Ježiš, môj uzdravovateľ

Aby všetci boli jedno

Príbeh o mníchoch
Na jednom vrchu na Západe stál slávny kláštor. Žilo v ňom mnoho mníchov a mnoho pútnikov tam prichádzalo na návštevu. Kláštor mal veľa povolaní a bol známy najmä svojimi liturgickými slávnosťami.
Ale postupne začala sláva a popularita tohto kláštora upadať, už neprichádzali ani mladí žiadať o prijatie do kláštora a rok čo rok sa zmenšoval aj počet mníchov, ktorí v ňom žili. Liturgické slávnosti stratili svoj lesk a aj počet pútnikov klesal.
Predstavený a mnísi boli veľmi nešťastní. Tak sa predstavený rozhodol zvolať všetkých mníchov, aby sa pokúsili nájsť príčinu úpadku. No nemohli prísť na dôvod, prečo to tak je, a preto vyslali predstaveného, aby navštívil múdreho muža. Predstavený sa rozhodol odcestovať do Indie a požiadať o radu indického guru. Našiel veľmi múdreho a svätého muža a predložil mu problém kláštora. Pýtal sa bo: „Čo sa stalo? Čo máme robiť?“ Guru povedal: „Daj mi pár dní na uvažovanie a potom si príď po odpoveď. „
Predstavený niekoľko dní počkal a potom si prišiel po odpoveď. Guru povedal predstavenému iba niekoľko slov: „Dôvod úpadku vášho kláštora je veľmi jednoduchý. Jeden medzi vami je Mesiáš v prestrojení, ktorého ste nespoznali.“
Predstavený sa vrátil do kláštora, zhromaždil všetkých mníchov a odovzdal im odpoveď, ktorú mu dal guru: Jeden z nás je Mesiáš.“ Všetci sa začali usmievať, pozerali sa jeden na druhého a v duchu si hovorili: „Ako je to možné? Ktorý‘ z nás je Mesiáš? Varí si to ty, tvrdohlavec? Vari si to ty, ktorý všetkých ohováraš? Vari si to ty, ktorý si taký nervózny a agresívny?“Keď nad tým takto premýšľali, usmievali sa nad odpoveďou, ktorú im dal guru a nebrali ju vážne. Ale predstavený im povedal: „ Vy ste to nepochopili. Gúm nás upozornil na jeden detail: Mesiáš medzi nami je v prestrojení. Takže sa môže skrývať pod maskou hnevlivého alebo žiarlivého mnícha a môže pôsobiť aj dojmom zločinca. Veď u evanjeliu sa hovorí, že Ježiš pri poslednom súde povie tým, ktorí budú stáť po jeho pravici: „Kedy sme tá videli a kedy sme ti poslúžili?“ A Ježiš im odpovie: „Keď ste prišli do väzenia, aby ste navštívili zločincov, to mňa ste navštívili.“ Ak sa Mesiáš môže pre str oj iť aj za zločinca, prečo by nemohol byť jedným z nás?“
Keď to mnísi počuli, začali nad tým rozmýšľať. A začali sa pozerať jeden na druhého a uvažovali: ..Čo ak práve tento je Mesiáš?“ A ak sa navzájom požiadali o nejakú službu, a niekto nebol ochotný ju urobiť, tak sa zrazu začal pýtať: „ Čo ak práve tento je Mesiáš?“
Keď sa začali jeden na druhého pozerať, akoby ten druhý bol skrytý Mesiáš, ich postoje sa začali meniť. V kláštore zavládol pokoj a prekvitala v ňom láska. Mnísi si začali vážiť jeden druhého, začali si pomáhať a slúžiť. Keď mladí ľudia videli lásku medzi mníchmi, začali prichádzať a žiadali o prijatie do kláštora. A mnísi znova začali slúžiť svoju slávnu liturgiu a aj pútnici prichádzali a navštevovali kláštor. Tajomstvom úpadku kláštora bol nedostatok lásky.
Všetko sa zmenilo, pretože mnísi v každom človeku, v každom bratovi, začali vidieť Mesiáša.

Tajomstvo spoločenstva
Podobný vývin badáme aj na našich modlitbových spoločenstvách, ktoré sprvoti prekvitajú a potom začínajú upadať. Vtedy si právom kladieme otázku: Prečo naše spoločenstvá nie sú charizmatické, prečo sa v nich neprejavujú charizmy? Prečo nevidíme v našej modlitbovej skupine zázraky a znamenia? Čo sa deje?
Čo je toho tajomstvom? Tajomstvo, ktoré by mohlo tento problém vyriešiť, by sme mohli formulovať takto: Snažte sa v každom členovi svojej modlitbovej skupiny vidieť Mesiáša a uvidíte, čo sa bude diať.
Silné spoločenstvo nie je to spoločenstvo, v ktorom je mnoho aktivít. Fungujúce aktivity možno nájsť aj v kluboch a akýchkoľvek iných skupinách. Špecifickou vlastnosťou modlitbových spoločenstiev je láska. Toto je to najdôležitejšie a diabol o tom vie. Ježiš sa modlí k Otcovi: „… aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (pórov. Jn 17, 20-23).

Kríza lásky
Ak je modlitbové spoločenstvo v kríze, môžete si byť istí, že v kríze je láska. A zapamätajte si túto dôležitú vec. Ježiš nám povedal, že naša vzájomná láska bude tým argumentom, ktorý svet presvedčí, že Ježiš je Mesiáš. To znamená, že diabol urobí všetko pre to, aby naštrbil našu jednotu. Ak je modlitbová skupina jednotná a vládne v nej láska, bude vydávať svedectvo o tom, že Ježiš je Mesiáš. Ak diabol rozbije našu jednotu, zničí aj viditeľnú pomôcku, podľa ktorej má svet poznať, že Ježiš je Mesiáš.
Môžete si byť istí, že diabol sa chariziem neobáva. Nebojí sa, keď vidí modlitbovú skupinu, v ktorej sa dejú zázraky. Nebojí sa ani vtedy, keď sa modlitbové skupiny modlia v jazykoch. Jediná vec, ktorá ho desí, je láska. Diabla desí iba láska. Láska je vznešená cesta, ako hovorí Pavol, ktorej sa bojí.

