Ježiš, môj uzdravovateľ

Diablova ponuka
Čo nám diabol ponúka? Moc
Najprv nám ponúka moc a pýchu. Spomeňte si, že bol kedysi Luciferom. Teraz je satanom, teda niekým, kto klame. Lucifer sa stal satanom, lebo bol stále pyšnejší, túžil získať väčšiu a väčšiu moc a ponúka ju aj teraz. Preto sa satanisti klaňajú diablovi a preto sa aj medzi kresťanmi často vyskytuje boj o moc. Vidíte to v modlitbových spoločenstvách, vo farnostiach, medzi kňazmi a biskupmi, vidíte to vo všetkých sférach Cirkvi. Toto je jeden z veľkých bojov, ktorý diabol vedie. Ustavične nám kladie do mysle slovo moc, moc, moc… Je to boj o vodcovstvo, o prvenstvo, je to úplný opak toho, čo nás učí Ježiš: Ja som Učiteľ, ja som Majster, ale neprišiel som preto, aby som bol obsluhovaný, ale aby som slúžil“ (pórov. Jn 13,14-15). A umýval svojim učeníkom nohy.

Neposlušnosť
Ďalšia ponuka je neposlušnosť. Lucifer sa stal satanom preto, lebo nebol poslušný. A diabol nás stále nabáda k tomu, aby sme boli neposlušní. Pozrime sa na hriech našich prarodičov. Nevieme presne, akého typu bol hriech Adama a Evy. Ale je isté, že to bola neposlušnosť voči Bohu. Podstata hriechu je: „Neposlúchnite Boha a uvidíte, čo je dobro a zlo.“ Čo znamená poznať dobro a zlo? Diabol im povedal: „Vy rozhodnete o tom, čo je dobré, vy rozhodnete o tom, čo je zlé. Nedovoľte Bohu, aby za vás rozhodoval, nedovoľte, aby to bol on, ktorý vám povie, čo je dobré a čo zlé, ale buďte to vy, ktorí o tom rozhodnete“ (pórov. Gn 3,1-5). A to je presne to, čo človek urobil a čo robí stále. Nevzťahuje sa to len na posledných dvetisíc rokov, ale na celé dejiny ľudstva.
Pozrime sa na človeka dneška. Chce rozhodovať o tom, či je potrat dobrý alebo zlý. Chce rozhodovať o tom, či je rozvod dobrý alebo zlý. Človek sa už nepýta Boha, čo je dobré a čo je zlé. Sám rozhoduje o tom, čo je dobré a čo je zlé. A to je satanov hriech – neposlušnosť.

Nejednota
Potom je tu tretí spôsob, ktorý diabol používa, a to je nejednota. Počas poslednej večere Ježiš prednáša veľmi dôležité slová. Hovorí o apoštoloch a tých, ktorí im uveria:
„No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa“ (Jn 17,20-23).
Svet sa len vtedy presvedčí o tom, že Ježiša poslal Boh, keď bude vidieť, že sme jednotní. Preto je pre diabla veľmi dôležité, aby rozbíjal jednotu. Ak raz vo svete vládne nejednota, svet nemôže spoznať Ježiša ako Mesiáša. A tak diabol smeruje svoje útoky proti jednote.
Keď sa rozhliadnete, vidíte nejednotu všade. Niet náboženstva, v ktorom by bolo viac nejednoty, ako v kresťanstve. Sú stovky náboženstiev, tisíce siekt, ktoré tvrdia, že Ježiš je Pán.
V Afrike, v Keni, existuje asi osemsto náboženstiev, ktoré sú oficiálne uznané štátom. Viete si predstaviť tú nejednotnosť. Keď idete do Izraela, kde sa Ježiš narodil, kde nás spasil, stretávate nejednotnosť. Keď idete na Kalváriu, nájdete tam jeden oltár. Oltár je rozdelený na tri časti – jedna pre katolíkov, druhá pre ortodoxných a tretia pre Arménov. Toto je nejednota. Prečo? Lebo diabol útočí proti jednote. Vie, že tam, kde vládne nejednota, tam nemožno objaviť Ježiša ako Spasiteľa.
Zakončil by som toto stretnutie slovami sv. Augustína: „Diabol je ako pes na dlhej reťazi, ktorý sa z nej nemôže odtrhnúť. Ak nevkročíte na jeho územie, nemáte sa čoho obávať.“ Ale ak vstúpite na miesto, ktoré môže zasiahnuť, vtedy na vás môže zaútočiť. Je to niečo podobné, ako keď navštívite zoologickú záhradu a vidíte v klietke divého leoparda. Ak sa leopard nachádza v klietke, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Môžete sa na neho pozerať, môžete naň robiť grimasy, nevznikne žiaden problém. Ale nedávajte ruku do klietky! Potom sa situácia zmení. Diabol je akoby leopard v klietke, ale s tým rozdielom, že má v porovnaní s
klietkou väčšie pole pôsobnosti. Je na dlhšej reťazi. A tak nás obchádza ako lev a snaží sa napadnúť toho, kto je nerozumný.

