Ježiš, môj uzdravovateľ

Telesné uzdravenie

Telesné uzdravenie a medicína
Keď sme začínali tento seminár, povedali sme si, že uzdravovanie má štyri rozmery. Hovorili sme už o duchovnom rozmere, hovorili sme o vnútornom rozmere a hovorili sme aj o rozmere uzdravenia od útokov zlého ducha. Zostali nám ešte dva rozmery, ktorým by sme sa mali ešte venovať. Ide o telesnú dimenziu a o dimenziu, v ktorej odovzdávame našich mŕtvych Pánovi. Dnes sa budeme venovať fyzickému uzdraveniu.
Hneď na úvod treba podotknúť, že telesné uzdravenie nie je alternatívou k tradičnej medicíne. Telesné uzdravenie sa nevzťahuje na medicínu, ale na Ježiša Krista. Ešte jedna informácia, ktorá je veľmi dôležitá, skôr než pristúpime k tejto úvahe. Treba mať na pamäti, že telesné uzdravenie nie je v protiklade s medicínou. Nemôžeme to brať tak, že sa rozhodujeme medzi dvoma alternatívami: tradičná medicína alebo telesné uzdravenie. Skôr hovoríme, že telesné uzdravenie môže doplniť bežný uzdravovací proces, ktorý riadi lekár.
V Biblii (Sir 38,1-15) máme nádhernú pasáž o lekároch. Prečítame si tento text, aby sme i uctili aj tých lekárov, ktorí sú tu medzi nami prítomní.
Maj vo vážnosti lekára, lebo bo potrebuješ,
a veď bo stvoril Najvyšší (na pomoc iným).
Lebo uzdravenie pochádza od Boha,
od kráľa dostane nejaké dary.
Vedomosti lekára mu pozdvihujú hlavu
a veľmoži hovoria o ňom s pochvalou.
Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny
a múdry muž ich nebude odmietať od seba.
Či nie od dreva sa stala sladkou horká voda,
aby ľudia poznali jeho (liečivú) silu?
Najvyšší dal ľudom aj znalosť,
aby ho ctili za jeho podivné činy.
Nimi mierni lekár bolesti
a mastičkár z nich vyrába jemné voňavky;
a tiež iné masti na liečenie (dal Boh),
aby jeho diela nezahynuli.
Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha.
Synu, pri chorobe sa nezanedbávaj,
ale modli sa k Pánovi a uzdraví ťa.
Odvráť sa od hriechu a nech sú tvoje ruky priame;
a očisti si srdce od každej neprávosti!
Obetuj na ľúbeznú vôňu (suchú) obetu z čistej múky a hojne pokrop tukom svoju obetu!
Ale aj lekárovi daj možnosť, (aby zasiahol),
lebo nato ho stvoril Pán;
a nech neodstúpi od teba,
lebo potrebuješ jeho pomoc.
Príde taký čas, keď sa dostaneš do ich rúk:
ale oni budú prosiť Pána,
aby ich sám riadil (nájsť) úľavu a uzdravenie
pre ich vlastné správanie.
Kto sa však dopustí hriechu pred svojím Stvoriteľom, upadne do rúk lekára.

Lekár, lekárnik, chorý
Raz sa ma ktosi spýtal: „ Čo mám robiť, keď ma bolí hlava? “ Povedal som: „ Choď k lekárovi, veď aj lekár musí z niečoho žiť!“ A pýtal sa ďalej: „A čo mám robiť potom?“ Ja som odpovedal: „Potom choď k lekárnikovi a kúp si nejaké lieky, lebo aj on musí z niečoho žiť. “ A ďalej sa pýtal. „A čo má robiť potom?“ Odpovedal som: „ Vyhoď lieky von oknom, lebo aj ty musíš žiť!“
Prosím ctihodných lekárov, ktorí sú tu prítomní, aby mi odpustili. Ako vidíte, telesné uzdravenie ide ruka v ruke s medicínou, tvorí s ňou jeden celok. Stretol som ľudí, ktorí sa modlili nad nejakým chorým a potom mu povedali, že už nemusí brať žiadne lieky. Nikto nemá právo také čosi povedať. My sa nemôžeme rozhodovať o tom, či niekto má brať alebo nemá brať lieky, či sa má podrobiť nejakej terapii alebo nie. O tom má rozhodnúť lekár. Poznáte príslovie, ktoré hovorí: „Obuvník, drž sa svojho kopyta!“ Každý nech sa rozhoduje v rámci kompetencie, ktorú má. Modlím sa a to mi stačí, ale nesmiem na seba zobrať takú zodpovednosť.

