriechy, ale naše, a boli pre neho veľkým bremenom. Nie je dôležité, že tie hriechy neboli jeho, ale naše. Ak nesiem nejaký ťažký náklad, či je ten náklad môj alebo tvoj, ťarchu bremena cítim rovnako. Ježiš neniesol svoje hriechy, ale naše hriechy, a cítil ich ťažobu a bremeno.
Keď prijal na seba naše hriechy, bol tým najväčším hriešnikom, ale nie pre svoje, lež naše hriechy. A pocity hriešnika sú strašné, lebo cíti, že ho opustil Boh. Ježiš chcel zakúsiť to, čo prežíva každý hriešnik. Cítil, že Boh ho opustil, lebo je zaťažený hriechom. A prežíval pocit viny. Chcel prejsť cez veľké utrpenie, ktoré prežíval z pocitu opustenosti Bohom Otcom.
Ježiš je Boh a ako Boh vedel, že Otec je s ním. Ale ako človek cítil, že Boh Otec ho opustil. A tak sa obracia na Otca a hovorí mu: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15,34). Bola to chvíľa, keď Ježiš necítil Otcovu lásku. Vedel, že ho Otec miluje, ale necítil to, neprežíval to.

Ježiš vykupiteľ
Aj my často hovoríme: „Viem, že ma Boh miluje, ale necítim to.“ Ježiš chcel prežiť všetky tieto citové pohnutia. Viete prečo? Aby nás vykúpil. Snažte sa pochopiť, čo vám teraz poviem. Často si kladiem otázku, prečo mal Ježiš strach pred smrťou? Svätý Pavol tento strach neprežíval, ale hovorí: „Keby som si mal žiadať niečo od Boha, ani neviem, čo by som si žiadal. Ani neviem, či by som si žiadal to, aby som tu ostal so svojimi bratmi, alebo že by som išiel k nemu. Ale ak by som mal niečo uprednostniť, tak by som ho požiadal o to, aby si ma zobral“ (pórov. Flp 1,21-26).
Keď zomieral svätý František, spieval pred sestrou Smrťou. Ako je to možné, že Ježiš, Boh, mal strach pred smrťou, a Pavol a František sa smrti nebáli? Dôvod je veľmi jednoduchý. Lebo Ježišova smrť vykúpila aj Pavlovu aj Františkovu smrť.
Keď porovnáme Ježišovo utrpenie a utrpenie mnohých svätých, vidíme, že na tvárach svätých sa zračí väčšia radosť, ako na Ježišovej tvári, potiacej sa krvou. To preto, lebo Ježišovo utrpenie vykúpilo ich utrpenie. To isté sa vzťahuje aj na strach. Ježišov strach vykúpil náš strach. Ježišov hnev vykúpil náš hnev. Ježišova úzkosť vykúpila našu úzkosť. Ježišov smútok vykúpil náš smútok. Ježišova osamotenosť vykúpila našu osamotenosť.
Aj Ježiš sa cítil sám. Všimnime si ho v Getsemanskej záhrade, keď sa modlil a potil krvou. Prerušil modlitbu a išiel za Petrom. Čo mohol Peter v tej chvíli urobiť pre Ježiša? Nič. Napokon to bol on, ktorý mu vždy spôsobil nejaké nepríjemnosti. Ale v tej chvíli Petra potreboval a spýtal sa ho, prečo spí. Ježiš sa cítil sám. A táto Ježišova osamotenosť vykupuje našu osamotenosť.
Zamerajme sa na túto vec z veľmi praktického hľadiska. Čo to znamená, že Ježišov strach vykupuje náš strach? Každý Ježišov skutok je skutok vykupiteľský a má nekonečnú hodnotu. Táto nekonečná hodnota platí po dvetisíc rokoch aj pre nás a pôsobí aj na nás. Uzdravujúca sila, ktorá vychádza z Ježišovej smrti, nás uzdravuje aj dnes.
Je to niečo podobné, ako keby sme mali dva drôty. Jeden drôt je živý, pod elektrickým prúdom, druhý mŕtvy. Vedenie, ktoré predstavuje Ježiša, je živé. Vedenie, ktoré predstavuje nás, je mŕtve. Ak však spojíme tieto dva drôty v jeden, elektrický prúd bude prechádzať z jedného do druhého a druhý drôt ožije.
