Ježiš, môj uzdravovateľ

Alternatívna medicína
Veľmi populárnou súčasťou New Age je alternatívna medicína. Je tak nazývaná v protiklade k tradičnej medicíne. V tradičnej medicíne sme liečení vedeckými metódami. V alternatívnej medicíne lekár, ktorý lieči, namiesto toho, aby dával lieky, pokúša sa vyrovnať telesnú energiu. Pravdepodobne sa všetko začalo experimentom Franza Mesmera. Mesmer, podľa ktorého sa celý prúd nazýva mesmerizmus, objavil, že zvierací magnetizmus môže uzdravovať človeka. Mesmer a jeho stúpenci veria, že sme duchovná energia. Keď je duchovná energia, z ktorej sa skladáme, vyrovnaná, vtedy sme zdraví. Ak v nás energia nie je rozložená správne, sme chorí. Ak ma bolí hlava alebo mám rakovinu, je to len preto, že energia v niektorej časti môjho tela je príliš nahromadená, alebo naopak, je jej nedostatok. Nie je vyrovnaná.
Alternatívna medicína sa pokúša dať znova do rovnováhy energiu tela. Keď sa energia vyrovná, človek sa uzdraví. Môžeme si dovoliť povedať, že základy tohto druhu uzdravovania sú položené na učení starých šamanov a čarodejníkov z Afriky. Môžu to byť aj spôsoby liečenia pochádzajúce z čínskeho prostredia, alebo hinduistického, ktoré nazýva energiu praná. Odtiaľ aj názov pranológia. A to znamená vyrovnávanie energie.
Existuje množstvo druhov alternatívnej medicíny. Nie je mojím cieľom ich vymenovávať. Sú skupiny a celé hnutia, ktoré sa pokúšajú liečiť človeka alternatívnou medicínou. Radi citujú Voltaira, starého filozofa, ktorý povedal: „Lekári podávajú lieky, o ktorých vedia málo, aby uzdravili chorobu, o ktorej vedia ešte menej, A to všetko preto, aby uzdravili človeka, o ktorom nevedia vôbec nič.“
Čo povedať na adresu alternatívnej medicíny? Ako sa k nej máme postaviť my, kresťania? Trocha zopakujem to, čo som už povedal. Aj tu sa musíme vyhnúť extrémom. Musíme sa vyhnúť jednému extrému, kde by sme tvrdili: „Alternatívna medicína je dobrá.“ Ale musíme sa vyhnúť aj druhému extrému, kedy by sme tvrdili, že alternatívna medicína je zlá. Myslím, žeby sme nemali pravdu, keby sme vyhlásili, že každý druh alternatívnej medicíny je niečím diabolským. No na druhej strane nemôžeme poprieť, že kresťania, ktorí používajú alternatívnu medicínu, sa nevystavujú riziku.
Musíme sa pridržiavať týchto princípov a pýtať sa: Kto je tá osoba, ktorá praktizuje alternatívnu medicínu? Aký je zdroj alternatívnej medicíny? Pochádza od Boha alebo od diabla? Alebo je to niečo prirodzené? Zoberme si ako príklad telepatiu. Telepatia znamená, že dokážeme cítiť, čo sa deje vo vzdialenosti napr. šiestich kilometrov. Toto môže byť niečo úplne prirodzené u človeka, ktorého pravá hemisféra je dobre vyvinutá. Ak takýto človek cíti, čo sa deje na diaľku, nemusí to pochádzať ani od Boha ani od diabla, je to súčasť jeho prirodzených darov. To však neznamená, že každý človek, ktorý vníma telepaticky, to robí len na základe lepšie vyvinutej pravej hemisféry. Môže to byť charizma od Boha, alebo niečo okultné, pochádzajúce od diabla. Všetko teda závisí od osoby, ktorá vníma telepaticky.
To isté možno často povedať aj o alternatívnej medicíne. Nikdy by sme nemali riskovať, ak ideme k osobe, ktorá praktizuje alternatívnu medicínu a je stúpencom New Age, lebo vieme, čo znamená alternatívna medicína pre New Age. Keď napr. akupunktúru robí nejaký seriózny lekár, ktorý nemá nič do činenia s východnými náboženstvami (teda pri vpichu ihly sa nevzývajú východné božstvá), nemôžeme povedať, že táto akupunktúra je diabolská, zlá. Niekedy je však veľmi ťažké rozlíšiť, čo je dobré a čo je zlé. A preto radšej odporúčame nepoužívať alternatívnu medicínu. Ale na druhej strane nesmiete odsúdiť každého človeka, ktorý bol u alternatívneho lekára, akoby bol posadnutý zlým duchom.
Iný názov pre New Age je hnutie veku Vodnára. Posledných dvetisíc rokov bolo nazvaných vekom Rýb a teraz nastala doba Vodnára. Stúpenci New Age hovoria, že vstupujeme do novej éry, do obdobia dvoch tisíc rokov od roku 2000 do roku 4000, ktorá sa volá érou Vodnára. V ére Rýb za posledných dvetisíc rokov dominovalo kresťanstvo. New Age sa pozerá na kresťanstvo ako na veľkého dinosaura, ktorý hynie. Bola to éra, v ktorej bolo všetko štruktúrované. Bola to éra, v ktorej dominovalo náboženstvo, ale neboli to veci zvnútra, ale iba navonok.