Telesné uzdravenie a láska
Telesné uzdravenie sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom lásky. Už sme si čítali úryvok o vzkriesení Jairovej dcéry. Na miesto uzdravenia dievčaťa Ježiš pozval iba svojich najdôvernejších priateľov, Petra, Jakuba a Jána, matku a otca dievčaťa. Všetkých ostatných poslal preč. Rozhodol sa pre týchto ľudí len preto, lebo oni mohli byť kanálom lásky k dievčaťu. Ak sa modlíte za uzdravenie človeka a ste obklopení ľuďmi, ktorí sú tam len zo zvedavosti, proces uzdravenia je blokovaný. Aj ľudia; ktorí majú v srdci neodpustenie, blokujú priebeh modlitby. Ak si niekto myslí, že má charizmu uzdravovania, a prišiel na modlitbu s neodpustením v srdci, takáto osoba nedostala povolanie od Boha, aby sa za niekoho modlila. Neodpustenie, o ktorom teraz hovorím, sa nemusí týkať osoby, za ktorú sa modlíme. Môže to byť neodpustenie voči úplne inej osobe, ktorá sa ani nemusí nachádzať v miestnosti, kde sa modlíme. Ale takýto človek blokuje modlitbu, lebo nie je kanálom lásky, ktorá má prechádzať od Boha cez neho na človeka, ktorý má byť uzdravený.
Preto sme povedali, že Pán k modlitbe za uzdravenie povoláva tri kategórie ľudí: dôverných priateľov, ľudí uzdravených z tej istej choroby a ľudí, ktorí bojujú s tým istým problémom, ale ktorí sa nachádzajú v procese uzdravovania, lebo títo ľudia môžu prežívať súcit k tým, za ktorých sa modlia.

Rozlíšenie modlitieb
Možno by bolo dobré teraz rozlíšiť modlitbu za človeka, modlitbu s človekom a modlitbu nad človekom.
Modliť sa za nejakého človeka môžeme aj na diaľku, aj vtedy, keď prežívame ten istý problém. Táto modlitba sa nazýva modlitbou príhovoru.
Môžeme sa modliť s nejakým človekom spoločne napr. ruženec. Môžeme sa modliť spoločne tú istú modlitbu a v takomto prípade sa modlíme s nejakým človekom.
Napokon sa môžeme aj modliť nad nejakým človekom. V tomto prípade sa rozhodujeme, že sa chceme stať kanálom lásky, ktorá má prúdiť od Pána na človeka, za ktorého sa modlíme. Ak chceme byť kanálom, nesmieme mať v sebe žiadnu prekážku, musíme byť voľní, priepustní, slobodní od každej trpkosti, odporu či nenávisti.

