Ježiš, môj uzdravovateľ

Ježiš ako uzdravovateľ. Prísľub uzdravenia
Na úvod si prečítame niekoľko veršov z proroka Izaiáša (57,14-15). Prosím vás, aby ste tieto verše prijali ako osobné pozvanie od Boha.
Hovorím:
„Chystajte, chystajte, pripravujte cestu, odstráňte prekážky z chodníka môjho ľudu!“ Bo takto hovorí Najvyšší, Velebný, čo tróni večne a Svätý je jeho meno-. „Na vysokom a svätom mieste prebývam a so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných, aby som oživil srdce skrúšených‘
Nasledujúce verše (Iz 57,18-19) počúvajte tak, ako keby boli adresované vám osobne:
Jeho cesty som videl, uzdravím ho, budem ho viesť a dám mu útechu a jeho trúchliacim dám ovocie perí. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu – hovorí Pán -, ja ho uzdravím.

Pán nás nielen pozýva, ale každému z nás sľubuje uzdravenie. Uzdravenie môže mať rôzne dimenzie. Môžeme hovoriť o uzdravení telesnom, psychickom, emocionálnom, intelektuálnom, o uzdravení sexuálnom, spoločenskom či duchovnom. Na uzdravenie sa môžeme pozerať z viacerých hľadísk. Počas tohto seminára sa budeme zaoberať piatimi základnými dimenziami, pričom sa sústredíme na jednu dimenziu uzdravenia osobitne, a to na vnútorné uzdravenie. V ďalšom uvedieme päť dimenzií, ktorým budeme venovať pozornosť.

Dimenzie uzdravovania Telesné uzdravenie
Prvým rozmerom uzdravovania je uzdravenie telesné, fyzické, uzdravenie nefungujúcich telesných orgánov. Začneme týmto uzdravením, lebo ho možno najlepšie pochopiť. Myslím si, že všetci máme skúsenosť s telesnou chorobou. Všetci sme chorí a nikto to nemusí skrývať. Od dvadsiateho piateho roku života v nás odumiera množstvo buniek, ktoré sa už nikdy neobnovia. To je naša realita. Či chceme či nechceme, dá sa povedať, že umierame. Ak prijmeme túto skutočnosť, sme uzdravení. Telesné uzdravenie potrebujeme nie preto, aby sme neumreli, ale aby sme dokázali dôstojne umierať. Nepredpokladám, že by som vám hovoril niečo nové.

Duchovné uzdravenie
Druhá dimenzia je dimenzia duchovná. Keď hovoríme o duchovnej dimenzii, hovoríme, že všetci sme hriešnici. Všetci potrebujeme odpustenie svojich hriechov. Musíme si však uvedomiť, že každý náš hriech má svoj koreň. Každý hriech, nech je akýkoľvek, je len špičkou ľadovca. Prečo sme v živote takí agresívni? Prečo nemôžeme ovládnuť hriech masturbácie? Prečo sme ambiciózni? Prečo sme hnevliví? Prečo sa pozeráme so závisťou na to, čo robia iní? A mohli by sme pokračovať vo vymenovávaní našich hriechov.

Zoberme si ako príklad agresivitu. Musíme sa snažiť ovládnuť svoju agresivitu, ale treba si uvedomiť, že ona je iba špičkou ľadovca, ktorý je v nás. Príčinou našej agre-sivity nie sú malicherné veci, ktoré nás obklopujú. Nie. Sme agresívni preto, lebo sme niečo vo svojom živote neprijali, čo sme prijať mali. A to, čo sme neprijali, chceme skryť pred očami všetkých. Možno nevieme, prečo prepukla v našom živote agresivita. Ale ak sa z nej chceme uzdraviť, musíme objaviť jej koreň. Lenže to nestačí. Koreň treba aj preťať, odrezať. Ak to urobíme, až potom sa začneme duchovne uzdravovať.