New Age a kresťanstvo
Informáciu o New Age zakončíme niekoľkými slovami o New Age a kresťanstve. New Age môže byť pre kresťanstvo veľmi nebezpečné. Prečo? Lebo v myslení New Age vôbec nie je potrebný Ježiš Kristus ako náš Spasiteľ. Kto je potom mojím Spasiteľom? Ja sám. Pokús sa objaviť v sebe všetky sily a všetky schopnosti. Čím viac ich nájdeš, čím budeš uvoľnenejší skrze tzv. duchovné skúsenosti, o to budeš slobodnejší, aby si prechádzal z jedného náboženstva do druhého. A to bude tvojou spásou.
A kto je môj boh? Môj boh je vo mne. Ja som si sám bohom. Celá príroda ako celok je boh. Uctievam boha, ktorý je vo mne. Vyvíja sa v závislosti od toho, ako rozvíjam svoje duchovné schopnosti. Tu sa New Age dotýka najhlbšieho jadra monoteistických náboženstiev – kresťanstva, judaizmu a islamu, ktoré uznávajú jediného, osobného Boha. Preto New Age napáda tieto tri náboženstvá – kresťanstvo, judaiz-mus a islam.
Zaiste nemožno povedať, že všetko, čo New Age hlása, je úplne zlé. Sú témy, na ktorých sa kresťanstvo aj New Age môžu zhodnúť. Je to napríklad starostlivosť o osobnú slobodu a zrelosť. Kresťanstvo pripúšťa, že mnoho kresťanov, ktorí sú veľmi štruktúrovaní, stratilo osobný vzťah s Bohom. Ale kresťanský spôsob, ako dospieť k osobnému vzťahu, k osobnej slobode a zrelosti, je úplne odlišný od spôsobu hnutia New Age.
Ďalšou spoločnou témou je životné prostredie, príroda, v ktorej žijeme. Stúpenci New Age sú veľmi horliví nielen v rešpektovaní prírody a jej ochrane, ale ju dokonca aj uctievajú. Príroda je pre nich bohyňa Gaia, zem, z ktorej pochádzame. V kresťanstve je to iné. Dnes oslavujeme sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý je patrónom životného prostredia. Sv. František neuctieval prírodu, ale príroda ho motivovala pozdvihnúť sa k Bohu. Príroda nie je Boh, ale nás privádza k Bohu.
Ďalšou spoločnou témou je pokoj a spravodlivosť. Pre New Age pokoj a spravodlivosť znamená život v pokoji a spravodlivosti uprostred sveta. V kresťanstve sa pokoj začína v našom vnútri, ale potom musí vyústiť do zápasu o pokoj a spravodlivosť pre druhých.

