Ježiš, môj uzdravovateľ

Modlitba za zdravotníkov
Toto stretnutie zakončíme modlitbou za všetkých tých, ktorí pracujú v zdravotníctve a majú na starosť zdravotnú starostlivosť o iných. Budeme sa modliť za lekárov, psychológov, psychiatrov, zdravotné sestry, ošetrovateľov a študentov, ktorí sa pripravujú na prácu v zdravotníctve. Teraz nemyslím na ľudí, ktorí sú v službe uzdravovania, ale na odborníkov, ktorých Pán povolal do zdravotníctva a ktorý im zveruje aj poslanie. Budeme sa za nich modliť, aby im Pán dal nielen prirodzenú inteligenciu a vedu, ktorú potrebujú, ale aby ich obdaril aj mocou uzdravovať. Som si istý, že Pán dáva moc uzdravovať predovšetkým tým, ktorí aj profesionálne pracujú v zdravotníctve.
Je veľmi dôležité pomazať odborníkov v zdravotníctve, aby sme v týchto dôležitých povolaniach mohli nájsť Ježiša, ktorý bude uzdravovať prostredníctvom týchto bratov a sestier.
Poprosím všetkých tých, ktorých sme spomínali, aby (ak chcú) prišli dopredu a aby sme sa mohli za nich spoločne modliť ako spoločenstvo. A ešte poprosím, aby ku každému zdravotníkovi prišli dvaja ľudia, nie viacerí, ktorí ho poznajú, a aby na nich vložili svoje ruky. Teda za každým človekom, za ktorého sa budeme modliť, budú stáť dvaja ľudia a budú sa za nich modliť. Môžu to byť priatelia, rodinní príslušníci, členovia spoločenstva. Položte svoje ruky na plecia tých, za ktorých sa ideme modliť.
Vkladanie rúk má špeciálny význam. To znamená, že človek, na ktorého vkladáme ruky, cíti podporu spoločenstva. Tým hovoríme: Nejdem sa modliť sám, ale modlím sa pomocou celého spoločenstva. Všetci ostatní sa teraz sústredia na modlitbu za týchto našich bratov a sestier.
Môj Pane, v tejto chvíli ty kladieš svoje ruky na prítomných bratov a sestry. Nič v ich živote sa nestalo len preto, že sa to muselo stať. Všetko, môj Pane, je súčasťou originálneho plánu, ktorý máš s každým jedným z nás. Ak ťa Pán povolal do služby v zdravotníctve, to znamená, že Pán má s tebou plán. Pán ťa chce posilniť svojou uzdravujúcou mocou, aby si mohol byť služobníkom iných. Môj Pane, ty poznáš všetkých týchto ľudí. Ani jeden z nich nie je pre teba len číslom. Môj Pane, ty ich všetkých poznáš po mene. A keď si ich stvoril, každému z nich si dal plán. Plán, aby sa stali evanjelizátormi medzi ľuďmi. Ďakujem ti za každého z nich, a to z dvoch dôvodov.
Ďakujem ti, že sú tvojimi synmi a dcérami. Ďakujem ti, že ich miluješ. Ďakujem ti aj za to, že sa s tebou stretli vo svojom živote. A to je ten najväčší dar, ktorý si im dal. To je najväčší dar, ktorý si dal každému jednému z nich. Našli poklad na poli.
Chcem ti za nich ďakovať aj z druhého dôvodu, že si ich povolal, aby sa stali odborníkmi v zdravotníctve. Môj Pane, mnohí odborníci ťa, žiaľ, nepoznajú. A preto nemajú nič iné, čo by mohli dať svojim pacientom, iba lieky. Nemajú im čo dať, iba ľudskú liečbu. Ale títo ľudia im môžu dať oveľa viac. Môj Pane, oni môžu dať svojim pacientom teba. A môžu sa s nimi podeliť o ten najväčší dar svojho života, o Ježiša Krista.
A preto ťa, môj Pane, prosím, aby si pomazal ich povolanie. Pomaž ich myseľ, pomaž nástroje, ktoré používajú. Pomaž knihy, ktoré používajú na štúdium. Pomaž nemocnice, v ktorých pracujú. Pomaž ich povolanie, môj Pane, aby ich povolanie neostalo iba niečím ľudským, ale aby sa stalo duchovným. Daj, aby vo svojich pacientoch nevideli iba číslo, ale teba, ktorý ich prosíš o pomoc. Teba, chorého, ktorý potrebuje ich starostlivosť.
Môj Pane, naplň ich veľkou láskou ku každému človeku, o ktorého sa starajú. Nech uzdravujú nielen medicínou, ale láskou. Môj Pane, obdar každého z nich charizmou modliť sa za svojich pacientov, aby každého z nich kládli do tvojich rúk a aby sa uzdravovací proces, ktorý začali oni, zavŕšil u teba.
Môj Pane Ježišu, nech každý z nich v tejto chvíli pocíti na svojich pleciach tvoju ruku. Nech každý z nich cíti, ako do nich preteká a ako ich preniká tvoja láska a moc. Môj Pane Ježišu, ponúkame ti ich všetkých. Daj, aby sa dnes títo bratia a sestry stali novými ľuďmi. Daj, aby pocítili, že si ich posilnil tvojím Duchom a aby mohli nielen uzdravovať svojich pacientov, ale aby ich privádzali k nasledovaniu teba. Na tejto ceste ich obdar úplným a pravým uzdravením.
Teraz ich, môj Pane, kladieme do tvojich rúk a prosím ťa, aby si každému z nich dal súcitné srdce, cez ktoré potečie do sŕdc ich pacientov tvoja láska. Ďakujem ti, môj Pane. My vieme, že vypočuješ našu modlitbu. Ďakujeme ti a chválime ťa. Amen.