Diabol útočí
Diablove útoky
Útoky diabla sú veľmi rafinované. Na človeka útočí piatimi spôsobmi. Pokušenie
Prvý spôsob, ako diabol na človeka útočí, je cez pokušenie. Myslím, že nemusíme do detailov rozoberať, čo je to pokušenie, lebo každý z nás ho už zažil. Pokušenie znamená, že diabol sa nás snaží donútiť, aby sme urobili to, čo nesmieme, a neurobiť to, čo urobiť máme. Pokušenie má človeka priviesť k neposlušnosti Bohu. Musíme mať na pamäti, že nie všetky pokušenia pochádzajú od diabla. Väčšina z nich vychádza z nášho temperamentu, povahy, vzdelania, z prostredia, v ktorom žijeme, z rodiny, od priateľov, zo situácie, z našej mentality, z okolností, v ktorých sa nachádzame.
Ak sa napr. rozhodnem ísť na svätú omšu a priateľ mi povie: „Načo by si išiel na omšu, poď sa radšej poprechádzať!“, v tej chvíli ma nepokúša diabol, ale môj priateľ. Hoci ma aj diabol nepokúša priamo, nepriamo vstúpi do tohto pokušenia a vždy je pripravený využiť ho. To, že nie všetky pokušenia pochádzajú od diabla, jasne povedal pápež Pavol VI.

Vexácia
Ďalším diablovým útokom je vexácia. Čo je to vexácia? O vexácii hovoríme vtedy, keď sa diabol snaží vyrušiť, znepokojiť človeka aj vonkajším spôsobom. S týmto javom sa môžete stretnúť v životopisoch niektorých svätcov. Diabol trápil napr. svätého Jána Vianneyho, farára z Arsu. Často ho vyrušoval v noci, počas spánku. To isté môžeme povedať aj o pátrovi Piovi, stigmatizovanom kapucínovi.
Nemyslím si, že je tento jav bežný. Ale nech by sa stalo čokoľvek a keby vás diabol vyrušoval, nemusíte sa báť, zoberte si tabletky na spanie. Ale niekedy sa diabol skutočne snaží takýmto spôsobom vystrašiť svätých. Samozrejme, tu nemožno hovoriť o vine človeka, ktorého diabol takto znepokojuje. Oveľa vážnejší je prípad, keď vás diabol pokúša, aby ste neplnili Božiu vôľu, než keď vás iba straší.

Infestácia
Tretí daih diablovho úroku nazývame infestáciou. Čo je infestácia? O infestácii hovoríme vtedy, keď sa diabol snaží vyrušovať človeka pomocou vecí, napr. vyrušuje v dome, v ktorom bývate, alebo znepokojuje zvieratá, a tak sa vás snaží vystrašiť. Tieto prejavy infestácie sa často strácajú po požehnaní domu alebo po slávení svätej omše v dome, ktorý bol infestovaný. Nemám úmysel hovoriť o týchto veciach príliš podrobne, len várŕr chcem poukázať na rôzne útoky diabla. Treba si pamätať, že toto lokálne vyrušovanie diabla prostredníctvom vecí alebo zvierat je vždy zamerané na človeka, ktorého chce diabol vystrašiť. Cieľom diabla je vždy vniesť do človeka nepokoj a strach.