Jednota ako vizuálna pomôcka
Zvážme teraz dôležitosť toho miesta v Písme, kde sa Ježiš modlí za všetkých, ktorí uveria. Lebo hovorí aj toto: „ Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe“ (Jn 17,11). Ježišovo poslanie bude musieť pokračovať. Ale kto ho bude reprezentovať tu na zemi, kto povie svetu pravdu, že on je opravdivý Mesiáš? Kto presvedčí svet o pravde, že on je Boží Syn? Čo je tým dôkazom, ktorý treba dať svetu, že on je Svetlo? Je to jednota, ktorú budeme mať medzi sebou. Bude to len vtedy, keď svet uvidí lásku medzi nami. Len tak sa presvedčí, že Ježiš je Mesiáš.
Toto je vizuálna pomôcka, ktorú nám Ježiš dal, aby sme presvedčili svet. A tak si asi viete predstaviť, že diabol robí všetko, aby ničil jednotu medzi nami. On vie, že svet neuverí, že Ježiš je Pán, ak nebude medzi nami jednota. Toto je dôvod, prečo je v našich modlitbových skupinách rozdelenie. Toto je dôvod, prečo v našich spoločenstvách nastávajú pády a krachy. Toto je dôvod, prečo v žiadnom inom náboženstve niet toľko rozdelení ako v kresťanstve. Všetky diablove útoky sú nasmerované na jednotu. Od chvíle, kedy nastane nejednota, svet nemôže rozpoznať Mesiáša.
Jean Vanier, francúzsky spisovateľ a známy zakladateľ komunity pre postihnutých, napísal veľa kníh o raste komunity. V jeho knihách som našiel dva veľmi pekné výroky.
Hovorí, že by radšej nazval komunitu komunitou odpustenia, a nie komunitou lásky. Vidí, že komunita poskytuje veľa situácií na odpustenie iným. Komunita je skupina ľudí, ktorí sa učia navzájom odpúšťať. A určite máme veľa príležitostí, kde môžeme odpúšťať. Náš rast spočíva v tom, nakoľko sme vytrénovaní odpúšťať iným.
Jean Vanier ďalej hovorí: Komunita nemôže rásť, ak sa v nej nenachádza aspoň jeden človek, ktorého je náročné milovať. Môže nám to znieť čudne, ale je to pravda.

Žena túžiaca po trpezlivosti
Raz ku mne prišla žena a žiadala ma, aby som jej vyprosil dar trpezlivosti. Spýtal som sa jej: „Myslíte to vážne?“ A ona odpovedala: „Na sto percent. “ Tak som sa za ňu modlil, aby jej Pán dal dar trpezlivosti. Na druhý deň prišla za mnou veľmi rozčúlená a pýtala sa: „Prosím vás, za čo ste sa to modlili?“ „Za trpezlivosť. Prečo?“ opýtal som sa. Žena odvetila: „Nikdy som neprežila taký protivný deň ako včera. Bolo to ako v pekle, všetci boli proti mne. „Ja som povedal: „Ďakujme Bohu, lebo vypočul našu modlitbu.“ „Čo tým myslíte?“ opýtala sa. Odvetil som jej: „Modlili sme sa za trpezlivosť. Ako by ste sa mohli cvičiť v trpezlivosti, keby vám na to Bob nedal príležitosť? Ak chcete byť trpezlivá, potrebujete sa v nej trénovať a Pán vám dal včera všetky šance, aby ste sa to učili!“
To isté možno povedať o láske. Ako môžete hovoriť, že milujete, keď vás majú všetci radi? Milujete vtedy, ak milujete ľudí, ktorí vás nemajú radi a vy ich napriek tomu radi máte. Ako môžete povedať, že ste zdvorilí, ak sú voči vám všetci ľudia zdvorilí? Ak sa má prejaviť vaša zdvorilosť, musíte sa s stretnúť s ľuďmi, ktorí sú k vám drsní, a napriek tomu ostanete zdvorilí. Ako by ste mohli rásť v pokore, keď vás všetci naokolo chvália? Ak sa v niečom chcete vycvičiť, musíte využiť výzvu, ktorú prináša deň.
Preto Jean Vanier hovorí: Ak chcete rásť v láske, musíte mať vo svojom prostredí aspoň jedného človeka, ktorý vás nemá rád. Jedného človeka, ktorému budete preukazovať lásku a ktorý vám pomôže cvičiť sa v láske. Teraz chápete, prečo treba žehnať tým, ktorí nás preklínajú? Tí, ktorí nás preklínajú, nám dávajú šancu rásť.
Ak túžite po dare lásky, musíte si nájsť osoby, ktoré vás nemilujú. Ako môžete rásť v láske, keď vás všetci milujú? Ako by ste mohli rásť v láskavosti, keď sú všetci okolo vás láskaví? Ako by ste mohli rásť v pokore, keď vás všetci chvália?
Toto je úloha problematického muža alebo ženy v komunite. Jedna takáto osoba stačí. Ale potrebujete ju. Na tieto osoby sa nesmieme pozerať s hnevom, ale musíme ich vnímať ako prorokov. Toto je dôvod, prečo Jean Vanier hovorí, že spoločenstvo nemôže rásť, ak v ňom nie je aspoň jeden problematický človek.

Test budovateľa spoločenstva
Na záver by som vám chcel dať nejaké pravidlá, aby ste sa mohli skontrolovať, či budujete alebo nebudujete spoločenstvo. Ak chcete, môžete ho brať ako spytovanie svedomia, na ktoré vás pozývam. Chcem vám položiť túto otázku: Si budovateľom spoločenstva? Môžeš sa na seba pozrieť ako na človeka, ktorý prispieva k budovaniu spoločenstva? Ak chceš budovať spoločenstvo, mal by si sa naučiť nasledovné.