Záver
Myslím si, že New Age predstavuje najväčšiu výzvu pre Cirkev a kresťanstvo. Nie je výzvou preto, aby sa mnohí kresťania stali stúpencami New Age. Je výzvou preto, lebo New Age hovorí Cirkvi: „Moderný človek potrebuje nadprirodzeno.“ Žiaľ, v mnohých krajinách sa Cirkev stala iba inštitúciou, ktorá neumožňuje človeku zakúsiť Boha. Vďaka Bohu za charizmatickú obnovu, – a hovorím to preto, aby ste si uvedomili veľkú úlohu, ktorú v Cirkvi máte – ktorá sa snaží urobiť človeka citlivým na posvätné tajomstvá. Napr. sviatosti už nie sú pre mnohých ľudí zážitkom. Zaiste, nepotrebujeme skúsenosti, ktoré nám predkladá New Age, ale potrebujeme duchovné skúsenosti. Často nám hovoria, aby sme sa kúpali tri hodiny vo vani, aby sme prežili nejaký duchovný zážitok; alebo aby sme dve hodiny zotrvali pred nejakým stromom… Nemyslím si, žeby sme potrebovali tieto skúsenosti, ktoré nám predkladá New Age. Duchovné skúsenosti nám môžu poskytnúť aj sviatosti, napr. zážitok odpustenia môžeme získať vo sviatosti zmierenia, zážitok posilnenia Duchom Svätým, zážitok z Eucharistie. Môžeme mať aj imaginatívne a neverbálne duchovné skúsenosti, ktoré sme zakúsili už aj tu počas seminára.
Som si istý, že New Age nabáda aj Cirkev, aby si lepšie uvedomila, že aj náboženstvo sa musí stať skúsenosťou, aby uspokojila moderného človeka. Povedali sme, že mnohí sa zapletú do okultizmu len preto, že zakúsili zlyhanie materializmu. Dnešný človek je unavený z materializmu, potrebuje niečo iné, čo by ho pozdvihlo. Riešením by mala byť Cirkev a kresťanstvo. Kedže, žiaľ, prestali byť riešením, New Age prichádza so svojím riešením. My nemôžeme prijať New Age spolu s jeho chybami a omylmi. Ale môže byť aj požehnaním, ak si Cirkev uvedomí, že musí prejsť od zakúšania Boha iba mysľou ku skutočnému zážitku s Bohom. Už som povedal, že nie všetko v New Age je zlé. Ale keď berieme New Age ako celok, je nezmieriteľné s kresťanstvom.

Boj proti diablovi
V katolíckej Cirkvi je vo všeobecnosti málo exorcistov na taký veľký počet ľudí, ktorí v tejto oblasti potrebujú pastoračnú pomoc. Často ich úlohu musia prevziať laici, samozrejme, nie úlohu oficiálneho exorcistu, ale úlohu pomôcť ľuďom, aby sa oslobodili od útokov zlého ducha. Keďže charizmatické hnutie je citlivejšie na tento problém, toto bremeno často dopadá práve na vaše plecia. Preto vám chcem podať niekoľko praktických návodov, ktoré sa týkajú služby oslobodenia.
Povedali sme si, že diabol bojuje prehraný zápas. On je ten, ktorý sa chveje a trasie pred Bohom (Jak 2,19). Povedali sme si, že Ježiš prišiel, aby zničil moc diabla (l Jn 3,8). Ježiš zvíťazil nad diablom svojím krížom (Jn 12,31). Ježiš zvíťazil nielen nad diablom, ale aj nad jeho kráľovstvom (Lk 11,14-22). Povedali sme, že Ježiš odovzdal svoju moc nad diablom apoštolom, učeníkom a všetkým kresťanom, ktorí veria (Mk 16,22). Ako vidíte, v celej Biblii sa stretávame s veľmi jasnou myšlienkou, o aký zápas ide. Ideme bojovať proti protivníkovi, ktorý už bol porazený. A preto sa nemusíme báť jeho útokov, lebo satan už bol pokorený Ježišom Kristom. Samozrejme, vždy ostaneme objektom jeho boja. Ako som vám povedal pri satanských rituáloch, celkom osobitná kliatba sa vyslovuje nad tými, ktorí bojujú proti diablovi. Ale nás ochraňuje Ježiš Kristus.

Zbrane v boji proti diablovi
Ježiš Kristus nám dal zbrane, ktoré sú dostatočne silné na to, aby sme nimi zastrašili diabla. Ktoré sú to?