Ak teda máme strach, snažme sa spojiť svoj strach s Ježišovým strachom, a Ježišov strach vykúpi náš strach. To čo je v nás mŕtve, ožije. Lebo to, čo urobil Ježiš, je stále živé. Nemôžeme povedať, že nás Ježiš vykúpil, ale že nás Ježiš vykupuje.
Uvediem vám niekoľko citátov z Písma, ktoré vás presvedčia o tom, že Ježiš prežíval podobné city, aké prežívame my. Ježiš bol nahnevaný: Mk, 11,15 a naši., Mt 23,13 a naši; Ježiš prežíval strach: Mt 26,36-38; mal pocity radosti a slávnostnosti: Jn 2,1-11, Lk 10,21; bol frustrovaný: Mt 23,37 a naši.; prežíval aj hlad a spo-lucítil s tými, ktorí boli hladní: Mt 4,1-2, Jn 6,1-7, Jn 4,4-8,31-34, Lk 6,1-5. V Písme nachádzame Ježiša, ako plače: Jn 11,32-38, Lk 19,41. Ježiš bol netrpezlivý: Jn 14,8 a naši, Mk 10,35-45; súcitil: Lk 4,38 a naši., Mt 20,29­34, Mk 14,14, Mt 9,35; bol milosrdný: Lk 23,39-43. Prepáčte, že vám nevyhľadávam všetky tieto texty, bola by to krásna skúsenosť vidieť, že Ježiš je jeden z nás. Ale môžete to urobiť sami počas svojej meditácie. Úmyselne vám uvádzam tieto texty, aby ste sa k nim vedeli vrátiť, keď budete prežívať podobné city.

Prežívanie problémov s Ježišom

Príbeh o skúsenom admirálovi
Žil raz jeden admirál a slúžil na vojnovej lodi. Raz v noci v diaľke zbadal svetlo a svetelným kódom vyslal správu k tomuto svetlu-. „ Uhnite!“ Ale odpoveďou na jeho správu bola druhá správa: „ Uhnite vy!“ Admirál sa nedal a odpovedal: ,Ja som admirálom na veľkej vojnovej lodi, nebudem uhýbať, ale vy uhnite na východ!“ A znova prišla tá istá odpoveď: „ Vy uhnite na východ!“ Admirál vyslal ďalšiu správu: ,Ja vediem flotilu, takže sa uhnite na východ vy!“ Ale odpoveď bola taká istá: „ Vy uhnite na východ!“ Admirál sa nasrdil a odpovedal: „Bez ohľadu na to, či sa uhnete alebo nie, ja idem priamo!“ A odpoveď znela-. „Robte si, čo chcete. Ja som maják!“
Smejete sa, ale presne toto robíme aj my s Ježišom. Často mu chceme diktovať, kde sa má uhnúť v našom živote a kam má ísť. Prikazujeme mu, aby išiel tam alebo tam, aby sme my mohli ísť cestou, pre ktorú sme sa rozhodli. Ale Ježiš je maják, on sa nemôže pohnúť. Pohnúť sa musíme my, ak chceme byť uzdravení. A práve preto chceme dnes pozvať Ježiša, aby nás viedol pri našom úplnom uzdravení.
Poviem vám, ako môžeme spájať svoje city a svoje zážitky s citmi a zážitkami Ježiša, a ako sa môžeme uzdraviť pomocou slov, ktoré sú život. Snažte sa nájsť okolnosti v Ježišovom živote, keď Ježiš podobne trpel, ako trpíte vy. Poviem vám príklad, aby ste porozumeli, čo som vám povedal.

Príbeh depresívnej ženy
Raz prišla za mnou asi dvadsaťosemročná žena, ktorá bola vo veľmi depresívnom stave. Bola veľmi smutná, ale nevedela pochopiť prečo. Usilovali sme sa nájsť koreň jej depresie. Išli sme do jej minulosti a snažili sme sa zistiť, či sa v jej detstve neodohralo niečo také, čo ju zranilo. Spomenula si na jednu udalosť, keď bola v detstve naozaj veľmi smutná.
Jej rodina bola veľmi chudobná a bolo ich veľa, šesť či osem detí. Matka sa nemohla vhodne postarať o všetky deti, a tak keď malo toto dievča pne sväté prijímanie, matka mu úplne spontánne dala šaty, ktoré mala jej sestra rok predtým. V tomto by nebolo nič mimoriadne, ale dievča pocítilo odmietnutie. Zdalo sa mu, že jej matka má radšej jej bratov a sestry ako ju.