Opresia alebo obsesia
Teraz sa dostávame k štvrtému druhu diablovho útoku, ktorý sa môže týkať aj nás. Hovoríme o opresii alebo aj o obsesii. Je to však rozdiel v porovnaní s obsesiou, s ktorou sa stretávame v psychológii.
Čo znamená opresia? Čo znamená, že diabol utláča človeka? To znamená, že diabol sústreďuje svoje útoky celkom špeciálnym spôsobom na nejaké slabé miesto človeka. Každý z nás má určité slabé miesto a diabol o ňom vie. Môže to byť sexualita, žiarlivosť, závisť, pýcha alebo snaha získať popularitu, jednoducho naša osobnosť skrýva v sebe rôzne sklony a slabé miesta. A diabol sa snaží sústrediť svoju pozornosť práve na tieto slabé miesta.
Sú ľudia, ktorým sa darí v duchovnom živote. Sú to ľudia modlitby, asketického života, ľudia pokánia, milí a veľkodušní, ktorým nerobí problém objaviť hriech vo svojom živote. Ale ak sa dotknete ich citlivého miesta, nie sú schopní ho ovládnuť. U niekoho to môže byť napr. hnev, ktorý môže byť tým najcitlivejším miestom ich osobnosti.
Čo robí diabol? Diabol sa snaží na vás útočiť práve na tomto citlivom mieste. O ostatné oblasti sa nestará, tam vás necháva na pokoji, ale zväzuje vás na vašom citlivom mieste. Preto je veľmi dôležité, aby sme vedeli o tomto slabom mieste v našej osobnosti. Toto nazývame opresiou alebo obsesiou, keď ste akoby v diablovom obkľúčení.
Myslím, že každý z nás v istom zmysle trpí pod diablovým útlakom. Čo máme robiť, keď cítime diablov útlak?
Diabol na nás útočí vtedy, keď v nás objaví naše slabé miesto. Uvedomme si, že diabol má jediný cieľ: Chce nás odradiť od plnenia Božej vôle. A tak môže využiť našu bojazlivosť alebo sa môže zamerať na našu pýchu. To závisí od toho, či sme introverti alebo extroverti. Snaží sa objaviť naše slabé miesto, ktoré môže byť aj našou prirodzenou slabosťou, a útočí na nás cez túto slabú stránku.
Aby sme sa vyjadrili slovníkom duchovného života, musíme bojovať proti opresii. A tu sa každý z vás stáva exorcistom, lebo každý, kto verí, má moc prikázať diablovi, aby odišiel. Ako sme to už spomínali (Mk 16), Ježiš svoju moc nad diablom odovzdal všetkým, ktorí veria. Ak teda veríte, máte moc nad diablom, ktorý na vás útočí. Nikdy sa nesmiete vystavovať riziku a prikazovať diablovi, aby vyšiel z iného človeka, ak na to nemáte poverenie. No máte úplnú moc nad diablom, ktorý útočí na vás. Keď cítite, že na vás diabol útočí na vašom slabom mieste, musíte povedať so všetko mocou: „V mene Pána Ježiša ti prikazujem, zlý duch (pýchy, sexu a pod.), aby si okamžite odišiel a nechal ma.“
Chcem zdôrazniť dve dôležité veci. Odporúčam vám, aby ste sa túto modlitbu modlievali najmä po svätom prijímaní, kedy je diabol najviac oslabený. V tej chvíli nie ste len
pokrstenými ľuďmi, ale ste aj plní Ježiša. A nikdy nezabudnite povedať slová: V mene Pána Ježiša…, lebo moc, ktorú máte, nepochádza od vás, ale od Ježiša Krista.
Ak bojujem s nejakým obrom a mám pušku, odvážim sa pustiť sa do boja s obrom len preto, že mám zbraň. Ak ju však odhodím, obor ma určite porazí. Ak teda bojujeme s diablom svojou vlastnou silou, a nie v mene Ježiša Krista, môžeme si byť viac než istí, že v tomto boji nezvíťazíme. Ale moc Ježiša Krista je taká veľká, že odpudí aj diabla.
Len akoby v zátvorke by som chcel povedať toto: V Cirkvi prvých storočí boli všetci kresťania exorcistami. Neexistoval úrad exorcistu, ako ani jednotlivci poverení vykonávať exorcizmus. Exorcizmus sa vždy považoval za osobnú charizmu jednotlivca. V pravoslávnej Cirkvi ešte ani dnes nie je problém nájsť exorcistu, lebo všetci kresťania sú exorcisti. Iba v západnej Cirkvi sa v 4. storočí táto charizma rezervovala biskupom a odovzdávala sa ďalej povereným osobám. Ale keď hovoríme o exorcizme vzhľadom na vlastnú osobu, máme všetku moc vykonávať exorcizmus nad diablom, ktorý útočí na nás osobne.