Ovládaj svoj jazyk
Ak chceš budovať spoločenstvo, buď pánom nad svojím jazykom a trocha obmedz svoj dar jazyka. Používaj svoj jazyk tak, aby sa nestal tvojím pánom. Často vieš, že máš pravdu, ale možno ešte nenastal v danej chvíli ten správny čas, aby si prehovoril. Ak nevieš ovládať svoj jazyk, potom nie si budovateľ spoločenstva.

Nauč sa počúvať
Buduješ spoločenstvo, ak si trénovaný načúvať. Dokonca hovoríme o umení počúvať. No počúvanie nie je len umením, ale aj veľkým darom, ktorý má len veľmi málo ľudí. Keď už prosíme Ducha o dar jazykov, prečo by sme ho nemali prosiť aj o dar uší? V angličtine sa používajú dve slová pre charakterizovanie sluchového vnemu: slovo „hear“, ktoré znamená počúvať a slovo „listen to“, ktoré znamená viac, načúvať, zaujímať sa o to, čo nám ten druhý hovorí. Nanešťastie, v spoločenstvách je len zopár ľudí, ktorí vedia načúvať. Raz mi ktosi povedal, že Boh nám dal dve uši a jedny ústa, aby sme dvakrát viac počúvali, ako hovorili.

Zostaň ticho, keď ťa kritizujú
Buduješ spoločenstvo, ak vieš byť ticho, aj keď ťa kritizujú. Často sa stáva, že nevieme prijať kritiku a bránime sa jej. Mnohí ľudia, ktorí by nás mali kritizovať, to nerobia – aspoň pred nami – lebo vedia, že sa znova budeme brániť. Isteže, kritika každého zraní, ale zrelý človek uvažuje nad vecami, pre ktoré ho kritizujú. Ak si teda kritizovaný, na chvíľu zavri ústa a pouvažuj nad tým, čo ti povedali.

Cvič sa v službe iným
Mnohí cvičia iných, aby im slúžili, ale oni sami nie sú zvyknutí slúžiť. Mnohí slúžia len preto, aby si sami sebe niečo dokázali, a to nie je pravá služba. Budovateľ spoločenstva je človek, ktorý je pripravený slúžiť, a nie sa dať obsluhovať, a ktorý slúži v malých aj vo veľkých veciach.
Zrelú osobnosť spoznáte nie na základe veľkých vecí, ktoré robí, ale na základe maličkostí. Keď niekde prídete, určite nájdete ľudí, ktorí budú ochotní hneď na vás klásť ruky a modliť sa za uzdravenie. Ale bude len málo takých, ktorí potom pôjdu poukladať stoličky na miesta. Zrelú osobnosť nepoznáme podľa veľkých chariziem, ale podľa drobných služieb, ktoré je ochotná konať.

Cvič sa v odpúšťaní
V     spoločenstve treba stále niečo niekomu odpúšťať. Odpúšťaj svojim vedúcim, odpúšťaj ľuďom, ktorí si myslia, že ťa zranili. Budovateľ spoločenstva je pripravený vždy odpustiť, a to bez vyjednávania, bez kladenia podmienok.

Hovor pravdu citlivo a s láskou
Budovateľ spoločenstva je človek pripravený hovoriť pravdu taktne a s láskou. Nestačí povedať: „Mám pravdu.“ Treba si uvedomiť, že každý jeden človek si myslí, že má pravdu. Ak by si aj mal pravdu, nemáš právo povedať pravdu netaktné a bez lásky.
Mnoho ľudí sa pýta: „Mám povedať pravdu? Keď vidím človeka, ktorý potrebuje napomenutie, mám ho napomenúť alebo mám byť ticho?“ Odpoveď je jediná: Nech vás sprevádza pravda v láske. Ak chýba niektorý z týchto dvoch prvkov, potom už nie ste budovatelia spoločenstva.
Pravda bez lásky je mučenie. Môžem ťa mučiť pravdou. Môžem ťa stretnúť a hodiť
ti všetko blato do tváre tým, že poviem pravdu. Láska bez pravdy je zasa sentimentalita. Nechám ťa ísť bez toho, aby som ti čokoľvek povedal, len aby som ťa nezranil. Ale toto tiež nie je opravdivá láska. Buduješ spoločenstvo, keď vieš, ako povedať pravdu taktne a s láskou.
V  spore nechaj zvíťaziť druhého
Budovateľ spoločenstva je ten, ktoiý nechá druhého zvíťaziť v hádke. Často, keď sa hádame o banálnych veciach, máme tendenciu povedať posledné slovo. Často by sme chceli zvíťaziť v spore, ktorý s niekým vedieme. Ten, kto buduje spoločenstvo, vie ustúpiť a dovolí, aby spor vyhrala druhá stránka a mala aj posledné slovo.

Prinášaj radosť
Budovateľ spoločenstva je človek, ktorého prítomnosť spôsobuje radosť. Sú medzi nami jednotlivci, ktorých prítomnosť nám skutočne prináša radosť.

Podporuj charizmy, nádej a silu iných
Tvorca komunity je človek, ktorý posilňuje v iných charizmy, nádej a silu. Pravý vodca – a my všetci sme v komunite vodcami, lebo v spoločenstve musí každý dávať a nielen prijímať – je človek, ktorý v tebe posilňuje a rozvíja tvoje charizmy, tvoju nádej a silu. Niekedy sa v spoločenstve stretávame s vodcami, ktorí si myslia, že sú syntézou všetkých chariziem. Pravý vodca je ten, ktorý má charizmu syntézy, čiže charizmu koordinovať charizmy všetkých.