Keď prechádzala procesia prvoprijímajúcich, dievčatko cítilo, ako keby sa každý človek pozeral na jeho zažltnuté šaty,‘ ktoré malo na sebe. Možno to nebola pravda, ale myslelo si to. Apo celý život cítilo túto ranu. Pre niekoho iného by sa táto udalosť javila úplne normálne, ale pre toto dievča to bol začiatok sebaodmietania a koreň jej smútku a depresie. Neskôr sa vždy cítila menejcenná v porovnaní s druhými, vždy sa stavala bokom, a myslela si, že ju nikto nebude môcť mať rád.
Spomínam, že táto mladá žena veľmi plakala, keď sa v spomienkach vracala k tejto udalosti. Ranu sme objavili a našli sme aj koreň jej smútku. Čo však ďalej? Máme drôt, ktorý je mŕtvy. Potrebujeme objaviť živý drôt, teda Ježišov skutok alebo zážitok, ktorý vykupuje jej zážitok. Vyzval som ju, aby sme sa spoločne pokúsili nájsť podobnú udalosť v Ježišovom živote, aby z nej mohla načerpať vykupiteľskú energiu, ktorá by uzdravila jej ranu. Išli sme na Kalváriu a našli sme Ježiša na kríži, ako sa pozerá na vojakov, ktorí hádžu kocky o jeho rúcho. Určite boli zranené jeho city a tak sme sa snažili spojiť smútok dievčaťa s bolesťou Ježiša, pozerajúceho na vojakov. To bola tá vykupiteľská udalosť, ktorá mala vykúpiť bolestnú udalosť v živote tohto dievčaťa.
Vyzval som ženu, aby si predstavila, že ide na Kalváriu so svojimi šatami v rukách. Kladie ich k Ježišovým nohám, trpí spolu s ním a prežíva s ním poníženie. Ale teraz ho prežíva spolu s Ježišom, ktorý sa na ňu pozerá a hovorí jej: „Chápem tvoje utrpenie, lebo ja som trpel takisto ako ty.“ Doteraz prežívala utrpenie sama, ale teraz ho začína prežívať spolu s Ježišom. A volá na Ježiša: Ježišu, pomôž mi, uzdrav ma! Ježišu, dovoľ, aby prúd tvojej milosti prešiel z teba na mňa a uzdravil ma!“
Kedykoľvek si potom spomenula na udalosť pri prvom svätom prijímaní, vždy si spomenula aj na to, že je na Kalvárii a trpí spolu s Ježišom. A postupne sa jej rana zacelila a teraz je úplne uzdravená, lebo udalosť v Ježišovom živote uzdravila udalosť v jej živote.

Príbeh ženy trpiacej strachom z povrazu
Raz prišla za mnou žena s veľmi zvláštnym problémom. Prežívala kruté pocity strachu, ale jej strach vrcholil, keď videla povraz a hák. Snažil som sa zistiť, prečo má taký strach z povrazu a háku. Určite muselo byť niečo, čo sa prihodilo v jej živote v súvislosti s povrazom. Pospomínala mi toho veľmi veľa, ale cítil som, že mi niečo zatajuje. A skutočne, v jej živote bolo niečo, za čo sa veľmi hanbila a o čom nechcela hovoriť.
Keď mala šestnásť rokov, vstúpila do izby svojho otca a našla ho obeseného. Viete si predstaviť ten šok, ktorý toto mladé dievča zažilo. A na tento obraz nikdy nevedela zabudnúť.
Od tej chvíle mala strach zo všetkého. Nedokázala pochopiť, že všetky jej následné strachy pochádzajú z toho jedného strachu, keď našla svojho otca obeseného.
Nechal som ju, aby podrobne vyrozprávala celú udalosť. Ak je to možné, a to chcem veľmi zdôrazniť, je potrebné nechať vyrozprávať tieto záležitosti veľmi detailne, lebo už vtedy nastáva začiatok uzdravovania. Ale treba nájsť správnu osobu.