Evanjelizovanie a uzdravovanie
Židia mali zákon, podľa ktorého sa nesmeli priblížiť k chorému na 150 stôp, najmä ak chorý bol malomocný. Je zaujímavé, že napriek tomuto zákonu Ježiš vo väčšine prípadov prišiel k chorému človekovi a dotkol sa ho. A často to bol práve Ježišov dotyk plný lásky, ktorý ľudí uzdravoval.
Ježiš dal svojim učeníkom poslanie, aby učili, uzdravovali a vyháňali zlých duchov. Mohli ste si všimnúť, že Ježiš vždy spája tieto tri zložky dokopy: evanjelizovať, uzdravovať a oslobodzovať.
Evanjelizovanie bez uzdravovania a oslobodzovania je niečím veľmi chudobným, suchým. Je to odovzdávanie dobrej zvesti, ale bez dôkazu, že je to skutočne pravda. No uzdravovanie a oslobodzovanie bez evanjelizovania sa stáva klamstvom, podvodom, lebo pravé uzdravenie a oslobodzovanie má človeka vždy privádzať k Ježišovi. Cieľom každého uzdravovania a oslobodzovania je stretnutie s Ježišom a dôverné spojenie s ním.
V    prvých storočiach Cirkvi bolo uzdravovanie a oslobodzovanie pre kresťanov niečím veľmi bežným. Neboli schopní rozprávať o milujúcom Bohu bez toho, aby neprinášali dôkazy jeho uzdravujúcej lásky. V 4. storočí kňazi dávali laikom posvätné oleje, aby nimi žehnali členov svojej rodiny. Laici však často používali tieto oleje magickým spôsobom a to vnášalo do Cirkvi zmätok. Preto Cirkev obmedzila používanie oleja a začala sa zameriavať na učenie o výkupnom utrpení Krista. A toto sa zachovalo v mnohých oblastiach Cirkvi až dodnes. Vytvoril sa dojem, akoby učenie o výkupnom utrpení Pána Ježiša bolo v protiklade so službou uzdravovania.
V     mnohých nás pretrváva mentalita, že sa nemáme modliť za uzdravenie, lebo keď sa modlíme za uzdravenie, konáme proti Božej vôli. Ak mi Pán zoslal nejaký kríž, prečo by som sa mal modliť za to, aby mi ho zobral? Ak sa utrpenie môže stať skutočne veľkou príležitosťou, aby som rástol v duchovnom živote, prečo by som mal volať po uzdravení
Ľudia, ktorí učia tieto názory alebo ktorí pochybujú o autentickosti modlitby za uzdravenie, sami sa boja modliť sa za uzdravenie, ale navštevujú lekárov a pýtajú sú lieky, len aby boli uzdravení. Snažia sa použiť všetky prirodzené prostriedky na svoje uzdravenie, ale pritom pochybujú, či si môžu dovoliť prosiť Boha o uzdravenie.

Uzdravenie a utrpenie
Teraz sa pozrime na to, ako by sme mohli zmieriť rozpor, ktorý vládne medzi uzdravením a utrpením. Na úvod si prečítame nejaké texty z Písma o utrpení. V liste Korinťanom nachádzame tento citát: „Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha“ (2 Kor 1,5). Pavol hovorí, že mnohé utrpenia, ktoré prežívame, sú súčasťou Kristovho utrpenia, ktoré prenikajú aj do nášho života.
V liste Filipanom Pavol hovorí: „… aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti“ (Flp 3,10). Aj tu Pavol potvrdzuje, že naše utrpenie je účasť na Kristovom utrpení.
List Hebrejom hovorí o vykupiteľskej cene utrpenia. Keď trpíme spolu s Kristom, máme účasť na Kristovom vykupiteľskom poslaní: „Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý’priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením “ (Hebr 2,10). Vidíme, že myšlienka o spasiteľnom utrpení a uzdravení je v Písme veľmi jasná. Dôležité je vedieť zosúladiť tieto dva prvky bez toho, aby sme jeden z nich ponechávali bokom.
Posledná myšlienka je z listu svätého Petra: „Keď teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tým istým zmýšľaním. Lebo ten, kto trpel v tele, skoncoval s hriechom“ (l Pt 4,1) A pokračuje ďalej: „ Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva“ (4,12-13). Peter nám tu veľmi jasne hovorí, že pojem spasiteľného utrpenia je v Biblii vyjadrený veľmi jasne. Keď hovoríme o uzdravení, nesmieme ignorovať toto jasné učenie o našej účasti na Kristovom utrpení.

Pokus o zosúladenie utrpenia a uzdravenia
Ako možno teda zosúladiť utrpenie a uzdravenie? Pokúsime sa o to nasledujúcimi pohľadmi:
D Boh si nikdy priamo neželá zlo. A preto Pána nikdy neteší utrpenie samo o sebe. Aj Ježiš, keď mal ísť na kríž, hovoril Otcovi: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich“ (Mt 26,39). Kríž sám o sebe nemá výkupnú hodnotu, dostal ho len vďaka Kristovmu utrpeniu. Teda Boh si priamo nikdy neželá ani zlo ani utrpenie.
a Boh často odníme utrpenie človeku priamo. Vo väčšine prípadov od nás Boh chce, aby sme sprostredkovali chorému človeku uzdravenie.
n V určitých prípadoch utrpenie neprekonáme tým, že ho odstránime, ale tým, že ho prijmeme ako zavŕšenie Božieho plánu. Dám vám príklad.