Synergia chariziem
Teraz ešte posledné návody, ktoré sa týkajú služby uzdravovania. V modlitbe za uzdravenie sa často stretávame s javom, ktorý nazývame synergiou chariziem. V prvom rade treba povedať, že službu uzdravenia nikdy nevykonáva iba jeden človek, ale vždy viacero osôb. Prečo? Lebo počas modlitby je často potrebný dar rozlišovania, ale sú potrební aj ľudia s inými charizmami. To neznamená, že človek, ktorého Duch vystrojil službou uzdravovania, musí mať všetky potrebné charizmy.
K charizmám, ktoré sú potrebné počas služby uzdravovania, patria nasledovné: Prirodzené vedy
Povedali sme si, že prirodzené vedy sú darom, ktoré sú počas služby uzdravovania veľmi dôležité, aj keď nie výslovne nutné. Je pravda, že človeka uzdravuje Boh, ale je to iné, ak sa osoba, ktorá vedie modlitbu, riadi aj určitými psychologickými alebo zdravotníckymi princípmi.
Môže sa stať, že počas služby uzdravovania niekto z prítomných utrpí vnútorné zranenie. Ľudia, ktorí vedú modlitby za uzdravenie, sa niekedy môžu správať veľmi tvrdo, môžu niečo povedať, čo iných zraní, môžu vyvolať pochybnosť, či má dostatok viery. Preto je veľmi dôležité, aby pri modlitbách za uzdravenie bola prítomná osoba, ktorá má základy teológie i psychológie. Všetko to môže byť pomocou pri modlitbe.
Teraz pristúpime k nadprirodzeným darom, ktoré sa vyskytujú počas modlitby za uzdravenie. Jedným z prvoradých darov je dar jazykov. Dar jazykov môžeme chápať rozlične.