Meno a krv Ježiša Krista
Prvou, veľmi účinnou zbraňou je meno a krv Ježiša Krista. Diabol sa chveje od strachu, keď počuje niekoho vysloviť Ježišovo meno alebo Ježišovu krv (Flp 2,9-11). Niekedy stačí vysloviť jednoduchý príkaz: „V mene Ježiša Krista odíď!“ Toto priame oslovenie si môže dovoliť len oficiálny exorcista. A nie sú vôbec potrebné dlhé stretnutia. A nielen to, nepotrebujeme ani kričať ani zvyšovať hlas.
Spomínam si na jeden seminár v Ghane, kde som hovoril o okultizme, satanizme a exorcizme. Najprv som mal tento seminár pre kňazov a potom pre vedúcich spoločenstiev. Hovoril som im, že nie je potrebné, aby sme na diabla kričali. V africkej mentalite je bežné, že vykonávajú exorcizmus s veľkým krikom. Moje tvrdenie, že nemusia na diabla počas exorcizmu kričať, bolo úplne v protiklade s ich mentalitou. Prečo netreba kričat? Lebo diabol je duch. On nepotrebuje môj krik, aby sa dozvedel, že mu prikazujem odísť. Dokonca nie je potrebné povedať ani slovo nahlas, stačí urobiť vnútorné rozhodnutie, že ho chceme vyhnať.
Jeden z účastníkov sa ma spýtal: „Dobre, ale čo mám robiť, ak diabol nechce odísť?“ Odpovedal som mu protiotázkou: „A čo robíte, keď diabol nechce odísť?“ Odpovedal: „Kričím stále viac a viac.“ A ja som odpovedal: „Nie, to nie je to správne riešenie. Riešením je viac modlitby a viac pôstu.“
Keď vidíme, že diabol nechce odísť, je to skôr znakom toho, že postihnutý človek potrebuje viac starostlivosti a vnútorné uzdravenie, nie krik a dlhé sedenia. Ak vidíte, že diabol nechce odísť, zistite, či nie je potrebné, aby sa dotyčná osoba uzdravila z minulých rán a minulých spomienok. Niekedy zlý duch nechce odísť ani vtedy, keď Boh chce niečo konkrétneho od tohto človeka, ale on to nie je ochotný splniť. A diabol cíti, že je u takéhoto človeka doma. Keď neposlúchame Boha, poslúchame diabla.
A diabol sa bojí aj vtedy, keď sa ho snažíme vyhnať prostredníctvom Ježišovej krvi. Keď vykonávame exorcizmus, preto musíme pri ňom používať Ježišovo meno a spomenúť jeho krv. Toto platí aj pre exorcizmus, ktorý sa vzťahuje na nás osobne, na autoexorcizmus. Ak cítite, že vás diabol pokúša alebo na vás vyvíja nátlak, máte moc od Ježiša, aby ste diabla zo seba vyhnali. Stačí povedať tieto slová:
„V mene Ježiša Krista a skrze jeho krv ti prikazujem, aby si vyšiel!“
Na toto nie je potrebné splnomocnenie od biskupa, lebo je to moc, ktorá nám bola daná v krste. Jediná podmienka je, že nemôžete tento exorcizmus vykonávať vo svojom mene. Nemáte na to moc. Konajte to v mene Ježišovom a skrze jeho krv.

Sviatosti
Druhou zbraňou v boji proti diablovi sú sviatosti, predovšetkým sviatosť zmierenia a Eucharistie. V mnohých prípadoch sa žiada, aby sa človek ešte pred exorcizrnom najprv vyznal zo svojich hriechov. Ak človek prijme sviatosť zmierenia, tým dáva jasne najavo, že odmieta diablovu prítomnosť. Ako sme to viackrát povedali, obrátenie človeka je oveľa ťažšie ako jeho oslobodenie od zlého ducha.
Diabol sa bojí sviatosti zmierenia. Vie, že počas sviatosti zmierenia mu Ježiš odoberá klientov. Takže sviatosť zmierenia je jedna z najsilnejších zbraní proti diablovi. Táto sviatosť skutočne vytrháva ľudí z diablových rúk a odovzdáva ich Ježišovi. Som si istý, že keď sa nejaká osoba spovedá zo svojich hriechov, nachádzajú sa okolo nej légie zlých duchov, ktoré sa ju snažia zviesť z cesty.

Eucharistia
Ďalšia mocná zbraň je Eucharistia. Niet času rozprávať o skúsenostiach, keď boli ľudia prostredníctvom Eucharistie oslobodení od diabla.
Raz som pomáhal jednému satanistovi, aby sa oslobodil od satanizmu. Samozrejme, bolo to veľmi ťažké, pretože sa obával, že ho satanisti zabijú. A spomínam si, že som bo priamo vyzýval, aby sa vrátil k satanistom. Toto je súčasť terapie, aby sa človek, ktorý‘ chce určitý krok urobiť, posilnil v rozhodnutí, ktoré chce urobiť. A satanista mi povedal: „Rád by som sa vrátil, ale bráni mi v tom jedna jediná vec, a to je Eucharistia.“
Často prevláda názor, že ľudia posadnutí zlým duchom nesmú pristupovať k svätému prijímaniu. To nie je pravda. Posadnutý človek môže prijímať Eucharistiu, ak nie je pod priamym útokom zlého ducha.