Svedectvo chlapca na vozíku
Raz, keď som hovoril o utrpení, chcel som poskytnúť ľuďom veľmi jasný prípad človeka, ktorý trpí. Zavolal som šestnásťročného chlapca, ktorý bol veľmi postihnutý a na vozíku a poprosil som ho, aby nám povedal svoju skúsenosť. Chlapec sa na mňa pozrel a hovorí: Ja neviem, o čom mám hovoriť. Nikdy som verejne pred ľuďmi nehovoril.“ Odpovedal som: „ To nič. Pomodlíme sa k Duchu Svätému a potom sa ním daj viesť. “ Keď prišiel na vozíku pred oltár, niekto veľmi neopatrne povedal: „ Chudák. „A to bolo tým svetlom, ktoré podnietilo chlapca vydať svedectvo.
Prehovoril: „ Prečo hovoríte, že som chudák? Každé ráno chválim Pána, to je moja prvá činnosť. Chválim ho za všetky stvorenia, chválim ho za všetkých ľudí, ktorí sú okolo mňa a ktorí sa o mňa starajú. Chválim ho, lebo v nich vidím dobrého Pána Boha. Ak sú medzi vami ľudia, ktorí namiesto toho, aby ráno hneď chválili Pána, sa proti nemu búria, potom títo sú chudáci. Ste chudáci, lebo nevidíte vo svojom živote krásu. Ste chudáci, lebo nevidíte Boha v stvorenej prírode a v ľuďoch.“ A takto pokračoval vo svojom svedectvo.
Tento človek nepotrebuje uzdravenie, lebo je uzdravený. Byť uzdravený znamená prijímať s radosťou, čím sme. Ak ste zdraví, ale smutní, potrebujete uzdravenie. Ak trpíte, ale prekypujete radosťou, nepotrebujete uzdravenie. A toto je to výkupné utrpenie, o ktorom hovoríme. Pokiaľ ste sa nedostali do takéto stavu, že vám vaše utrpenie prináša radosť, vtedy sa musíte modliť za uzdravenie.
Utrpenie a radosť sa nevylučujú. Radosť sa nemusí nutne prejavovať aj navonok. Radosť pochádza zvnútra. Neviem, či vo vašom jazyku rozlišujete slová radosť a šťastie. Ak vypijete fľašu vína, možno budete šťastní, ale nebudete mať radosť.
Vždy, keď v našom živote nejde o výkupné utrpenie, musíme prosiť Boha o uzdravenie. Svätý Augustín v jednej zo svojich kníh hovorí: „Dnes už nepotrebujeme telesné uzdravenie, lebo to bola charizma prvých storočí kresťanstva.“ A bol to predovšetkým svätý Augustín, ktorý zdôrazňoval učenie o výkupnej hodnote utrpenia. Viete, čo sa potom stalo? V priebehu dvoch rokov Boh dopustil viac ako sedemdesiat uzdravení v katedrále, kde Augustín pôsobil. A tak v knihe, ktorá sa volá Re-tractationes Augustín uznáva, že sa mýlil a že telesné uzdravenie je charizma, ktorú Pán dáva aj v našich časoch.
Aj Cirkev prijíma telesné uzdravenie, čo dokazuje aj obrad pomazania chorých.