Hľadaj v spoločenstve svoju úlohu
V spoločenstve sa nesmieš pýtať, čo ti spoločenstvo dáva, ale musíš sa pýtať: Aká je moja úloha v tomto spoločenstve? Prečo ma Pán priviedol práve do tohto spoločenstva? Čo chce odo mňa, aby som tomuto spoločenstvu dal?
Uvedené body môžu poslúžiť ako test, aby si preskúmal, či buduješ spoločenstvo alebo nie.
Na záver ešte niekoľko slov. Človek, ktorý kráča k Ježišovi sám, je ako vojak, ktorý sa pokúša bojovať mimo opevnenia mesta. Všetci potrebujeme jeden druhého. Krása kresťanstva spočíva v tom, že sme navzájom bratia a sestry. Určite sa stretneme s ťažkosťami, ale každá ťažkosť má byť pre nás príležitosťou na nový rast, príležitosťou dostať sa bližšie k Ježišovi.
Prišli sme na seminár bez toho, aby sme sa navzájom poznali. Ale po krátkom sme začali cítiť, že sme spoločenstvo, rodina. Toto spôsobuje iba Ježiš Kristus. Často som navštívil semináre, nie celkom kresťanské, ktoré boli zorganizované v nejakom hoteli, ale aj po ôsmich dňoch ste cítili, že ste cudzincom. To preto, lebo bratstvo medzi nami môže utvoriť iba ten, ktorý nás zjednocuje.
Keď sa Mahátmá Gándhí po boji za nezávislosť Indie pokúsil vniesť medzi hinduistov a moslimov lásku, nemohol nájsť jej motív v hinduistickom náboženstve, ale ho našiel v kresťanstve. On sám povedal, že našiel túto krásu v blahoslavenstvách, ktoré nám Ježiš dal na vrchu. Je to bohatstvo, ktoré možno nájsť iba v kresťanstve.
Toto chcel naznačiť Ježiš slovami, že ľudia iba vtedy spoznajú, že sme jeho učeníci, keď budeme tvoriť jednotu. Požiadajme Ježiša, aby do nás vlial schopnosť milovať jeden druhého a byť jedno.

Záverečná modlitba
Teraz sa budeme modliť. V tejto modlitbe sa budeme modliť za svoju rodinu, ktorá je prvým spoločenstvom, v ktorom žijeme. Možno žijeme v mnohých ďalších spoločenstvách, ako je farské spoločenstvo, spoločenstvo obnovy v Duchu Svätom, ale prvým a najdôležitejším spoločenstvom je naša rodina. Naša modlitba bude veľmi jednoduchá.
Znova vstúpme do dôvernej blízkosti Pána a vyberme sa do nazaretského domu, v ktorom nájdeme prvú rodinu, Máriu, Jozefa a Ježiša. Celá naša modlitba bude prebiehať v tichu. Aj vy v duchu vojdite do svojho domu a každého člena rodiny vyprevaďte, jedného po druhom, do Nazareta. Keďže všetky naše rodiny sú rozdielne, majú rozdielne zloženie, modlitbu nechám na vás. Chyťte za ruku každého jedného člena vašej rodiny, jedného po druhom, zoberte ho do nazaretského domu a obetujte ho Márii, Jozefovi a Ježišovi. Môžete povedať tieto slová: Mária, obetujem ti svojho muža. Obetujem ti svoju dcéru. Obetujte každého člena svojej rodiny Márii. Jozefovi a Ježišovi. A obetujte ich v tichej modlitbe.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je í teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.

O diablovi
Na začiatku seminára sme povedali, že jednu dimenziu uzdravenia predstavuje uzdravenie od útokov diabla. Dnes sa budeme zaoberať touto témou. Som si istý, že aj mne aj vám sa ľahšie hovorí o Kristovi než o jeho nepriateľovi. Ale asi ma chce Pán Boh potrestať, lebo som prežil jedno obdobie svojho života, v ktorom som v diabla neveril. A teraz o ňom musím tak často hovoriť. Nie preto, že by si to zaslúžil, ale preto, že je to veľmi inteligentné stvorenie, veľmi prefíkané, a robí všetko, len aby odpútalo náš pohľad od Ježiša. A práve preto je dôležité, aby sme poznali taktiku a metódy diabla, nášho nepriateľa, aby sme v boji s ním mohli zvíťaziť.
Myslím, že bude dobré prečítať si tri citáty z Písma, ktoré nás od samého začiatku presvedčia, že víťazstvo v tomto boji patrí nám.

Čo hovorí Písmo?
List Kolosanom – Kristov triumf nad diablom
Písmo nás uisťuje, že diabol je porazený. Keď sa ma niekto pýta: „Môžem poraziť diabla?“, odpovedám: „Nie.“ Diabla nemožno poraziť z veľmi jednoduchého dôvodu: už je porazený. Porazil ho Ježiš na kríži a diabol o tom vie. Vie, že v boji nemôže zvíťaziť. To hovorím preto, lebo diabol je už porazený. Tu nejde o to bojovať s diablom, aby sme ho porazili, ale bojujeme s ním preto, aby sme mu ukázali, že je porazený.
Pavol hovorí tieto slová: „ Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám. a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž“ (Kôl 2,14). Ježiš Kristus nás všetkých vykúpil svojou krvou. A teraz sa pozrime, čo urobil diablovi: „ Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi“ (2,15). Aj tu Pavol používa symbol z vojenského života Rimanov. Keď rímsky vladár nad niekým zvíťazil, dal spútať porazeného vládcu, ktorý musel kráčať za koňom triumfujúceho cisára a za jasotu verejnosti. To bolo pre porazeného kráľa tým najväčším ponížením. Podobne aj Pavol hovorí, že Ježiš svojím krížom ponížil diabla.