Žena plakala a bola nahnevaná na Boha. Nechal som ju, aby otvorila ventil všetkým svojim citom. Keď skončila, mali sme pred sebou identifikovanú ranu (vtedy tá rana veľmi bolí). Keď sme našli koreň jej strachu, museli sme položil svoju ruku na túto ranu a poprosiť Ježiša, aby ju uzdravil. A tak sme sa snažili objaviť nejakú udalosť v Ježišovom živote, ktorá by pripomínala udalosť, ktorú prežila žena.
Našli sme Ježiša na Kalvárii, ukrižovaného medzi dvomi mužmi. Žene som povedal, aby si nepredstavovala Ježiša ukrižovaného, ale obeseného. A pri Ježišovi sme si predstavili dvoch mužov, tiež obesených, z ktorých jeden bol jej otec. Teraz videla svojho otca nie obeseného v izbe, ale obeseného pri Ježišovi, ako zápasí so smrťou spolu s Ježišom. Sprítomnenie tejto chvíle bolo pre ňu veľmi bolestné. Vždy sa snažila vymazať zo svojej mysle obraz svojho obeseného otca. Vždy sa snažila túto ranu ukryť. Teraz znova vidí svojho otca obeseného, ale nie v jeho izbe, lež pri Ježišovi. A snaží sa sprítomniť túto chvíľu, ale pri Ježišovi. Jej otec hovorí Ježišovi: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
Veľké utrpenie spôsobovala žene otázka: „Kde je teraz môj otec? Je môj otec v nebi?“ Mala veľké pochybnosti a kládla si otázku, či je spasený. A teraz počula Ježišovo uistenie: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Ak toto slovo bolo povedané lotrovi, prečo nie aj môjmu otcovi? A toto slovo prinieslo svetlo do života tejto ženy.
Kedykoľvek slúžim svätú omšu s modlitbami za oslobodenie ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu, táto žena verejne vyznáva, vydáva svedectvo o tejto udalosti a neprežíva pritom nijaký strach. Je uzdravená.
Čo teda potrebujeme? Spojiť svoje problémy s Ježišovými problémami, aby mohli prijať Ježišovu energiu a mohli byť uzdravené. Biblia je Božím slovom. Ak je nejaká chvíľa vo vašom živote, keď sa toto slovo stáva slovom, ktorým sa k vám prihovára Ježiš, tak toto slovo sa stáva živým. Už nebude len slovom, ktoré bolo povedané lotrovi pred dvetisíc rokmi. Vo chvíli, kedy ho čítate, vás toto slovo vykupiteľský uzdravuje.
Navrhujem vám: Kedykoľvek v sebe pocítite nevyrovnaný cit, kedykoľvek pocítite, že ste odhalili koreň svojho problému a rozhodnete sa dotknúť svojej rany, aby sa uzdravila, snažte sa nájsť nejakú udalosť v Ježišovom živote a prežiť ju. Snažte sa bojovať spolu s Ježišom. Je to veľmi pekné, keď môžete prežívať svoj život s Ježišom. Ak ste unavení, žite s Ježišom, ktorý je unavený. Ak máte strach, prežívajte tento strach s Ježišom. Nech ste v akejkoľvek situácii, nech máte akýkoľvek problém, snažte sa ho prežívať s Ježišom. A dovoľte Ježišovi, aby vás vykúpil a spasil.

Záverečná modlitba I.
Na záver sa pokúsime prežiť v modlitbe to, o čom sme hovorili. Nájdem vám text z Písma a budeme sa snažiť spolu s Ježišom prežiť udalosť opísanú v Písme. Nemôžeme sa venovať všetkým zraneniam, ktoré máme, a preto si musíme vybrať jednu, ktorá bude pre všetkých vás veľmi známa. Myslím, že všetci máte skúsenosť s tým, že cítite prázdnotu počas modlitby a nedokážeme nadviazať spojenie s Pánom. Tento pocit precítil aj Ježiš, keď sa modlil v Getsemanskej záhrade.