Záverečná modlitba
Prv než sa rozídeme, pomodlíme sa za telesné uzdravenie. Navrhujem, aby sme sa túto modlitbu modlili nasledovne. Budete modliť za človeka, ktorý sedí vedľa vás. Ak potrebujeme zmeniť miesto, tak to urobte. Dôležité je, aby ste sa modlili za človeka vedľa seba, ktorý sa potom bude modliť za vás. Navrhujem, aby sme si posadali po dvoch, lebo modlitba bude takto jednoduchšia.
Postavme sa do Pánovej prítomnosti a predstavme si Ježiša, ako uzdravuje chorých. Vidíte, ako sa na neho ľudia tlačia a snažia sa dotknúť aspoň lemu jeho rúcha. Ale teraz chce Kristus uzdravovať prostredníctvom teba.
Najprv sa budeme modliť za človeka, ktorý je po tvojej ľavej strane. Chyť ruku človeka, ktorý sedí po tvojej ľavici. Človek, ktorý bude po pravej strane predstavuje v tejto chvíli Ježiša. Ježiš vylieva svoju moc na človeka, ktorý je pri tebe, po tvojej pravici. Nemusíš sa tlačiť k Ježišovi, aby si sa dotkol jeho rúcha, lebo Ježiš v tejto chvíli sedí pri tebe a drží ťa za ruku. A Ježiš ťa chce uzdraviť prostredníctvom tvojho brata, tvojej sestry. Chce uzdraviť tú časť tvojho tela, ktorá potrebuje uzdravenie. Osoba, ktorá predstavuje Ježiša, otvára svoje vnútro prúdu lásky, ktorá cez ňu prúdi do človeka po tvojej ľavici, ktorý teraz musí cítiť, ako ho Ježiš miluje. Musíš cítiť, ako Ježiš miluje choré miesta tvojho tela. Dovoľ Ježišovi, aby položil svoju ruku na tvoje telo a uzdravil ťa. Pane Ježišu, nech tvoja láska preteká na naše slabé telá. Naplň, Pane, láskou tú časť tela, ktorá je chorá.
A teraz si vymeníme úlohy. Teraz sa budeme modliť za človeka po pravej strane. Osoba po ľavici predstavuje Ježiša. Teraz z teba vychádza prúd lásky a zaplavuje človeka, ktorý sedí pri tebe. Precíť, ako ťa Ježiš miluje. A cíť, že ťa Ježiš miluje. Dovoľ mu, aby uzdravil chorú časť tvojho tela.
Keď sa žena dotkla okraja Ježišovho rúcha, Ježiš pocítil, že z neho vyšla sila a spýtal sa: Kto sa ma dotkol? Táto sila aj teraz vychádza z Ježiša a dotýka sa mnohých z vás. Len otvor svoje srdce a cíť ju.
Viem, môj Pane, že odpovedáš na naše modlitby. Nevieme, akým spôsobom nás uzdravíš. Ale som si istý, že nás uzdravuješ.
Chcem sa ti, Pane, poďakovať, že nás uzdravuješ. Nech vo všetkých nás zažiari tvoja sláva, aby sme o tebe mohli vydávať svedectvo pred inými, že ty si náš Boh a náš Spasiteľ. Amen.

Sviatosť pomazania chorých
Budeme pokračovať v téme o telesnom uzdravení a dám vám niekoľko pokynov, ktoré sa týkajú služby telesného uzdravovania. Keď nám Cirkev odovzdala nový obraz pomazania chorých, môžeme povedať, že sa úplne zmenilo ponímanie tejto sviatosti oproti minulosti. Do Koncilu sa táto sviatosť nazývala sviatosťou posledného pomazania, lebo mala byť vysluhovaná ľuďom, ktorí prechádzajú z tohto sveta do iného sveta, z tohto času do večnosti. Bola to sviatosť, ktorá mala chrániť a posilňovať človeka v posledných hodinách jeho života. Po reforme tohto obradu sviatosť dostala aj nový názov, a to sviatosť pomazania chorých. Cieľom tejto sviatosti je skôr uzdraviť chorých ľudí. Je to sviatosť uzdravenia, a nie sviatosť prechodu z tohto sveta do večnosti.

Obrad sviatosti pomazania chorých
Aké sú najvýraznejšie charakteristiky tohto nového obradu sviatosti pomazania chorých? Sviatosť celého spoločenstva
Sviatosť pomazania chorých je sviatosťou celého spoločenstva. Preto sa odporúča, aby posledné pomazanie nevysluhoval kňaz sám, ale aby ho sprevádzal aj lekár, zdravotné sestry a všetci tí, ktorí sa starajú o chorého. Toto je veľmi dôležitý aspekt sviatosti, lebo vidíme, že Cirkev do tohto obradu zapája nielen oficiálneho vysluho-vateľa, ale všetkých tých, ktorí pomáhajú chorému človeku uzdraviť sa.
Rád by som povedal niečo veľmi dôležité tým, ktorí sú zapojení do zdravotnej starostlivosti, teda lekárom, psychológom alebo psychiatrom, zdravotným sestrám a ošetrovateľom. Je veľmi dôležité, aby požiadali o pomazanie svojej profesie, aby ich práca bola nielen svetskou, profánnou záležitosťou, ale aby sa stala duchovným povolaním. Myslím si, že dnes to budeme môcť urobiť pomocou špeciálnej modlitby na konci tejto prednášky.