Dar jazykov
•        Dar jazykov môžeme chápať tak, ako ho chápal Lukáš. Keď po zoslaní Ducha Svätého učeníci zišli z hornej siene, začali hovoriť rozličnými jazykmi. Ľudia z rozličných národov, ktorí boli v Jeruzaleme, ich počuli hovoriť vo svojom vlastnom jazyku. Tento dar jazykov sa líši od daru jazykov, ako ho bežne chápeme. To znamená, že hovorím po anglicky, ale vy všetci ma rozumiete tak, ako keby som hovoril vaším jazykom. Ak sa vyskytne niečo takéhoto, ide o zázrak. A je to jeden druh hovorenia v jazykoch.
•       Iný druh hovorenia v jazykoch sa vyskytuje vtedy, keď vyslovujeme slabiky a uvedomujeme si, že hovoríme iným jazykom, ktorý neovládame. Ale Pán dovoľuje hovoriť iným jazykom, lebo sa v skupine nachádza osoba, ktorej Pán adresuje posolstvo prednesené mnou v inom jazyku. Aj tento druh hovorenia v jazykoch je zázrak.
•       Potom je tretí typ tohto daru, kde by sme namiesto výrazu „hovorenie v jazykoch“ mohli používať skôr výraz „modlitba v jazykoch.“ V tomto dare nie je nič zázračného. Pri tomto dare vyslovujeme slabiky, ktoré nemajú žiaden význam. Touto modlitbou vyjadrujeme, že sme ako malé deti, ktoré nevedia, čo povedať a ako sa modliť. V tejto modlitbe sa odovzdávame do rúk Ducha a stávame sa dieťaťom pred Pánom. Slabiky, ktoré vyslovujem, nepochádzajú od Ducha, ale zo mňa. Od Ducha pochádza iba postoj dieťaťa, ktorý mi pomáha odovzdať sa do rúk Ducha.
S touto modlitbou v jazykoch sa stretávame u Pavla v liste Korinťanom a môže byť veľmi užitočný počas modlitby za uzdravenie, ale aj počas exorcizmu a modlitbe za oslobodenie.
Často nevieme, ako sa máme modliť. Často nevieme, za čo sa modliť. A preto sa poddáme, odovzdáme Bohu. Niečo podobné hovorí Pavol v liste Rimanom. Je to modlitba Ducha a veľmi krásna. Môžeme ju použiť počas našej osobnej modlitby, ale aj keď sa modlíme za iných alebo nad inými. Čo hovorí Pavol?
Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý‘ skúma srdcia, vie, po čom Duch túži; že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu (Rím 8, 26-27).
Čo tu Pavol hovorí? Hovorí: Ste slabí a preto neviete, ako sa máte modliť. Neviete, za čo sa máte modliť, lebo nepoznáte Božiu myseľ. Čo urobíte? Dovoľte Duchu, aby sa on modlil vo vás. Zavolajte Ducha, ktorý je v tebe, a povedz mu: „Duchu, ja neviem, ako sa modliť, a preto pozývam teba, aby si sa ty modlil vo mne. Pozývam ťa, aby si ty prosil Otca, žeby mi dal vedieť, čím ma chce obdariť.“ A ja sa iba v tichosti snažím počúvať Ducha, ktorý vo mne volá: Abba! Otče!
Toto má zrejme na mysli Pavol, keď hovorí, že Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Keď sa teda modlíme v jazykoch, modlíme sa pod priamym vedením Ducha. Počas modlitby v jazykoch veľmi často dokážeme rozlíšiť, čo od nás Pán žiada. Často to zakúšam pri modlitbách exorcizmu, keď sa dostávame do bodu, z ktorého sa nevieme pohnúť ďalej. Človek je akoby zablokovaný. Vtedy nastal čas, aby sme sa modlili v jazykoch a aby sme dovolili Duchu, aby nás viedol tam, kam on chce, a aby viedol aj modlitbu tam, kam chce.
Modlitba v jazykoch je teda veľmi dôležitým darom v službe uzdravovania. Často sa stáva, že sa modlíte nad nejakým človekom a ostatní sa modlia v jazykoch.

Dar proroctva
Ďalším veľmi dôležitým darom pri modlitbe za uzdravenie je dar proroctva. O proroctve hovoríme vtedy, keď Boh prehovorí a povie vám niečo o človeku, za ktorého sa modlíte. Proroctvo sa veľmi líši od predpovedania budúcnosti. Pri predpovedaní budúcnosti sa používajú rituály, pri ktorých sa vyvoláva budúcnosť. Pri proroctve Boh sám vstupuje do vášho života a niečo vám hovorí. V prípade proroctva v mnohých prípadoch nejde o pohľad do budúcnosti, ale skôr o povzbudenie. Napr. jeden účastník modlitbového stretnutia povie: „Vnímam, že Pán tejto osobe hovorí, aby niekomu odpustila, komu odpustiť doteraz nevedela.“ Ako vidíte, toto posolstvo nemá nič spoločné s predpovedaním budúcnosti. Tu len zasahuje Boh, aby človek lepšie pochopil, čo od neho Boh chce.