List Efezanom – Božia výzbroj
Bezpochyby, do boja s diablom nejdeme neozbrojení. Musíme si obliecť Božiu výzbroj. S touto Božou výzbrojou sa stretávame v Liste Efezanom (6,10-19), kde svätý Pavol hovorí o duchovnej výzbroji:
„Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť!“
Svätý Pavol nám hovorí, aby sme si obliekli Božiu výzbroj, lebo bez nej nemôžeme čeliť útokom diabla. Hovorí o výzbroji, akú používali rímski vojaci. A tak nám symbolicky naznačuje, aká musí byť Božia výzbroj, ktorú si musíme obliecť.
• Opisuje ju takto: „Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou…“Prvou a hlavnou časťou výzbroje vojaka je pravda. Diabol je špecialista na polopravdy, a preto nám bude predkladať polopravdy.
Ak zhrešíme, pôjdeme pred Pána a odovzdáme mu svoj hriech. A začneme sa modliť takto: „Môj Pane, prosím ťa, odpusť mi hriech, ktorý som spáchal.“ Potom sa nám v mysli objaví myšlienka, ktorá nám našepkáva, že nie sme hodní Krista, že nie sme hodní používať charizmy… Ako vidíme, diabol vstupuje do našej modlitby a z pravdy sa stáva polopravda, lebo modlitba by mala pokračovať takto: „Áno, Pane, viem, že som zhrešil, ale viem aj to, že si odpúšťajúci Otec. Prosím ťa, otvor mi srdce, aby som mohol prijať tvoje plné odpustenie.“ Pravý Boh vás vedie k odpusteniu, ale diabol nás vedie k znechuteniu. Preto nám Pavol hovorí, že sa máme prepásať pravdou. Opášte sa pravdou, nie polopravdou.
•     Pavol pokračuje: „… oblečte si pancier spravodlivosti…“ Sme síce hriešnici, ale spravodlivosť je v našom živote dôležitá. Byť spravodlivý znamená ísť cestou za Kristom, bez kompromisov. Nemôžeme viesť dvojitý život. Na jednej strane sa modliť na modlitbovom stretnutí a potom sa hádať s manželkou, keď sa vrátime domov. Nemôžeme viesť život plný modlitby a pritom sa ustavične stavať do popredia. To by bol dvojitý život, ktorý spravodlivý človek nežije.
•     „…a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja!“ Ak poznáme radostnú zvesť, nemôžeme si ju nechať pre seba. Dobrú zvesť treba odovzdávať. Ak to nerobíme, to znamená, že táto zvesť nie zvesťou alebo nie je dobrá. Preto nám Pavol hovorí, aby sme si obuli pohotovosť pre šírenie evanjelia pokoja.
•     Pavol hovorí ďalej: „Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha!“ Diabol sa nás vždy bude snažiť pokúšať vo viere. Uvedomme si, že viera nie je cit, ale úkon vôle, rozhodnutie. Ak nič necítime, na tom vôbec nezáleží. Dôležité je to, ako sa správame.
Poviem vám príklad. Viete, že musíte čerpať silu z Eucharistie. Ale keď prídete pred Eucharistiu, zistíte, že nič necítite. Vtedy vám diabol povie: Je zbytočné chcieť čerpať silu z Eucharistie, veď nič necítiš. Ak nič necítiš, žiadnu silu nenačerpáš.“ A to je diablova lož. Vôbec nezáleží na tom, či niečo cítite alebo necítite. Ak idete pred Eucharistiu, načerpáte z nej potrebnú silu, aj keď nič necítite. Žite z viery, ktorou uhasíte ohnivé šípy zlého ducha.
Mať vieru značí dôverovať. Byť mužom viery znamená byť mužom nádeje. Veríme, že Božie slovo je pravda. A ak je Božie slovo pravda, tak sa nemáme čoho obávať, lebo diabol je už porazený. O to viac sa vás bude snažiť oklamať, že je mocný. Ak mu ukážete, že sa ho nebojíte, pretože nad ním máte moc, ktorú vám dal Boh, vtedy je diabol úplne porazený.
Spomínam si na exorcizmus, ktorý som vykonával nad jedným šestnásťročným dievčaťom. Bol to veľmi ťažký prípad. Keď sa dievča dostalo do tranzu, diabol sa ma snažil zastrašiť rozličnými hlasmi. Ale na konci exorcizmu zvolal „Zľutuj sa nado mnou!“
•     „A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“ Prilba predstavuje našu vieru v to, že sme už spasení, vykúpení. Ježiš nás už vykúpil na kríži. Diabol to vie, ale snaží sa, aby sme na to zabudli, aby sme o tom pochybovali. Pamätajte, že Ježiš vás vykúpil na kríži. Božie slovo je prostriedkom, ktorým môžete poraziť diabla. Toto bol veľmi dôležitý text, ktorý musíme mať na zreteli, kedykoľvek hovoríme o diablovi.

List Galaťanom – Diabol sa bojí kresťana
A teraz sa zamyslíme nad textom z Listu Galaťanom:
„ Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,19-20).
Toto je nový život, ktorý nám dáva Ježiš. Diabol sa trasie pred dôstojnosťou vykúpeného kresťana. Trasie sa pred nami, lebo v nás vidí Božie deti, Božieho syna, Božiu dcéai. Ak sa stretnem s nejakým princom alebo princeznou, je to niečo podobné, ako keby som sa stretol s kráľom alebo s kráľovnou.
Často sa stretávame s kresťanmi, ktorí sa diabla boja a sú z neho vydesení. Ale nemusíte sa báť diabla, lebo on sa bojí vás. Je to diabol, ktorý sa snaží zastrašiť vás zo strachu pred dôstojnosťou vykúpeného kresťana, aby vás mohol pokúšať. Ak sa ho nebojíte, nemôže vám urobiť nič.
Je jasné, že diabol nás nenávidí, závidí nám a žiarli na nás. Nenávidí nás, lebo v nás vidí obraz toho, čo Boh ponúkol najprv jemu. Vidí v nás slávu, ktorá mala pôvodne patriť jemu. Vidí v nás dedičstvo, ktoré dal Boh nám, ale ktoré pôvodne ponúkol jemu. Je naplnený závisťou, keď vidí, že nás Boh prijíma ako božích synov a božie dcéry. A tak sa snaží nasadiť do boja proti nám všetky svoje zbrane, lebo nás nenávidí, žiarli na nás a závidí nám. Ak nás však chráni Božia výzbroj, nemôže urobiť nič.
Kedže nás diabol nenávidí, nemôže pre nás konať žiadne dobro. To je veľmi dôležitý princíp, ktorý treba mať na mysli. Čokoľvek nám prisľúbi, čokoľvek nám dáva, je to len preto, lebo nás nenávidí. Ak nám ponúka uzdravenie, toto uzdravenie nevychádza z lásky, ale z nenávisti voči nám. A takéto uzdravenie sa jedného dňa obráti proti nám. Ľudia často idú za čarodejníkmi a hovoria: „Ale veď výsledok je dobrý. Bol som uzdravený. Dal mi, o čo som prosil.“ Ale dajme pozor. Treba si pamätať, že ak príčinou nebola láska, tak to, čo sme dostali, nevychádzalo z lásky, ale z nenávisti. Ak niečo dostávate z nenávisti, jedného dňa sa to obráti proti vám. Čokoľvek nám diabol dáva, toho sa zriekame, to odmietame, to nechceme. Ak uzdravenie prichádza prostredníctvom diabla, tak ho odmietnite. Nepotrebujete veci, ktoré pochádzajú od diabla.
Keď sa ma pýtajú, či sa bojím diabla, zvyknem odpovedať: „Nie. Diabol sa bojí mňa.“ Existuje diabol?
Ako viete, nie všetci kresťania majú na diabla rovnaký názor. Môžeme uviesť päť kategórií osôb, ktoré majú k tejto otázku odlišný postoj.