Skutky lásky
Ďalšiu krásnu vlastnosť sviatosti pomazania chorých možno vyjadriť takto: Táto sviatosť nespočíva iba v pomazaní človeka olejom, ale jej súčasťou je každý skutok lásky, prejavený chorému človeku, a každá starostlivosť o neho. Tu môžeme hovoriť o rozšírení sviatosti. Sviatosť dosahuje vrchol vtedy, keď kňaz ako oficiálny vysluhovateľ Cirkvi pomaže olejom chorého človeka. Ale toto je len vyvrcholenie celej sviatosti. Sviatosť musia predchádzať a musia po nej nasledovať prejavy lásky, prejavené chorému človeku. Ako viete, túto sviatosť možno prijať viackrát, ak sa chorý zotaví a neskôr znova ochorie.
Neviem, či je to zvykom tu u vás, ale v niektorých krajinách, aj na Malte, sa zvykne vyslúžiť sviatosť pomazania chorých počas duchovných cvičení. Sviatosť sa vysluhuje tým, ktorí sú vážne chorí alebo tým, ktorí už dosiahli určitý vek, napr. od 65 rokov, lebo vek sám o sebe už predpokladá možnosť vyslúženia tejto sviatosti.

Nasledovanie Krista
Rád by som vás upozornil na jednu dôležitú skutočnosť. Každé uzdravenie má jeden jediný cieľ. Má viesť k nasledovaniu Krista. Ježiš neuzdravuje len preto, aby uzdravoval. Uzdravuje preto, aby sa ho človek po svojom uzdravení rozhodol nasledovať. Pokiaľ uzdravený človek nenasleduje Ježiša, uzdravenie nie je úplné. Lebo nie je to telesné uzdravenie, ktoré prináša do duše človeka pokoj a radosť, ale rozhodnutie nasledovať Ježiša Krista.
Ak vás bolí nejaká časť vášho tela a trpíte, hovorievate: „Ak sa uzdravím, budem ten najšťastnejší človek na svete. – Bol by som najšťastnejším človekom na svete, keby sa mi uzdravila noha.“ Lenže koľkí ľudia sú medzi nami, ktorí majú zdravé ruky aj nohy, a pritom nie sú najšťastnejšími ľuďmi na svete?! Radosť do života nám neprináša uzdravenie – to by bola iba dočasná radosť – ale nasledovanie Ježiša Krista a plnenie jeho vôle.

Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok
Evanjelista Marek hovorí o uzdravení ženy, ktorá sa dotkla Ježišových šiat a bola uzdravená (pórov. Mk 5,25 a naši).
Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, btf bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem. „A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.
Tu sa stretávame s uzdravením, s veľkým uzdravením ženy, ktorá čakala na toto uzdravenie už dvanásť rokov. Ale to nestačí.
Ježíš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „ Kto sa to dotkol mojich šiat?“Ježiš hovorí, že ženu uzdravila sila.
Jeho učeníci mu vraveli: „ Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: «Kto sa ma dotkol.^A Ako vidíte, osoba, ktorá sa uzdraví, nemusí byť pri Ježišovi najbližšie. O spôsobe, ako koho uzdraví, rozhodne Ježiš sám podľa originálneho plánu, ktorý má s každým z nás.
Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. Ježiš žiada ženu, aby vydala svedectvo o svojom uzdravení. Ježiš žiada ženu, aby pred všetkými prítomnými dosvedčila, že ju uzdravil on. Žena prišla so strachom a chvením. Niet na tom nič zvláštne, lebo aj vy sa chvejete a trasiete, keď si máte zobrať do rúk mikrofón a vydať svedectvo. Je to úplne prirodzené, veď svedčiť o Ježišovi je veľká vec. Ak svedčíte, zaväzujete sa pred všetkými tými, ktorí vás počúvajú.
A Ježiš jej povedal: „ Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ A teraz vám položím jednu otázku: Uzdravil ju Ježiš až teraz, alebo bola uzdravená už predtým, než jej toto povedal?
V Biblii sa píše: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby. „V 29. verši čítame, že bola uzdravená zo svojej choroby. Bola teda uzdravená zo svojej choroby už predtým, ako vydala svedectvo, alebo až po vydaní svedectva?
Predtým, ako vydala svedectvo, bola uzdravená len zo svojej choroby. Ale po vydaní svedectva sa stala slobodným človekom. Jej sloboda nezasahuje iba jej fyzické telo, ale celú jej osobnosť. Preto nabrala odvahu vystúpiť pred inými a priznať sa: Ja som sa ho dotkla.“
Vidíte, aké je dôležité prijať Ježiša ako toho, ktorý nás uzdravuje. Preto som povedal, že cieľom uzdravenia nie je uzdravenie samo o sebe, ale nasledovanie Krista a vydávanie svedectva o tom, že Ježiš je Pán.