Modlitba chvály
Ďalšou zbraňou je modlitba, najmä modlitba chvály, ktorú diabol nemôže vystáť. Viete prečo? Lebo on sám nechce chváliť Boha. Je satanom, nie Luciferom, a už viac nechce chváliť Pána.
Ak sa stretnete s človekom, ktorý potrebuje oslobodenie a vy nemáte dosť skúseností alebo nie ste psychicky dosť odolní, aby ste to mohli urobiť, nemodlite sa modlitbu oslobodenia, ale jednoducho začnite chváliť Pána. Ignorujte diabla a chváľte Boha. Uvidíte, že diabol to nevydrží.
Toto je veľmi účinný prostriedok aj v pokušeniach proti čistote, viere a láske, pri myšlienke na samovraždu. Keď bojujete proti týmto pokušeniam priamo, len ich posilníte. Je to niečo podobné, ako keby ste bojovali so psom. Čím viac proti nemu bojujete, tým viac ho rozzúrite.
A tak vám radím: keď ste pokúšaní vo svojich myšlienkach, namiesto priameho boja sa snažte chváliť Boha. Uvidíte, že po určitej chvíli premôžete pokušenie. Je to niečo podobné, ako keby sme mali miestnosť plnú komárov a začali by sme ich ničiť sprejom. Komáre sa budú snažiť nájsť nejaké otvory, aby ušli – ak medzitým neuhynú.
Často sa ma pýtajú, ako je to možné, že diabol tak veľmi prejavuje svoju moc vo svete. A moja odpoveď znie: Je to aj vplyvom charizmatickej obnovy.“ V charizmatickej obnove sa ľudia zaoberajú modlitbou chvály a túto diabol nemôže zniesť. Je ohrozený a nemôže ostať ukrytý. Chvála ho privádza do zúrivosti, ale ho aj oslabuje.

Sila Božieho slova
Nezabudnite, že diabol sa bojí Božieho slova. Počas exorcizmu stačí iba položiť Bibliu na prsia človeka a reakcia je príšerná. Musím vám povedať, že na miestach satanistických rituálov sa vždy nachádza aj ohnisko, do ktorého hádžu Sväté písmo.

Duch Svätý
Ďalšia zbraň je Duch Svätý. V boji proti diablovi sa stretávame s dvomi duchmi, ktorí bojujú proti sebe. Je to Svätý Duch a zlý duch. Keď privolávate Ducha Svätého, vtedy zlý duch odchádza.
Pokiaľ ste plní Ducha Svätého, potom sa môžete odvážiť bojovať proti diablovi. Treba sústavne prosiť Ducha Svätého, aby vás naplnil.

Panna Mária
Diabol nemôže zniesť jej prítomnosť. Teraz vám poviem niečo, čo sa vám bude zdať dosť divné. Diabol sa viac hnevá na Máriu ako na Ježiša. Samozrejme, že sa viac bojí Ježiša ako Márie, ale viac sa rozzúri, keď sa počas exorcizmu spomenie meno Panny Márie, ako keď sa spomenie meno Pána Ježiša. Nie je to preto, že by Mária bola mocnejšia ako Ježiš. Ježiš je Boh, Mária je stvorenie a ako jediný človek sa nedostala pod jeho vplyv. Ale keď spomínate Ježiša, diabol pozná svojho nepriateľa a vie aj to, že Ježiš ho už porazil. Ale nemôže zniesť, že ho ide poraziť stvorenie, ktoré mu nedovolilo, aby vošiel do jeho života. Je skutočne rozzúrený, keď proti nemu postavíte Pannu Máriu, lebo je to niečo podobné, ako keby ste poslali človeka, aby ho umlčal.

Pôst
Mohli by sme spomenúť ďalšie účinné zbrane, ale spomenieme už len poslednú zbraň, a to pôst. Keď hovorím o pôste, nemyslím len na zdržiavanie sa od pokrmu, lebo postiť sa možno rozličným spôsobom. Azda najsilnejším pôstom je zdržať sa prílišného hovorenia.