Uzdravenie oblastí ovládnutých zlým duchom
Treťou dimenziou je uzdravenie oblastí ovládnutých pôsobením diabla a oblasť duševných chorôb. Tu sa treba vyvarovať extrémov. Na Západe sa všetko považuje za duševnú chorobu, aj keď v niektorých prípadoch by pacient potreboval skôr modlitbu za oslobodenie ako lieky. Na Východe sa duševné choroby často považujú za prejav posadnutosti diablom. Toto sú dva extrémy, ktorých sa treba vyvarovať.
V   tejto súvislosti budeme hovoriť o okultizme, špiritizme a iných útokoch diabla. Diablovo pôsobenie, diablov útlak a niekedy aj diablovo ovládnutie človeka Prináša do nášho života veľkú úzkosť a smútok. Svätý Ján nazval diabla vrahom človeka. Diabol sa snaží robiť všetko, len aby nás pokoril a zničil. Ale keď ideme za Ježišom, ktorý je naším uzdravovateľom, ideme za Ježišom, ktorý nás aj oslobodzuje.

Emocionálne uzdravenie
Potom je tu štvrtá dimenzia, dimenzia emocionálna. V bežnej reči hovoríme o emocionálnych poruchách, cez ktoré prechádza každý človek. Mohol by som uviesť veľmi dlhý zoznam emocionálnych porúch a som si istý, že väčšina z vás by ich poznala. Nikto nie je mentálne úplne zdravý. Možno je niekto viac a niekto menej narušený, ale v podstate všetci trpíme.
Počas tohto seminára sa sústredíme predovšetkým na tento rozmer uzdravenia. Budeme hovoriť o nevyrovnaných citoch v našom živote, pričom spomenieme strach, pocity viny, osamotenosť, úzkosť, ustarostenosť, hnev, vzburu, spomienky na minulosť, závislosť, depresie – toto všetko sa lieči v procese vnútorného uzdravovania.

Uzdravenie umierajúcich a mŕtvych
Piatou dimenziou je uzdravenie umierajúcich a mŕtvych, ktorí hľadajú svoj konečný pokoj. Toto je veľmi dôležitá a veľká otázka a viem, o čom hovorím.
Aby sme sa mohli uzdraviť, a to je nesmierne dôležité, musíme vo svojom živote stretnúť Ježiša. Ak chceme, aby nás Ježiš úplne uzdravil, musíme ho nasledovať alebo sa rozhodnúť nasledovať ho. Ináč naše uzdravenie nebude úplné. Po zázraku uzdravenia Ježiš vždy vyzval uzdraveného človeka: „Poď a nasleduj ma!“ Spomeňme si na uzdravenie desiatich malomocných, ktorých sa Ježiš pýtal na deviatich uzdravených, čo sa k nemu nevrátili (pórov. Lk 17,11-19). Hovorí sa, že Ježiš chcel od deviatich uzdravených prijať oslavu a vďačnosť. Ale v skutočnosti sa na nich pýtal z iného dôvodu. Vedel, že telesné uzdravenie bez rozhodnutia nasledovať ho nestačí. Na to, aby mohli prijať úplné uzdravenie, museli sa rozhodnúť nasledovať ho. Bolo potrebné, aby precítili, že ich Boh miluje.

Štyri spôsoby stretania sa s Ježišom
V    duchovnom živote stretávame Ježiša rozlične. Môžeme ho stretnúť ako uzdra-vovateľa, môžeme ho stretnúť ako učiteľa, môžeme ho stretnúť ako priateľa, môžeme ho stretnúť ako Pána. Počas tohto seminára urobíme smerom k Ježišovi prvý krok.