Uzdravenie chorého pri rybníku
U Jána sa stretávame s uzdravením chorého pri betsatskom rybníku (pórov. Jn 5,1-16.) – pozrime sa, čo sa udialo pri tomto zázraku.
Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde. „Ježiš mu vravel: „ Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
Tu sa stretávame so skutočným zázrakom uzdravenia muža, ktorý bol chorý tridsaťosem rokov. Do tohto okamihu bolo uzdravené iba jeho telo. Teda jeho uzdravenie ešte nebolo úplné. Pozrime sa, čo sa dialo ďalej.
No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: Vezmi si lôžko a choď!“ Pre tohto chorého bol Ježiš iba obyčajným mužom, ktorý ho uzdravil. Nepoznal ho, a preto sa s ním opravdivo ani nestretol. Židia sa ho spýtali: „A kto je ten človek, čo ti povedal: Vezmi a chod?“ Uzdravený nevedel kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Ježiš sa vzdialil a tým nedal možnosť uzdravenému, aby sa s ním stretol. Uzdravený vedel, že už nie je ochrnutý, ale s Ježišom sa nestretol. Je dôležité uvedomiť si, že Ježiš nerobí zázrak polovičato, aby ho nedotiahol do konca. Preto sa sám ujíma iniciatívy a ide vyhľadať uzdraveného človeka. Ide do chrámu, aby sa s ním stretol.
Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie. „Ježiš sa mu predstavuje ako Spasiteľ. Nielen ako lekár, ktorý ho uzdravil, ale ako Spasiteľ. A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. Ako vidíte, uzdravený potreboval vedieť, že ho uzdravil Ježiš. Lebo uzdravenie bez evanjelizácie je iba magickým uzdravením. A preto je veľmi dôležité neoddeľovať evanjelizáciu od uzdravenia. Ježiš posielal apoštolov, aby ohlasovali evanjelium, uzdravovali a oslobodzovali od zlých duchov. Nikdy im nepovedal: Choďte a uzdravujte!, ale vždy hovoril: Choďte, ohlasujte a uzdravujte!

Povolanie k službe uzdravovania
Pán každého z nás povoláva k službe uzdravovania. Všetci sme zranení uzdravovatelia, lebo každý z nás sa potrebuje uzdraviť. Ale Pán každého volá, aby sa modlil za uzdravenie iných ľudí. Volá manželky, aby sa modlili za uzdravenie svojich manželov, volá manželov, aby sa modlili za uzdravenie svojich manželiek. Volá matky a otcov, aby sa modlili za uzdravenie svojich detí. A volá synov a dcéry, aby sa modlili za uzdravenie svojich rodičov. Tieto modlitby sú veľmi účinné, lebo vychádzajú z lásky.
Medzi nami sa môžu vyskytovať ľudia, ktorí majú osobnú charizmu uzdravovania. Pán
týchto ľudí častejšie používa na službu uzdravenia ako ostatných. Ale je isté, že všetci sa môžeme dostať do situácie, keď cítime, že sa máme modliť za uzdravenie niekoho.