Slovo poznania
Potom máme ďalšiu charizmu, a to je slovo poznania. Keď ste boli na modlitbách za uzdravovanie, možno ste počuli od človeka, ktorý sa modlil, takéto slová: „Vnímam, že Pán niekoho uzdravuje z rakoviny.“ Toto nazývame slovom poznania. Slovo sa veľmi líši od charizmy čítania v srdci, s ktorou sa často stretávame počas duchovného vedenia. Ak sa duchovné vedenie koná skutočne pod vedením Ducha, duchovný vodca dokáže prečítať v srdci vedeného to, o čom sa vedenému len veľmi ťažko hovorí. Toto znamená čítať niekomu v srdci. Je to charizma, ktorú Pán dáva v určitom čase najmä duchovným vodcom, aby ňou pomáhali a slúžili vedenému.
Slovo poznania je niečo iné. Slovo poznania sa prejavuje silným pocitom, vnútorným nutkaním povedať človeku, ktorý vedie modlitby, niečo, čo sa v danej chvíli práve odohráva.
Ak osoba, ktorá má túto charizmu, cíti, čo sa v danej chvíli práve deje, vysloví slovo poznania, to ešte neznamená, že toto slovo poznania skutočne pochádza od Ducha. Môže sa stať, že slovo poznania nepochádza od Ducha, ale je výplodom fantázie človeka. Človek, ktorý vedie modlitbu za uzdravenie, môže potvrdiť, či dané slovo poznania pochádza z fantázie alebo od Ducha, ak sa určité skutočnosti potvrdia alebo nepotvrdia. Pre vedúceho modlitby je to jedna z najťažších chariziem, lebo vyžaduje urobiť krok vo viere. Ak používate túto charizmu, vždy ju sprevádza aj riziko. Je to vždy riziko, lebo to, čo hovoríme, často nepochádza od Boha, ale iba od vás. Ale v tej chvíli to neviete. Ak by ste slovo poznania nepovedali, mohli by ste zablokovať prúd lásky, ktorý Boh vylieva na spoločenstvo. Je to naozaj charizma, ktorá vás učí umierať sebe samému. Je to ako kráčanie po vode.