• Tí, ktorí v diabla neveria
Niektorí teológovia hovoria o diablovi len preto, aby dokázali to, že neexistuje. Hovoria, že Ježiš často spomína diabla len preto, lebo sa chcel prispôsobiť židovskej mentalite.
Sú ľudia, a medzi nimi sa, žiaľ, nachádzajú aj teológovia, ktorí si myslia, že diabol neexistuje. Hovoria, že všetky citáty, ktoré máme v Biblii o diablovi, sú iba výrokmi typickými pre kultúru, v ktorej žili Židia. Kedykoľvek Ježiš hovorí o diablovi, nepotvrdzuje existenciu diabla, ale hovorí iba rečou ľudu, ktorý v tom čase veril v anjelov, diablov a duchovné bytosti. To je prvá kategória ľudí, ktorí tvrdia, že diabol nejestvuje.
Pavol VI. odsúdil všetkých týchto teológov. Súčasný pápež takisto odsudzuje tých, ktorí šíria túto teóriu. Nevieme si predstaviť, žeby nás Biblia zavádzala. Možno budete prekvapení, ale v Biblii nájdete viac výrokov o diablovi ako o Duchu Svätom. To, pravda, neznamená, že diabol je dôležitejší ako Duch Svätý. 2 Písma jednoznačne vyplýva, že diabol je osobné bytie. Ak by sme chceli tvrdiť, že nejestvuje alebo nie je osobným bytím, museli by sme z Biblie vytrhnúť veľmi veľa strán.
Chcel by som vám zacitovať z Písma časť, ktorá je veľmi dôležitá. Ján vo svojom prvom liste hovorí: „A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ (3,8). To je dôvod, prečo Ježiš prišiel medzi nás – aby zničil diablove skutky. Ak by sme tvrdili, že diabol nejestvuje ako osobné bytie, potom by sme museli tvrdiť aj to, že Ježiš nemal dôvod prísť medzi nás.

•     Tí, ktorí sa diabla boja
Ďalšiu kategóriu predstavujú kresťania, ktorí zachádzajú do druhého extrému. Hovoria o diablovi s veľkým strachom. Sú z neho vydesení a myslia si, že diabol negatívne ovplyvňuje celý ich život. Vidia ho všade. Čokoľvek sa v ich živote stane, všetko pripisujú diablovi. Ak dnes fúka vietor, tvrdia, že je to diablov útok. Úbohý diabol! Môžete si byť istí, že ide o zveličovanie. Nemusíme vo všetkom hľadať diabla. Ani pokušenia nepochádzajú všetky od diabla. Pavol VI. nás o tom ubezpečuje.
Ak si pred týmto seminárom stretol svojho priateľa, ktorý ti hovoril: „Nechoď na ten seminár“, neznamená to, že pokušenie pochádzalo od diabla. Pokušenie pochádzalo od priateľa. Alebo nemusí to byť diabol, ktorý ťa odradil od svätej omše, príčinou mohla byť aj tvoja lenivosť. Takže nemusíme vidieť diabla všade.

•     Tí, ktorí diabla obdivujú
Potom je tretia kategória ľudí, ktorí hovoria o diablovi s veľkým nadšením a sú očarení jeho existenciou. Sú to ľudia, ktorí sa klaňajú diablovi, ktorí mu dôverujú, ktorí s ním vyjednávajú, ktorí sa snažia upriamiť svoj život na neho. Sú ochotní za neho aj zomrieť, lebo sú presvedčení, že diabol im môže dať moc, popularitu a peniaze. Títo ľudia sa nazývajú satanisti. Sú to kresťania, ktorí veria v Boha. A práve preto, že v neho veria, ho chcú hanobiť a bojovať proti nemu. A to je v nich to diabolské.

•     Tí, ktorí o ňom nehovoria
Štvrtú kategóriu tvoria tí, ktorí o diablovi radšej nehovoria. Žiaľ, patria medzi nich aj mnohí kňazi, možno aj biskupi. Myslia si, že prestanú byť moderní, keď budú hovoriť o diablovi. A tak mu nekladú žiadne prekážky a nechávajú ho konať. Títo ľudia hovoria, že treba radšej hovoriť o Ježišovi. Hovoria, že učenie o diablovi nie je najpodstatnejšie, nie je stredobodom našej doktríny, a tak je vraj lepšie o diablovi nehovoriť.
Je pravda, Ježiš je stredobodom. Ale to neznamená, že by učenie o diablovi nepatrilo k podstatným prvkom nášho učenia. Myslím si, že diablovi sa najviac páči práve táto kategória ľudí, lebo ho nechávajú na pokoji, aby si konal svoje.

•     Tí, ktorí veria, že je porazený
Do ktorej kategórie patríme my? Ani do jednej z tých, ktoré sme uviedli. Existuje totiž aj piata kategória. A do nej patria tí ľudia, ktorí veria v diabla, veria, že je už porazený, ale nepopierajú dôležitosť tejto duchovnej bytosti, ani jeho pôsobenie medzi nami.