Posadnutosť
Piatym druhom diablovho útoku je posadnutosť. O posadnutosti hovoríme vtedy, keď sa diabol snaží ovládnuť celého človeka. Ovláda telo, myseľ, slobodnú vôľu človeka, city.
Jediná súčasť vašej osobnosti, ktorú nemôže ovládnuť, je vaša duša. To znamená, že vás nemôže prinútiť hrešiť. Posadnutosť je zriedkavá, ale nie natoľko, žeby sme na ňu nemohli natrafiť.
Stretol som sa s rozličnými druhmi posadnutosti a musel som pritom použiť moc exorcistu. Ale mnoho ľudí, ktorí prichádzajú za mnou a hovoria: „Mám v sebe diabla“, nie sú posadnutí. Môže na nich útočiť, môže ich znepokojovať, môže ich pokúšať, ale to ešte neznamená, že sú posadnutí. Keby všetci ľudia, ktorí o sebe hovoria, že sú posadnutí, boli skutočne posadnutí, som si istí, že už by v pekle neostal ani jeden diabol.
Teraz si položme otázku: Prečo chce diabol ovládnuť ľudí posadnutosťou? Predovšetkým musím povedať, že stav človeka v smrteľnom hriechu je oveľa vážnejší ako stav posadnutého človeka. Obrátenie človeka je často oveľa ťažšie ako jeho oslobodenie od diabla. Preto by sme sa mali viac obávať smrteľného hriechu ako posadnutosti.

Kto sú posadnutí?
Hovoríme o troch typoch posadnutých ľudí.

Dobrovoľníci
V prvom rade sú to tí, ktorí sa odovzdali diablovi dobrovoľne. Sú to ľudia, ktorí často vlastnou krvou podpísali zmluvu s diablom. Odovzdali sa mu, lebo chcú od neho moc, slávu, peniaze, sex alebo čokoľvek iné. Títo ľudia otvorili diablovi všetky dvere prostredníctvom svojho hriechu. To neznamená, že všetci ľudia, ktorí sa odovzdali diablovi, musia byť posadnutí. Hovorím, že títo sú otvorenejší pre posadnutosť, je u nich pravdepodobnejšia. Často, keď stretneme posadnutého človeka, zistíme, že je to ten, ktorý sa niekedy v minulosti dobrovoľne odovzdal diablovi.

Obete okultizmu
Do ďalšej kategórie patria tí, ktorí sa neodovzdali dobrovoľne diablovi, ale zahrávali sa s ohňom prostredníctvom okultizmu alebo rôznych náboženstiev. Mnohí ľudia, ktorí sa zahrávajú s okultizmom, poslúchajú diabla a pracujú na diablovom poli. Ľudia, ktorí sa zaoberajú okultizmom, sú akoby na diablovom území, kde ich môže napadnúť. Preto mnoho posadnutých bolo pôvodne zapletených do okultizmu. O okultizme ešte budeme hovoriť.

Rukojemníci
Do tretej kategórie patria ľudia, ktorých nazývame rukojemníkmi. Prečo ich voláme rukojemníkmi? Títo ľudia sa nikdy dobrovoľne diablovi neodovzdali, nikdy neboli zapletení do okultizmu, viedli svätý život a dosiahli aj určitú úroveň duchovného života. Jedným z krížov, ktoré Ježiš dopustí na týchto vyvolených, je práve posadnutosť. Veľký teológ, René Lorentain, nazýva tento stav posadnutosti štvrtým stupňom svätosti. Tieto prípady sú veľmi zriedkavé, ale jestvujú. Spomeniem vám jeden. V živote talianskej svätej Gemmy Galgani bolo obdobie, keď bola skutočne posadnutá diablom. Posadnutosť nie je hriechom. Je to situácia, v ktorej sa určitý človek pôsobením diabla ocitne, aj keď jeho život je svätý. Nemyslím si, žeby sme sa dostali na takú úroveň duchovného života, aby to Pán na nás dopustil. Takže netreba sa nám vôbec báť.

Diabol útočí
Ak nechceme, aby nás diabol napádal, musíme zavrieť všetky brány, cez ktoré na nás môže pôsobiť. Nemám tu na mysli len prípad posadnutosti, ale akýkoľvek útok zo strany diabla. Ktoré sú tie hlavné brány, cez ktoré útočí?