Charizma rozlišovania
Ďalšou dôležitou charizmou je charizma rozlišovania duchov. Keď vediete modlitbu za uzdravenie, treba vedieť, že nie je potrebné, aby boli prítomné všetky osoby, ktoré majú všetky charizmy, ktoré sme vymenovali. Ak ich však máme, môžu byť veľmi užitoční pri službe uzdravovania.
Charizma, ktorá je veľmi užitočná, je charizma rozlišovania duchov. Čo to znamená? Znamená to napr. rozlíšiť, či táto búrka pochádza od Ducha Svätého alebo od zlého ducha alebo jej príčiny sú celkom prirodzené. Počas modlitby za uzdravenie túto charizmu veľmi často potrebujeme, najmä ak človek, za ktorého sa modlíme, nejakým spôsobom reaguje na modlitby, ktoré za neho prednášame. Občas sa stretávame s tým, že osoba, za ktorú sa modlíme, reaguje na modlitbu veľmi zvláštnym spôsobom, napr. upadne do tranzu. Mnohí ľudia, ktorí vidia niekoho v tranze, okamžite vyhlásia, že je to pod vplyvom zlého ducha. Alebo si myslia, že práve prežíva nejaký mystický zážitok. Ďalší si myslia, že je to psychického pôvodu. V danej chvíli je dôležité rozlíšiť, či ide o pôsobenie Ducha Svätého, o pôsobenie zlého ducha, alebo či takto reaguje psychika. Teraz chápeme, aké je dôležité mať charizmu rozlišovania duchov.
Táto charizma nie je často najsilnejšia u človeka, ktorý vedie modlitby. Pán ju občas dáva človeku, ktorý mu len pomáha. Keď sa modlím za oslobodenie alebo vykonávam exorcizmus, mám pochybnosti, či zlý duch odišiel alebo či ešte ostáva. Vtedy veľmi oceňujem charizmu iných ľudí, ktorí sú pri mne, ktorí mi v danej chvíli s istotou povedia: „Pokračuj v modlitbe, lebo ešte je tu!“ alebo: „Teraz sa zastav, lebo môžeš tejto osobe, psychicky poškodiť.“
Preto musíme využívať tieto charizmy, ktoré Duch dáva rozličným ľuďom, ktorí môžu pomôcť pri modlitbe za uzdravenie.
Dar rozlišovania, o ktorom hovoríme, môže mať viacero podôb.
•       Môže ísť o prirodzené rozlišovanie, ktorého zdrojom je zdravý rozum. Niekedy stačí ovládať niekoľko základných psychologických princípov, aby sme dokázali rozlíšiť, čo sa okolo nás deje. Niekedy to môže byť len kríza, ktorou človek prechádza, a nič viac. Tomuto daru hovoríme prirodzené rozlišovanie.
•        Ďalším druhom je doktrinálne rozlišovanie. Človek, ktorý má tento dar rozlišovania, dokáže potvrdiť, či to, čo sa deje, je v súlade s Božím slovom a či jeho základom je Božie slovo. Ak vidíte, že to, čo sa deje okolo vás, nemá absolútne nič spoločné s tým, čo Ježiš hovorí v Biblii, vtedy môžete hneď rozlíšiť, že to, čo sa deje, nepochádza od Pána. Ak za mnou príde napr. nejaká žena a povie mi, že sa jej zjavila Panna Mária, ktorá jej povedala veľa vecí proti jej biskupovi, okamžite môžem rozlíšiť, že toto zjavenie nepochádza od Pána. Tomuto sa hovorí doktrinálne rozlišovanie, lebo tzv. zjavenie nemalo základ v Božom slove.
•       Ďalším typom rozlišovania je osobné alebo komunitné rozlišovanie, rozlišovanie v spoločenstve. O osobnom rozlišovaní hovoríme vtedy, keď osoba sama dospeje k určitému záveru, čo Boh chce v určitej konkrétnej situácii. Komunitné rozlišovanie sa uskutočňuje vtedy, keď sa zíde celé spoločenstvo, aby rozlišovalo.
•       Potom jestvuje aj charizmatické rozlišovanie, keď rozlišujeme prostredníctvom citov a hnutí, ktoré pochádzajú od Ducha. Toto rozlišovanie zvykne sprevádzať slovo poznania.
Dar rozlišovania potrebujeme v rôznych prípadoch, ale najmä v tom špecifickom prípade, keď osoba upadne akoby do mdloby v Duchu Svätom, keď prežíva „spočinutie v Duchu Svätom.“ Neviem, nakoľko je rozšírený tento dar vo vašich modlitbových skupinách, ale u nás na Malte je veľmi častý. Prejavuje sa to tak, že ľudia pri modlitbe jednoducho padnú na zem. Pri páde si neublížia, plne si uvedomujú, čo sa okolo nich deje, ale strácajú energiu a vo svojich svaloch nemajú silu, aby vstali a reagovali. Ak sa stane takýto prípad, je veľmi dôležité rozlíšiť, či ide o spočinutie v Duchu. Tento jav často nemá nič do činenia s duchovným zážitkom. Vo väčšine prípadov je to len psychologický jav, pri ktorom je osoba tak preniknutá citmi, že im nedokáže telesne odolať. Na tomto jave nie je nič zlého. Ak sa takéto niečo stane, nemali by sme nútiť týchto ľudí postaviť sa na nohy, lebo to nikomu neškodí, jedine to môže trocha upútať pozornosť spoločenstva. Vo väčšine prípadov ide len o psychologickú záležitosť.
Ale vyskytujú sa aj také prípady – a tu je potrebná charizma rozlíšenia – keď takáto mdloba nemusí pochádzať od Ducha, ale môže ju spôsobiť aj zlý duch. Stáva sa že niekedy osoba upadne skutočne pod vplyvom Ducha, ktorý v nej pôsobí a môžete byť svedkami toho, že sa skutočne uzdravila. Keď nejaká osoba padne na zem, často vidím, ako sa okolo nej zbehnú ľudia a začnú sa za ňu modliť. Myslím si, že je lepšie takýchto ľudí nechať samých, aby ich počas tejto osobnej skúsenosti s Pánom prenikala jeho láska. Takto sa treba zachovať, keď ide o autentické spočinutie v Duchu.
Vyskytuje sa však aj iný prípad, keď odpočinok nepochádza od Ducha Svätého, ale od zlého ducha. Vtedy vidíme, že človek ležiaci na zemi nie je v pokoji, je veľmi rozrušený. V takomto prípade sa zlý duch pokúša človeka znepokojiť alebo mu spôsobiť bolesť. Vidíte, že je potrebné rozlíšenie, aby ste zistili, čo sa deje, aby ste dokázali rozlíšiť, či je to od Ducha Svätého, či od zlého ducha alebo či ide o duchovný zážitok.