Čo skúmať pri modlitbe za uzdravenie a oslobodenie? Pravý úmysel
V prvom rade zistite pravú príčinu, prečo daná osoba vyhľadala vašu pomoc. Strach nesmie byť motívom žiadosti o modlitbu za oslobodenie. Motívom musí byť Ježiš. Ak zistíte, že človek, ktorý stojí pred vami, vníma viac svoj strach ako Ježiša Krista, že zameriava svoju pozornosť viac na svoj strach ako na Ježiša, musíte mu pomôcť vzbudiť správny úmysel.

Príčiny v pozadí problému
Snažte sa objaviť príčiny, ktoré sa skrývajú v pozadí problému. Príde za vami človek, ktorý povie: „Mám v sebe zlého ducha.“ Nevyvolávajte dojem, že sa snažíte v nejakom človeku objaviť zlého ducha, lebo tieto prípady často nemajú so zlým duchom nič spoločné. Príčiny sú často úplne odlišné od prejavov, ktoré vidíte navonok. Niekedy vidím človeka, ktorý sa predo mnou zvíja ako had. Tento človek pritom nepotrebuje ani exorcizmus ani službu oslobodenia, lebo trpí hystériou alebo schizofréniou a potrebuje skôr vnútorné uzdravenie. Preto sa musíte snažiť odhaliť príčiny, ktoré sa skrývajú za určitým typom správania.

Rôzne hľadiská
Je veľmi dôležité, aby ste sa snažili problém riešiť najprv zo psychologického alebo psychiatrického hľadiska. Ak vidíte, že daný problém nedokážete riešiť z týchto hľadísk, až potom prejdite k modlitbe za oslobodenie. Často vzbudzujeme dojem, že v danom človeku je skutočne prítomný zlý duch. A to môže človeku psychicky veľmi ublížiť, lebo si začne myslieť, že je skutočne posadnutý, že modlitby za neho nemajú žiaden účinok. On však nepotrebuje modlitbu za oslobodenie, ale psychologickú pomoc.

Dedičné faktory
Treba brať do úvahy aj dedičné faktory, napr.: Boli rodičia zapletení do okultizmu? Aké dedičné choroby sa vyskytujú v rodine? Aké sú modely správania v rodine? Prostredie, v ktorom osoba žije od narodenia, výrazne ovplyvňuje správanie človeka. Človek často nepotrebuje modlitbu za oslobodenie, ale potrebuje rozviazať puto, ktoré ho viaže k niektorému členovi rodiny. Napr. je možné, že niekto ešte aj v dospelom veku trpí v dôsledku prílišného majetníckeho vzťahu zo strany otca alebo matky. Takýto človek potrebuje skôr modlitbu za rozviazanie puta alebo za rozviazanie puta s predkami, ktorí sa venovali okultizmu. Rozviazať putá s predkami je veľmi dôležité. Snažte sa odhaliť aj to, či osoba, za ktorú sa idete modliť, prišla do styku s okultizmom, či sa do neho aktívne zapojila alebo sa stala jeho obeťou. Pokiaľ sa táto osoba aktívne venovala okultizmu, musí sa najprv zrieknuť okultizmu vo svojom živote.

Sexuálne správanie
Veľmi jemne a taktne skúmajte sexuálne správanie osoby a jej možné pohlavné úchylky, či nebola v detstve alebo počas dospievania pohlavne zneužitá, či nemá sexuálne skúsenosti. Sexuálne skúsenosti treba uzdraviť, lebo môžu byť skutočným koreňom problému.

Sebaodmietnutie
Snažte sa hľadať aj známky sebaodmietnutia. Ľudia, ktorí prichádzajú a prosia o pomoc, prejavujú aj zvláštne vonkajšie znaky, ktoré nie sú ničím iným ako znakmi sebaodmietnutia. Spomeňte si, čo sme si už počas tohto seminára povedali. Sebaodmietnutie je základom všetkých psychologických problémov. To znamená, že sebaodmietnutie je azda najbežnejším problémom aj medzi nami. Je preto veľmi dôležité odhaliť, či osoba pred nami nie je zranená práve v dôsledku sebaodmietnutia. Sebaodmietnutie je často aj výsledkom odmietnutia zo strany iných. Pocit, že nás niekto odmietol, vedie často k sebaodmietaniu.