Ježiš, môj uzdravovateľ
Ak sa stretneme s Ježišom, ktoiý nás uzdravuje, nemyslime si, že sme obsiahli celé Ježišovo bohatstvo a že to stačí. Na ceste uzdravovania je to len prvý krok. Keď sa s Ježišom stretávam ako s uzdravovateľom, stredobodom mojej pozornosti nie je Ježiš, ale ja sám. Na tomto stupni skôr prosíme, ako dávame. Je to len prvé poschodie, prvý krok, ale je to krok veľmi dôležitý, pri ktorom vystierame svoje ruky k Pánovi a prosíme ho ako žobráci, aby nás uzdravil. Ako to uvidíme počas týchto dní, v našom živote bude veľmi veľa oblastí, ktoré treba uzdraviť. Všetci potrebujeme uzdravenie. Potrebuje ho aj človek, ktorý sa dostal vyššie, na štvrtý stupeň, a stretáva sa s Ježišom ako s Pánom.
Raz mi telefonoval človek, ktorý mal na starosti modlitbovú skupinu: „ Otče, chcem vás poprosiť, či by ste mohli mat‘ pre nás seminár o vnútornom uzdravovaní. Povedzte mi, čo budeme potrebovať?“ „Chorých, “ odpovedal som.
Ak máme chorých, môžeme robiť seminár o uzdravovaní. Ale to nestačí. Chorí ľudia musia veriť v to, že Ježiš je schopný ich uzdraviť. A Ježiš, skôr ako by nás uzdravil, si od nás vždy pýta aj dovolenie, či nás môže uzdraviť.
Spomínate si na človeka pri betsatskom rybníku? Nepoznal Ježiša a nevedel, čo by si od neho pýtal. Ježiš tu preberá iniciatívu a chce ho uzdraviť. Prvá otázka, ktorú mu kladie, znie: „Chceš byť uzdravený?“ Chorého odpoveď „Áno, chcem“ umožnila Ježišovi, aby ho uzdravil (pórov. Jn 5,1-18). Je teda dôležité prijať skutočnosť, že sme chorí, že potrebujeme uzdravenie a chceme byť uzdravení. Často si hovoríme: „Nie ja potrebujem uzdravenie, ale moji rodičia…“ „Nie ja potrebujem uzdravenie, ale moja žena, môj muž, môj biskup, kňaz… “ Určite, všetci títo ľudia potrebujú uzdravenie, ale pripúšťaš, že aj ty potrebuješ uzdravenie? A chceš ho prijať? Ak niet tohto predpokladu, nemôžeš prijať Ježišovo uzdravenie.
Ako to uvidíme neskoršie, potrebujeme uzdravenie fyzické, emocionálne i duchovné. Ale o týchto druhoch uzdravenia budeme hovoriť neskôr. Keď sme sa stretli s Ježišom ako s uzdravovateľom, môžeme urobiť k nemu ďalší krok.

Ježiš, môj učiteľ
Na druhom stupni sa stretávame s Ježišom ako s naším majstrom. Stretnúť Ježiša ako majstra znamená stretnúť ho ako učiteľa. Človek, ktorý kráča k Ježišovi, túži v ňom spoznať svojho učiteľa. Na tomto stupni sa pýtame Pána: „Pane, čo chceš, aby som robil?“ Neprosíme ho, aby nás uzdravil alebo nám niečo dal, ale sa ho pýtame: „Pane, čo mám robiť?“
Na tomto stupni hľadáme Pánovu vôľu, stávame sa citlivými na jeho vnuknutia, cítime, že sa v našom živote začína odohrávať niečo nové. Orientujeme sa na Písmo, ktoré sa stáva naším priateľom, otvárame ho, čítame, počúvame ^a meditujeme.
Ak si uzdravenie predstavujeme iba tak, že si od Pána niečo žiadame, ale potom nám už nezáleží na tom, aby sme ho počúvali, hovoríme iba o čiastočnom uzdravení. Treba na to dávať pozor aj na modlitbových stretnutiach, aby sme nezdôrazňovali iba uzdravenie a nezanedbávali počúvanie Písma.
V našom živote sú chvíle, keď je dôležitejšie počúvať Pánove slová, ako byť uzdravený. Ježiš, ktorý je mojím učiteľom, mi hovorí: „Poď a nasleduj ma!“ Mnohí ľudia idú za Ježišom len preto, aby boli uzdravení. Ale po uzdravení im už nezáleží na tom, aby nasledovali Ježiša, kamkoľvek ide. Pre nich je dôležité iba fyzické uzdravenie, ostatné ich nezaujíma. Zrelý kresťan si uvedomuje, že Ježiš je jeho učiteľom, jeho rabbim, ktorý sa mu celý život prihovára. Ježiš mu hovorí: Ja som cesta, pravda a život. Poď za mnou, lebo ja ti môžem dať život“ (porov. Jn 14,6).
Druhý krok za Ježišom je krokom učeníka. To neznamená, že by učeník nepotreboval uzdravenie. Učeník nepovažuje za dôležité to, aby bol uzdravený, ale chce vedieť, kde je Ježiš. Lebo iba Ježiš mu dá pokoj a radosť, ktorú mu nedá nikto iný. Ale ani to nestačí.