Rôzne mená diabla
Mohol by som vám uviesť množstvo mien, ktoré Písmo používa na označenie diabla. Nemyslím, žeby vás to zaujímalo, a preto vám uvediem len niektoré.
Diabol je v Písme nazývaný satanom. Satan znamená odporca, protivník. Satan je jedno z najčastejších mien na označenie diabla a stojí v protiklade k menu Lucifer. Nepáči sa mi oslovovať diabla menom Lucifer, lebo Luciferom sa volal ešte predtým, ako sa postavil proti Bohu. Meno Lucifer znamená nositeľa svetla. Lucifer sa stal satanom. Z anjela svetla sa stal odporca. Voláme ho diabol a slovo diabol znamená žalobca, ohovárač. A to je jedno z hlavných zamestnaní diabla: obviňovať nás.
V Knihe zjavenia čítame, že diabol nás obviňuje z hriechov, ku ktorým nás on vyprovokoval. Ján ho nazýva aj vrahom, lebo sa snaží zraniť nás nielen na tele, ale aj na duchu a často aj na duši. Hovorí, že je veľkým klamárom, ktorý sa ustavične snaží podviesť, oklamať ľudí. A preto mu nikdy nesmieme veriť. Vždy, keď hovorí pravdu, tak len preto, že ho k tomu donútil Boh.

Diabol utrpel porážku
Pokúšanie na púšti
(porov. Mt 4,1-11)
Ježiš prišiel na tento svet a porazil diabla svojím krížom. Diabol sa pokúšal všetkými možnými spôsobmi odvrátiť Ježiša od kríža. Snažil sa ho presvedčiť, aby neposlúchol svojho Otca. Pozrime sa, ako pokúšal Ježiša na púšti: „Ak si hladný, prečo by si nemohol premeniť tieto kamene na chlieb?“ Všimnite si, že diabol nežiada od Ježiša nič mimoriadne. Vedel, že Ježiš by to dokázal. Napokon to bol Ježiš, ktorý premenil vodu na víno. Bol to on, ktorý rozmnožil chleby. Čo vlastne žiadal diabol od Ježiša? Neposlušnosť Otcovi! Diabol akoby hovoril Ježišovi: „Neposlúchaj Otca. ale mňa!“ Ale Ježiš nerobí to, čo od neho chce diabol, lebo mu povedal: „Musím počúvať slová môjho Otca, a nie tvoje príkazy!“
Podobná situácia sa vyskytla vtedy, keď diabol povedal Ježišovi, že mu dá všetky mestá. „Mestápatria mne, „ povedal diabol. „Sú moje, lebo ľudia, ktorí v nich žijú, poslúchajú mňa, a nie Boha. A preto ja som kniežaťom týchto miest, ja som ich pánom. “ Žiaľ, to isté môže aj dnes diabol povedať o mnohých mestách sveta a o mnohých krajinách. Mnoho našich miest sa viac klania diablovi ako Bohu, lebo viac poslúchajú diabla ako Boha. A diabol hovorí Ježišovi: „Veď ty si prišiel na to, aby si tieto mestá vykúpil. A máš ich vykúpiť smrťou na kríži. Ale prečo by si sa mal toľko trápiť? Veď ja ti tieto mestá prenechám, ale mám jednu podmienku: Poslúchni mňa namiesto svojho Otca!“
Diabol sa neustále snažil odviesť Ježiša od poslušnosti Otcovi. Keď hovoríme o Ježišových pokušeniach, to znamená, že Ježiš musel zápasiť, aby neurobil to, čo mu diabol hovoril. Pokušenie si nesmieme predstavovať tak, že sa mu zjavil diabol a navrhoval mu doslova veci, ktorú sú v Písme napísané. Ježiš prežíval vnútorný boj, či poslúchať alebo neposlúchať Otca.
To isté možno povedať aj o pokušení, keď diabol povedal Ježišovi: „Prečo sa nevrhneš dolu z vrcholu chrámu? Veď prídu anjeli a ponesú ťa na svojich rukách.“ Vidíte, že diabol sústavne cituje Bibliu. Občas nás môže pokúšať aj Bibliou, aby sme neplnili Božie slovo. Slová, ktoré diabol adresuje Ježišovi, môžeme nájsť v Biblii: „Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neúdení nohu
0 kameň.“ Pokiaľ by sme sa hodili dole len z vlastnej pýchy, len preto, že nám to hovorí diabol, určite by nám neprišli na pomoc žiadni anjeli.
A diabol potom pokúšal Ježiša po celý život. Ďalšie pokúšania
Spomeňte si na udalosť, keď ľudia chceli Ježiša urobiť svojím kráľom a Ježiš musel ujsť. Bol to diabol, ktorý prostredníctvom ľudí hovoril Ježišovi: „Prečo by si mal ísť na kríž? Prečo sa nestať kráľom?“ (pórov. Jn 6,14-15).
Spomeňte si na Petra, keď ho odhováral: „Nie, Pane, ty nesmieš trpieť! To sa ti nesmie stať/“ A Ježiš mu odpovedal: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi!“ (pórov. Mt 16,23).
A diabol pokúšal Ježiša až do poslednej chvíle jeho života a navádzal ho, aby neposlúchol, čo od neho chce Otec. Prehovoril k nemu ústami zločinca, ktorý spolu s ním visel na kríži: „Nie si ty Mesiáš? Tak prečo nezostúpiš z kríža a nezachrániš seba i nás?“ (Lk 23,39).
Toto bolo posledné diablovo pokušenie, ktorým sa snažil Ježiša odviesť od poslušnosti Otcovi.

Pokorenie diabla
Ježiš odovzdáva svoju moc nad diablom apoštolom
Ježiš dokonale porazil a pokoril diabla. Diabol vie, že nemá nad nami absolútne žiadnu moc. Ale to nie je všetko. Ježiš pokoril diabla aj tým, že odovzdal svoju moc apoštolom. V Matúšovi čítame: „Zvolal svojich dvanásť učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu“ (Mt 10,1). Ježiš odovzdal svoju moc, ktorú mal nad diablom, dvanástim apoštolom. Pre diabla to bolo to najväčšie pokorenie, a práve preto sa na človeka tak zúrivo hnevá. No nielen to.