Výhovorky
•       Mnohí ľudia sa boja modliť za iných. Dôvody môžu byť rozličné a povieme si ich niekoľko. Niektorí hovoria: „Nebudem sa modliť za uzdravenie, lebo moje modlitby neboli v minulosti vypočuté a preto nebudú ani teraz,“ My nemusíme vidieť výsledky našich modlitieb. Kedykoľvek slúžim omše spojené s modlitbou za uzdravenie, hovorím prítomným toto: „Budem sa modliť za vaše uzdravenie. Ak sa uzdravíte, chváľte Pána. Ak sa neuzdravíte, to nie je moja vec. Riešte si to s Pánom! Ja sa budem za vás iba modliť. Ale ja nie som ten, ktorý vás uzdraví.“ Keď sa modlíte, nežiadajte výsledky. Iba sa modlite, majte vieru a buďte plní lásky.
•       Ďalšiu ťažkosť môže niekto vyjadriť takto: Ja sa neodvažujem modliť za uzdravenie iných, lebo Boh uzdravuje iba prostredníctvom svätých.“ Ale to nie je pravda, lebo Boh neuzdravuje skrze tvoju svätosť, ale uzdravuje svojou mocou. Svätosť nie je nevyhnutnou podmienkou uzdravenia.
•       Ďalší hovoria: „Nebudem sa za teba modliť, lebo tvoja choroba je príliš vážna.“ Akoby Boh uzdravoval iba ľahké prípady. To, čo je nemožné pre vás, nie je nemožné pre Boha. Nepozerajte sa na vážnosť choroby na základe svojich schopností a svojej moci, ale v Božom svetle.
•       Iní zasa hovoria: „Nebudem sa modliť, lebo táto choroba nie je vážna. Nechcite odo mňa, aby som sa za vás modlil, keď vás bolí iba zub.“ Aj keď choroba nie je vážna, to ešte neznamená, žeby si Pán nevedel poradiť s ľahkými chorobami.
•       Inokedy môže zaznieť táto námietka: „Nemôžem sa modliť, lebo nemám čas.“ A to je veľké pokušenie. Ako keby bolo treba veľa času na to, aby sme pohli Boha k uzdraveniu niekoho.

Skúsenosť s modlitbou za uzdravenie
Čo sa tohto týka, Pán mi raz uštedril jednu veľmi užitočnú lekciu. Pred niekoľkými rokmi som viedol podobný seminár na Sicílii. Ako ste si to mohli všimnúť aj tu, často nemám dostatok času na čokoľvek. Stalo sa, že vo vedľajšej dedine bol pohreb matky jednej účastníčky seminára, ktorá trvala na tom, aby som šiel aj ja na pohreb. A tak som vo svojom voľnom čase išiel na pohreb. Potom som sa však musel ponáhľať, lebo po pohrebe som mal ďalšiu prednášku.
Po svätej omši som sa ponáhľal do exercičného domu na prednášku, keď prišla za mnou jedna žena so svojou 14-ročnou dcérou. Povedala mi: „Prosím vás, pomodlite sa za moju dcéru.“ Bol som dosť nervózny, lebo som vedel, že už aj tak meškám. A tak som povedal žene: „Ľutujem, ale nemám čas. Skutočne sa veľmi ponáhľam, lebo onedlho začínam prednášku. “ Ale žena veľmi naliehala a to ma ešte viac znervózňovalo. Aby som sa jej zbavil, položil som svoju ruku na hlavu dievčaťa a povedal som veľmi krátku modlitbu – môžem vás uistiť, že v nej nebola ani viera ani láska – a odišiel som.
Na druhý deň som znova zbadal túto ženu na seminári. Nebola účastníčkou seminára, ale keď som ju zbadal, znova som znervóznel. Povedal som si: „ Táto žena ma prenasleduje všade, kam sa pohnem. “ Ale prišla len preto, aby sa poďakovala Bohu a chválila ho za kompletné uzdravenie svojej dcéry. Dcéra sa uzdravila z choroby, ktorej príčinu lekári nemohli objaviť a nedokázali ju ani liečiť. Pri tej príležitosti Pán uzdravil skôr mňa ako dievčatko. Veľmi veľa som sa naučil z tej krátkej modlitby bez viery a lásky. Pán mi vtedy povedal: Ja uzdravujem. Nepotrebujem čas. Potrebujem len to, aby si mi bol k dispozícii.“
•       Poslednú ťažkosť možno vyjadriť slovami: „Ako sa môžem modliť, keď ja sám som stále chorý?“ Čím viac budete myslieť na uzdravenie iných, tým skôr sa uzdravíte vy. Snažte sa sústrediť na problémy iných, nie na svoje. Ak sa sústredíte na problémy iných, vy sami sa uzdravíte. Je to ako s láskou. Ak sa necítite byť milovaní, namiesto toho, aby ste hľadali ľudí, ktorí by vás milovali, milujte vy! Čím väčšmi budete milovať iných, tým budete otvorenejší prijať lásku iných. Svätý Ján z Kríža, veľký mystik, hovorí tieto prekrásne slová: „Dávaj lásku tam, kde jej niet. A uvidíš, že ju tam objavíš.“