Podmienky
Počas modlitieb za uzdravovanie je potrebné vytvoriť priaznivé podmienky.

Jednota s Cirkvou
Modlitba za uzdravenie musí byť v súlade s Cirkvou. Autentickosť osoby, ktorá koná modlitby za uzdravenie, spoznáte podľa toho, či je poslušná voči cirkevnej autorite.

Príklad psychologičky
Keď som raz bol na Sicílii, zavolali ma k jednej psychologičke, ktorá počas modlitieb čítala v mysliach a srdciach ľudí, aby som rozlíšil, či táto žena koná pod vplyvom Ducha Svätého alebo zlého ducha. Skupina chcela vedieť, či môžu túto osobu nechať ďalej modliť sa za uzdravenie. K záveru som dospel veľmi jednoducho. Odporučil som členom spoločenstva, aby povedali tejto žene, nech sa šesť mesiacov nemodlí za uzdravenie iných. A ona okamžite poslúchla.
To bol pre mňa jasný dôkaz, že to, čo robila, pochádzalo od Ducha Svätého. Zlý duch vám totiž nikdy nebude odporúčať poslušnosť. Autentickosť osoby možno často odskúšať jedine poslušnosťou.

Páter Pío
Myslím, že všetci ste poznali stigmatizovaného pátra Pia z Foggie. Všetky javy, ktoré sa diali okolo neho, mnohých ľudí vyrušovali a znepokojovali. A ako sa to už stáva, najviac bol znepokojený Vatikán, ktorý zakázal pátrovi Piovi slúžiť sväté omše pre verejnosť, spovedať a prijímať ľudí. Viete si predstaviť, aké utrpenie musel prežívať tento Boží muž, keď bol takto verejne potrestaný. Ale páter Pio poslúchol a to bol dôkaz jeho pravosti.
Pri inej príležitosti ma zavolali, aby som rozlíšil prípad jednej ženy, ktorá o sebe tvrdila, že je Božia žena.

Skúška pravostí
Táto žena odovzdávala ľuďom posolstvá a pomáhala im pomocou automatického písma. Bol som si viac než istý, že táto vec nepochádza od Boha. Pochádzala od duchovného sprievodcu, o ktorom ona sama tvrdila, že ju vedie. Nikoho sa mi však nepodarilo presvedčiť, lebo túto ženu všetci považovali za sväticu. Videli ju každý deň na svätej omši a svätom prijímaní, veľa sa modlila a postila, a nikto mi neveril, že to, čo robí, nepochádza od Boha, ale od zlého ducha. Farár bol veľmi zmätený a nevedel, čo robiť. Povedal som mu-. „ Celý prípad je veľmi jednoduchý. Povedzte žene, aby nedávala ľudom posolstvá aspoň jeden rok.“ Žena sa vzbúrila a ohovárala kňaza pred všetkými, ktorých stretla. A to bol jasný dôkaz, jasné znamenie, že to, čo robila, pochádzalo od zlého ducha.
Ak niečo robíme, je veľmi dôležité, aby sme to robili v jednote s Cirkvou. Otvorenosť Duchu
Ďalej musíme byť veľmi otvorení pre pôsobenie Ducha. Keď sa modlíme za uzdravenie, máme zvyčajne všetko dobre zorganizované, podľa presnej agendy. Vieme, čo poviete chorému, vieme, za aké uzdravenie sa budeme modliť, poznáme aj techniku, ktorú počas modlitby budeme používať, máme presný časový rozvrh – všetko je zorganizované. Sme ako chirurgovia, ktorí sa dobre pripravili na chirurgický zásah. A pre chudáka Ducha Svätého neostala žiadna práca. Musí nás už len poslúchať. Ale takto sa modlitba za uzdravenie nekoná.
Ak sa modlíme za uzdravenie, musíme byť otvorení a plne odovzdaní do rúk Ducha Svätého. Modlitbu musí viesť Duch Svätý, a nie ja.