Ježiš odovzdáva svoju moc nad diablom učeníkom
Ak si prečítame ďalší úryvok z Písma, zbadáme, že Ježiš odovzdáva svoju moc nad diablom nielen Dvanástim, ale aj sedemdesiatim dvom učeníkom: Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene. „Ježiš im povedal: „ Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi“(Lk 10,17-20). Nemáme sa radovať z toho, že máme moc nad diablom, ale z nášho dôverného vzťahu s Bohom. Teraz je diabol ešte viac pokorený, lebo všetci Ježišovi učeníci majú nad ním moc.

Ježiš odovzdáva svoju moc nad diablom kresťanom
Ale ani to ešte nie je všetko. Pred nanebovstúpením Ježiš rozšíril túto moc na všetkých kresťanov. Dáva ju každému, kto verí. Táto moc neprislúcha len Dvanástim, neprislúcha len sedemdesiatim dvom učeníkom, ale všetkým kresťanom, ktorí veria. Pán Ježiš hovorí: „ Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú“ (Mk 16,17). V tomto okamihu bol diabol úplne pokorený, akoby ho Ježiš predvádzal v triumfálnom procese.
Ježiš odovzdal svoju moc aj vám. Ďakujme Bohu, že porazil diabla a že nám dal moc nielen bojovať s ním, ale nad ním aj víťaziť.

Pôsobenie diabla
Pápež Pavol VI. opisuje diabla takto: „Diabol je hrozná, tajomná a desivá skutočnosť.“ Musíme si uvedomiť, že diabol je tá najinteligentnejšia bytosť, aká kedy existovala. Keď bol ešte Luciferom v nebi, spoznal svoju moc a krásu, a preto sa postavil proti Bohu. Keď sa stal satanom, Boh ho nezbavil chariziem, ktoré mu predtým dal. A tak by sme ho mohli nazvať supercharizmatikom. Má dar uzdravovania, dokáže robiť divy, pozná celé Písmo naspamäť, ako hovorí svätý Jakub, verí v Boha, ale neverí srdcom, verí iba svojou mysľou. Jeho viera nevedie k láske, ale k nenávisti.
Diabol má dva ciele: V prvom rade chce klamať ľudí. Je to veľký luhár. Môže sa nám zjaviť aj ako anjel svetla. Jeho druhým cieľom je odviesť našu pozornosť od Ježiša. A je pre to ochotný urobiť čokoľvek. Poviem vám príklad, aký je v tom diabol dôsledný.

Mladý muž a jeho problém
Raz som sa stretol s mladým mužom, ktorý sa obrátil vďaka modlitbovej skupine. Tento muž bol veľmi šťastný a rozhodol sa, že bude viesť plný kresťanský život a bojovať s hriechom za každú cenu.
Ale mal jeden hriech, s ktorým nedokázal bojovať a ktorého sa nevedel zbaviť, a to bol hriech masturbácie. Robil všetko možné, len aby sa bo zbavil. Modlil sa, tvrdo zápasil, robil pokánie, ale nič nepomáhalo, nedokázal sa hriechu zbaviť. Jedného dňa bol veľmi znechutený a vo svojej znechutenosti sa obrátil na diabla. Povedal mu-. „Ak si skutočne taký mocný, pomôž mi, aby som sa zbavil masturbácie. Prosil som Ježiša, aby mi pomohol, ale zdá sa, že ma nepočuje. A tak riskujem a obraciam sa na teba. Pomôž mi.“ Od tej chvíle sa toho hriechu nedopustil. Diabol ho vypočul. Pomohol mu, aby viac nehrešil.
Mladý muž bol z toho zmätený a kládol si otázku-. „Ako je to možné, že mi Boh nepomohol? Ako je možné, že mi diabol pomohol zbaviť sa hriechu?“ Prišiel za mnou veľmi znepokojený a zdôveril sa mi so svojou skúsenosťou. Pochopil som, čo sa stalo.
Diabol môže pomôcť človeku aj v modlitbe, ale pod jednou podmienkou: že odvrátite svoju pozornosť od Ježiša. Diabla nezaujíma to, či sa dopúšťame masturbácie alebo nie, či sa rúhame alebo nie, či sme verní alebo neverní svojmu manželskému partnerovi. Diabol má jediný cieľ: Odvrátiť náš pohľad a našu pozornosť od Ježiša. Chce nás presvedčiť, že je mocnejší ako Ježiš. Chce nás presvedčiť, že on vypočuje naše modlitby, ale Ježiš nie. Chce nás presvedčiť, že nepotrebujeme Ježiša, ale potrebujeme diabla. Toto je diablov klam.
Keď sa mi mladý muž zveril so svojím problémom, povedal som mu-. „ Okamžite sa zriekni pomoci, ktorú ti ponúkol diabol, aby si sa zbavil hriechu masturbácie.“ Zriekol sa a znova mal tie isté problémy ako predtým. Bol čoraz zmätenejší. Zriekol sa niečoho, čo bolo dobré, ale zriekol sa niečoho, čo mu dal diabol.
Často nechápeme, prečo sa Ježiš rozhodne niečo urobiť a niečo neurobiť. Ježiš‘ má plán aj s naším duchovným životom. Má pre nás plán, ako by sme mali rásť v našom duchovnom živote. Niekedy dopustí, aby sme boli slabí, aby sme sa k nemu lepšie pripútali.
Diablove útoky sú veľmi prefíkané. Svätý Pavol hovorí, že diabol je oblečený do ovčieho rúcha. Ak vám predstavuje niečo zlé, okamžite spoznáte, že je to pôsobenie diabla. Ale je ťažšie odhaliť ho, keď vám predstavuje niečo dobré, alebo niečo, čo v sebe skrýva zlo.
Diabol sa nás vždy bude snažiť rozrušiť. Môže to urobiť tak, že upúta náš pohľad na nejakú charizmu, na niečo, čo je samo o sebe dobré. Ale bude to charizma, ktorá vás odpúta od Ježiša. Vďaka tejto charizme budete pracovať pre Ježiša, ale tak, že na neho zabudnete. Lebo diablovi neprekáža, že pracujete pre Ježiša. Záleží mu na tom, či sa rozprávate s Ježišom. Ak dosiahne, že sa s Ježišom nebudete rozprávať, môže vám pomôcť pracovať pre Ježiša. Ale potom sa s Ježišom už nerozprávate.