Neodpustenie a trpkosť
Snažte sa vyskúmať, či v srdci osoby, za ktorú sa modlíte, nie je zahniezdené neodpustenie a trpkosť. Ak objavíte neodpustenie a trpkosť, rozhodne sa ním musíte zaoberať ešte pred modlitbou za oslobodenie.
Skôr, ako sa pustíte do modlitby za oslobodenie, treba skúmať veľmi veľa vecí, čoho je schopný aj kresťan. Možno povedať, že až do tohto bodu nepotrebujete pomoc kňaza. Laik býva často zrelší ako kňaz pri vedení modlitieb za vnútorné uzdravenie. Ak je niekto kňazom, to ešte neznamená, že si s týmito problémami poradí lepšie ako zrelý laik. Cirkev netvoria iba kňazi, Cirkev tvorí aj každý jeden z nás. Úlohou laika v Cirkvi nie je len pomáhať kňazovi tam, kam kňaz nemôže prísť. Úloha laika v Cirkvi vyplýva priamo z jeho krstného povolania, laik nie je len pomocníkom kňaza. Preto, ak Pán povoláva laika k službe vnútorného uzdravenia, môže túto službu vykonávať nezávisle od toho, či je kňaz prítomný alebo nie. Je však dôležité, aby sa vyznačoval vlastnosťami, ktoré sme nedávno vymenovali: aby bol psychicky vyrovnaný, pokorný, plný lásky, poslušný a duchovne zrelý.

Modlitba za oslobodenie
V modlitbe za oslobodenie prosíme Pána Ježiša, aby bol Pánom nad všetkými oblasťami života človeka, za ktorého sa modlíme, hlavne nad tými, ktoré sme skúmali pred chvíľou. Ak je osoba zviazaná v dôsledku okultizmu, modlitba za oslobodenie sa musí zamerať na zrieknutie sa okultizmu. Ak je osoba zviazaná v dôsledku neodpustenia, modlitba za oslobodenie sa musí zamerať na túto oblasť. Exorcizmus sa používa vtedy, keď diabol zaujme celú osobu človeka, modlitba za oslobodenie je potrebná vtedy, keď diabol ovláda iba určitú časť osobnosti človeka, ktorej sa potom treba konkrétne venovať. Môže to byť oblasť odmietnutia alebo sebaodmietnutia, dedičných faktorov, môže to byť oblasť hnevu. Nech je to čokoľvek, modlitba za oslobodenie sa musí zamerať na túto konkrétnu oblasť.
Modlitbu za oslobodenie často predchádza alebo završuje osobná konverzia. Na modlitbu za oslobodenie sa nesmiete pozerať ako na magickú modlitbu: človek príde pred uzdravovateľa, vloží sa mu do rúk, predstaví mu svoj problém a odchádza dokonale uzdravený a oslobodený. Človek, za ktorého sme sa modlili, musí dodržiavať určité smernice, aby dospel k dokonalému uzdraveniu. Stretnutie spojené s modlitbou za oslobodenie sa nesmie považovať za koniec, ale iba za začiatok.
Je veľmi dôležité, aby sme na záver stretnutia zasvätili človeka, za ktorého sme sa modlili, Pánovi Ježišovi a Panne Márii, aby bol pomazaný Duchom Svätým. Nezabúdajte, že diabol dobre pozná svoj dom. Kedže ho pozná, po čase sa môže vrátiť s ďalšími siedmimi, ešte silnejšími duchmi. Preto treba dom, z ktorého odišiel diabol, naplniť Ježišom. Ak dom nie je naplnený Ježišom, útok diabla po modlitbe za oslobodenie môže byť ešte silnejší. Preto treba človeka nadálej sledovať. Nie je správne pomodliť sa za neho a potom ho nechať tak, treba sa mu venovať aj ďalej. Potrebuje starostlivosť jednotlivca i spoločenstva.
Vidíte že vaša úloha je veľká, aj napriek tomu že vo vašej farnosti alebo diecéze nie je exorcista. Dôležité je, aby ste to zobrali vážne a nie iba ako žart. Nie každý je povolaný k tejto službe, lebo v tejto službe sme vystavení priamym útokom zlého. Ale Pán vás ochráni a budete svedkami plodnej služby vašom bratom a sestrám.