Radostná modlitba
Modlitba, ktorá sprevádza modlitbu za uzdravenie, musí byť plná radosti. Niekedy je hrozné pomáhať pri modlitbe za uzdravenie, keď tam máte samých smutných svätých, lamentujúcich prorokov, prednášajúcich samé chmúrne proroctvá a žalospevy. Charizmatická modlitba je radostná, v Duchu. Ovocím Ducha, ako hovorí Pavol v liste Galaťanom, je radosť. Sme radostní ľudia, lebo vieme, že stojíme pred Otcom, ktorý nás miluje. A vieme, že Otec nás vypočuje. Možno nám nedá presne to, čo od neho chcem, ale určite ma vypočuje a vstúpi do akcie. Kedykoľvek sa modlím k Pánovi, vždy mu hovorím: „Pane, som tvoj syn a syn nežobre, syn uplatňuje svoje nároky. A preto ťa neprosím, ale žiadam ako syn.“

Nekopírovať techniky
V službe modlitby nesmieme kopírovať techniky iných uzdravovateľov. Každý má svoj vlastný, originálny spôsob hovorenia s Pánom. Spontánnosť je ten najkrajší postoj, s ktorým prichádzame pred Otca. Ľudí neuzdravuje technika, ale láska, ktorou ich milujete. A preto, keď sa modlíte k Otcovi, buďte samými sebou, nekopírujte nikoho. Keď sa modlíš za uzdravenie, Pán si pre túto službu vybral teba, a nikoho iného.

Modlitba za uzdravenie
Myslím, že by sme mohli skončiť a toto stretnutie zakončíme modlitbou za uzdravenie. No nie za naše uzdravenie, ale niekoho, na kom nám záleží. Osoba, za ktorú sa budeme modliť, nemusí tu byť fyzicky prítomná. Môže to byť niekto, koho máte doma.
Nezáleží na tom, či sa chcete modliť za telesné, vnútorné alebo psychické uzdravenie. Dôležité je, že v tejto chvíli trocha zabudneme na svoje vlastné uzdravenie a sústredíme sa na uzdravenie niekoho iného. V tejto chvíli si ťa Pán vybral, aby si sa stal uzdravovateľom niekoho iného.
Zavri oči a dovoľ Duchu, aby ti pred tvoj duchovný zrak predviedol nejakého človeka. Človeka, ktorý potrebuje uzdravenie. Ak vidíte pred sebou obraz nejakej osoby, to znamená, že to je ten, koho chce Pán teraz uzdraviť. V tejto chvíli si sa stal vyvoleným nástrojom v Božích rukách, ktorý má nejakého človeka uzdraviť.
Predstav si, ako sa snažíš nájsť toho človeka, za ktorého sa chceš modliť. Možno vieš, kde je, možno to nevieš. Nájdi ho, chyť ho za ruku a povedz mu: „Dovoľ mi, aby som ťa priviedol k Ježišovi.“ Ak tento človek súhlasí, kráčaj s ním smerom k Ježišovi. Ak sa človek zdráha, ak mu je ťažké povedať áno, nechaj ho a choď k Ježišovi sám. Chyť za ruku Ježiša a priveď Ježiša k tomuto človeku.
Teraz dovoľ Ježišovi, aby objal tohto človeka. Hodil si tohto človeka do oceánu lásky, ktorou ho Ježiš miluje.
Môj Pane Ježišu, pre teba niet vzdialeností. Preto ťa prosím, aby moja modlitba zasiahla tohto človeka. Kdekoľvek sa teraz nachádza, dotkni sa ho. Môj Pane, dotkni sa tej oblasti jeho osobnosti, ktorá potrebuje uzdravenie. Dotkni sa jeho duchovnej oblasti a daj tomuto človeku pocítiť, že ťa potrebuje.
Môj Pane, dotkni sa jeho psychickej oblasti. Nech by jeho psychiku blokovalo čokoľvek, uzdrav túto oblasť.
Ak vieš, že tento človek potrebuje uzdravenie nejakej konkrétnej časti tela, polož na to miesto svojho tela svoju ruku. Môj Pane, vrúcne ťa prosím, uzdrav telo tohto človeka. Uzdrav jeho oči, uzdrav jeho krv, uzdrav jeho chrbticu, uzdrav rakovinu v jeho hrdle, uzdrav prenikavú bolesť, ktorú cíti vo svojom žalúdku. Môj Pane, uzdrav nádor v prsníku, uzdrav chlapčeka, ktorý trpí astmou, uzdrav ženu, ktorá túži po dieťati.
Môj Pane Ježišu, prosím ťa, aby si pokračoval a aby si nás aj naďalej zahŕňal svojím pokojom a vyrovnanosťou. Pane, uzdrav silnú bolesť hlavy, uzdrav dieťatko, ktoré je v nemocnici, uzdrav, môj Pane, srdce, a daj mu pravidelný rytmus. Uzdrav, môj Pane, rakovinu pečene, uzdrav artritídu ženy, ktorá nemôže riadne chodiť.
Pane, ja viem, že počúvaš naše modlitby a že medzi nami robíš zázraky. Pane, odovzdávam ti tohto človeka a ďakujem ti, že si ho uzdravil. Ďakujem ti, môj Pane, že si svojim synom a dcéram dal dar pokoja.
Amen.