Prosím vás, aby ste si našli Mk 14, 32-42: Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsema-ni, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“ Vzal so sebou
Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ Trochapoodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdiet? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. “ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. Ale keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im : „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina-, hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko. „
Čo sa často stáva tebe i mne, to prežil aj Ježiš, keď sa modlil v Getsemanskej záhrade. V tejto chvíli, môj Pane, sa aj ja desím a som plný úzkostí. Môj problém je predo mnou. Cítim sa sám a opustený. Pre teba, Pane, bol Otec všetkým. Ale v tejto chvíli si necítil jeho prítomnosť. Preto si vo svojej opustenosti išiel za Petrom, Jakubom a Jánom. Vo svojom boji si túžil po ľudskej úteche, potreboval si pomoc človeka, ale aj to ti bolo odoprené, lebo tvoji dôverní priatelia zaspali. Neuvedomili si, cez čo si prechádzal. Jednoducho zaspali.
V    tejto chvíli, Pane, sa aj cítim sám so svojím problémom. Nikto ma dokonale nepochopí. Nikto mi nemôže naozaj pomôcť. Moje srdce, Pane, je naplnené smútkom a úzkosťou. Môj Pane, ty si chcel prežiť tieto hrozné chvíle, len aby si mohol uzdraviť môj smútok a moju úzkosť. Ty sám si ich nepotreboval prežiť. Pane, ale urobil si to pre mňa.
V    tejto chvíli aj ja bojujem, aby som vedel plniť tvoju vôľu. Bál si sa tej hodiny, Pane, a bojím sa jej aj ja. Podobne ako ty, aj ja sa chcem obrátiť na Otca slovami: Otče, Abba! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. Ale nech sa stane tvoja, nie moja vôľa.
Pre všetky bolesti, Pane, ktoré si pretrpel v tejto hodine, ťa prosím o silu povedať Otcovi svoje áno, ako si mu ho povedal ty. Keď si vyslovil svoje áno, vôbec si nebol nadšený. Nebolo to pre teba ľahké, bolo to veľmi ťažké. Ale povedal si to. V tejto chvíli chcem spojiť svoju vyprahnutosť s tvojou bezútešnosťou, aby som prijal od teba energiu, ktorú nemám, aby som ju získal z tvojho zápasu s Otcom. Duch je ochotný, ale ľudská prirodzenosť je slabá. Pomôž mojej ľudskej prirodzenosti a daj mi silu niesť kríž, aby som dosiahol vzkriesenie a slávu vykúpených Božích detí. Amen.

Záverečná modlitba II.
A teraz sa budeme snažiť prežiť to, čo som vám rozprával.
Znova privrite oči, pokúste sa vstúpiť do Božej prítomnosti a sprítomnite si jeden ² najväčších problémov, ktoré dnes prežívate. Môže to byť dosť ťažké, keď budete takto identifikovať svoju ranu. Možno by ste sa radšej na ňu ani nepozreli, ale zahľaďte sa skutočnosti do tváre. Dovoľte Duchu v tejto chvíli, aby vám sprítomnil z Ježišovho života nejakú udalosť, ktorá je veľmi blízka tej, ktorú prežívate.
Ježiš plačúci, Ježiš nahnevaný, Ježiš osamotený, Ježiš zranený svojím blízkym priateľom, Ježiš, ktorý nemohol objať svoju matku na Kalvárii, Ježiš, ktorý plače nad mŕtvym priateľom, Ježiš s ťarchou hriechov na pleciach, Ježiš, ktorému je ťažko plniť Otcovu vôľu. Ježiš všetkým týmto prešiel, takže môžete spojiť udalosť zo svojho života s udalosťou z jeho života.
Ježiša obvinili aj z toho, že koná svoje zázraky mocou Belzebula. Jeho príbuzní ho nazvali bláznom. Aj Ježišovo srdce trpelo, keď cítil, že ho druhí nemilujú. Môžeme to vidieť vtedy, keď ho zradil Judáš, keď ho zaprel Peter, keď ho opustili apoštoli. Ježiš prežíval veľkú bolesť vtedy, keď ľudia, pre ktorých urobil toľko dobrého, kričali: „Ukrižuj ho, ukrižuj!“ Predstavte si niečo podobné, lebo je možné, že aj vás zatracujú, odsudzujú. Bolo to veľké zranenie aj pre Ježiša, keď ľudia, ktorých tak veľmi miloval, si namiesto neho zvolili Barabáša.
Pane Ježišu, v tejto chvíli vidíš všetky moje problémy. Všetky ti ich predkladám, aby si ich vykúpil. Vykúp ma, Pane, vykúp. Všetkým si prešiel, len aby si ma uzdravil. A ja som tu, Pane. Otváram sa tvojmu uzdravovaniu.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.