Hriech
Prvým vstupom je hriech. Ak hrešíme, odovzdávame sa diablovi. Znamená to, že rušíme spojenie s Bohom a dávame sa do diablovho vedenia. Z toho môžeme ľahko usúdiť, že najmenej pokušení má človek, ktorý žije v hriechu. Diabol nemá záujem útočiť na neho alebo ho pokúšať, lebo už je jeho korisťou.
Hriech znamená vstup na diablovo územie. Mám na mysli prípady, keď cítime závislosť od hriechu. Môže to byť závislosť od alkoholu, drog, sexu, od čohokoľvek, čo nás môže urobiť závislými. Ale sme na jeho území aj vtedy, ak nič nerobíme pre to, aby sme nehrešili.
Na hriech sa môžeme sa pozerať aj ako na slabosť, ale aj ako na skutok proti Bohu. Ak sa snažíte robiť všetko, a pritom sa vám občas nedarí, to znamená, že sa nenachádzate na diablovom území. Nachádzate sa v rukách uzdravovateľa. Je pravda -ste chorí, ste zranení, ale nie ste v diablových rukách. Ste v rukách uzdravovateľa. Ak hrešíte, ale robíte všetko pre to, aby ste nehrešili, nenachádzate sa na diablovom území.
Diabol často útočí na človeka, ktorého si chce k sebe pritiahnuť. Robí to tak, že ho vyrušuje alebo že odvracia jeho pohľad od Ježiša.

Okultizmus
Druhou vstupnou bránou je okultizmus, o ktorom budeme podrobne hovoriť v nasledujúcej kapitole.

Vnútorné zranenia
Treťou vstupnou bránou na diablovo územie sú naše vnútorné zranenia. Preto je tak veľmi dôležité prejsť vo svojom živote procesom vnútorného uzdravenia. Za hriech a za okultizmus sme často zodpovední my sami. Ale málokedy sme zodpovední za vnútorné zranenia. Máme slabosti, za ktoré takisto často nenesieme zodpovednosť. Ale tak či tak, sú to citlivé miesta našej osobnosti, ktoré diabol môže veľmi ľahko zneužiť a prostredníctvom nich nás znepokojiť.
Ak som napr. zranený nedostatkom lásky, diabol sa mi môže predstaviť ako niekto, kto mi môže dať lásku. Môže ma zviesť, aby som miloval to, čo milovať nesmiem. Zneužije moju slabosť a to ma vedie k veľmi dôležitému konštatovaniu:
Kedykoľvek slúžite službou modlitby za oslobodenie vo vašej modlitbovej skupine, táto služba musí byť vždy aj službou modlitby za vnútorné uzdravenie. Nesmie to byť len modlitba za oslobodenie, ale musí to byť zároveň aj služba modlitby za vnútorné uzdravenie. Tieto dve služby idú spolu a sú vzájomne podmienené.
Ak vidíme človeka, ktoiý sa zvíja na podlahe ako had, často si hneď myslíme, že potrebuje modlitbu za oslobodenie. Je celkom možné, že skutočne potrebuje oslobodenie. A tak sa snažíte modliť sa za jej oslobodenie, ale nedarí sa vám. Dôvod je pritom jasný. Táto osoba, skôr ako bude oslobodená, nutne potrebuje modlitbu za vnútorné uzdravenie.
Predstavte si, že sa nachádzate v obrovskom paláci s veľkým množstvom komnát. Je tam komnata agresie, komnata pýchy, komnata sexu, komnata žiarlivosti a mnoho iných komnát. Predstavte si, že sa snažíte vyslobodiť človeka z rúk diabla. Čo sa stane? Keď sa pokúšate oslobodiť človeka, diabol prechádza z jednej komnaty do druhej, lebo všetky miestnosti sú otvorené. Čo treba urobiť? Zamknúť všetky miestnosti a potom zbadáte, -že diabol je len v jednej miestnosti a odtiaľ nemá kam prebehnúť, takže musí z paláca odísť.
Ak sa modlíte napr. za osobu, ktorá bola v detstve pohlavne zneužitá alebo sa pokúsila o samovraždu, alebo zažila veľké sklamanie v láske alebo je žiarlivá na svojich súrodencov, predtým, ako pristúpite k modlitbe za oslobodenie, táto osoba bude potrebovať vnútorné uzdravenie. Je úplne zbytočné modliť sa za oslobodenie pred jej vnútorným uzdravením, lebo duch prechádza z jednej oblasti do ďalšej a nikdy sa vám nepodarí dokonale ju oslobodiť.
Teda vnútorné uzdravenie ide ruka v ruke s oslobodením.