Prepustenie mŕtvych
Piatou dimenziou uzdravenia je uzdravenie mŕtvych a umierajúcich. Už prvý deň sme si povedali, že v niektorých prípadoch je potrebné uzdravenie mŕtvych, lebo niektorí ľudia ostávajú pripútaní k tejto zemi, alebo my ostávame pripútaní k nim. Toto sa môže vzťahovať na ľudí, ktorí zomreli prirodzenou smrťou, ale aj na tých, ktorí zomreli počas dopravnej nehody alebo spáchali samovraždu. Môžeme hovoriť aj o deťoch, ktoré zomreli pri potrate, alebo ktoré zomreli pri spontánnom potrate. V tejto súvislosti môžeme hovoriť aj o domoch, v ktorých straší.
Ako vidíte, ide o tému, ktorá si vyžaduje veľa času, aby sme ju mohli dôkladne prebrať. Keďže ho toľko nemáme, poviem vám niekoľko základných informácií, lebo nebudeme môcť zachádzať do prílišných podrobností.

Smrť človeka
Keď zomrie človek, pre jeho blízkych nastane obdobie smútku. Toto obdobie je dôležité, lebo musíme nájsť nejaký ventil, aby z nás vyšli, aby sa z nás vyplavili všetky city, ktoré sprevádzajú smrť milovaných osôb. Ak nás postihne smrť milovaného človeka, je veľmi dôležité, aby sme nepotláčali svoje city, mysliac si, že sme duchovne silní a na výške. Keď človek stratí milovanú bytosť, snaží sa presvedčiť seba samého slovami: „Chápem to. Napokon, mám vieru, a viem, že táto milovaná bytosť je s Kristom.“ A tak sa človek snaží potlačiť plač a všetky ostatné city.
Ako to určite viete zo psychológie, takýto postoj človeku škodí. Potlačenie citov môže často viesť až k psychickým poruchám. Smútenie alebo oplakávanie milovanej osoby po jej smrti treba však prežívať spolu s Ježišom. Smútenie môže človeka viesť až k zúfalstvu alebo ho môže viesť k Ježišovi.
Skúste si predstaviť, že Anna je mŕtva. Môže to byť tvoja matka, sestra alebo priateľka. Pri oplakávaní Anny sa snažíme vložiť Annu do Ježišových rúk. Prosme Ježiša, aby miloval Annu tak, ako Anna mala milovať Ježiša, kým ešte žila. Musíte mať na pamäti, že k mŕtvej osobe môžeme byť pútaní, môžeme byť na ňu naviazaní negatívne alebo pozitívne. Sme k nej pripútaní negatívne vtedy, ak sme plní strachu, hnevu alebo pocitu viny, kedykoľvek si na ňu spomenieme. Dám vám príklad.