Ježiš, môj uzdravovateľ

Božie uzdravenie
Azda najlepším termínom je Božie uzdravenie. To znamená, že jediným prameňom nášho uzdravenia je Boh. Keď uzdravuje Boh, uzdravuje kompletne, úplne, nikdy nie čiastočne. To je pre Božie uzdravenie typické. Ak nás uzdravuje Ježiš, chce uzdraviť našu myseľ, srdce i telo. No keď nás uzdravuje diabol, uzdravuje nás iba čiastočne. No nielen to. Diabol nás uzdraví telesne, ale zároveň nás môže psychicky poškodiť. Naša choroba môže prejsť z telesnej oblasti do oblasti psychickej alebo duchovnej. No Boh uzdravuje vždy úplne.
Počas seminára budeme hovoriť predovšetkým o Božom uzdravení. Nadprirodzené uzdravenie nie je totožné s Božím uzdravením. Pri Božom uzdravení sa dostáva do stredobodu pozornosti Božia činnosť. Nestačí byť len uzdravený. Je dôležité, aby naše uzdravenie pochádzalo od Boha, či už priamo alebo nepriamo. Ak je zdrojom uzdravenia Boh, môžeme dosiahnuť kompletné uzdravenie. Ak nás neuzdravil Boh, naše uzdravenie je iba čiastočné. Ak nás uzdravuje jasnovidec alebo čarodejník, uzdraviť určitú časť nášho tela. Keďže zdrojom tohto uzdravovania nie je Boh, môžu sa dostaviť následky v podobe psychických porúch. Fyzická choroba sa prenesie do roviny psychických porúch. Preto je veľmi dôležité, aby zdrojom nášho uzdravenia bol Boh.
Už vás nebudem zaťažovať ďalšou terminológiou, lebo ako hovorí svätá Terézia z Avily, nie je natoľko dôležité veľa rozmýšľať, ale veľa milovať. Na záver vám rozpoviem jeden príbeh.

Príbeh o Írovi
Istý Ir prijal pozvanie na rodinnú oslavu. Prítomní si chceli slávnosť spestriť a niekomu prišlo na um usporiadať súťaž v prednese básne. Otvorili Bibliu a našli dvadsiaty tretí žalm, v ktorom sa hovorí: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba.“
Každý z nich začal prednášať tento krásny žalm, až sa nakoniec Biblia dostala do mk jedného umelca, herca. Umelec predniesol žalm prekrásne, na vysokej umeleckej úrovni. Po ňom už nikto z prítomných nevystúpil na pódium, lebo boli presvedčení, že víťazom bude herec. Medzi prítomnými bol aj istý starec, ktorý sa predsa len odvážil prísť dopredu a zarecitovať žalm.
Keď dokončil prednes žalmu, nikto netlieskal. Po tvárach prítomných stekali slzy. Herec podišiel k starcovi, zablahoželal mu a povedal „ Túto súťaž si vyhral ty. Ja som žalm zarecitoval profesionálne. No zdá sa, že Pastiera si osobne stretol iba ty.“
A to isté želám aj ja vám, aby každý z vás počas týchto dní stretol Pána osobne. Okrem prednášok budete mať počas seminára veľa príležitostí na to, aby ste prežili to, o čom bude reč v prednáškach. Prežijete aj utrpenie, ktoré vám spôsobia vaše zranenia, ale pocítite aj veľkú radosť z uzdravenia.
Raz prišiel na Maltu veľký uzdravovateľ a prednášal veľkému množstvu rehoľných sestier. Keď som ho predstavil, na úvod povedal sestrám: „Všetky ste sem prišli, aby ste sa uzdravili. Ak sa uzdravíte, chváľte Pána. Ak sa neuzdravíte, to nie je môj problém. To je problém Pána Boha a preto sa obráťte na neho.“
A to vám hovorím aj ja na začiatku tohto seminára. Ja sa budem snažiť viesť vás k Ježišovi. Ale potom sa obráťte na neho. Ja neviem uzdravovať, ale ani vy. Iba Pán Boh vás môže naplniť láskou.
Som si istý, že Boh hojne požehná tento seminár. Vy iba otvorte svoje srdce, dovoľte mu pôsobiť a neklaďte mu prekážky. Pán bude konať vo vás a spolu s vami veľmi originálnym spôsobom. Nechávajte svoje srdce otvorené, lebo chvíľa stretnutia s Ježišom nastane aj pre vás. Ďakujme Pánu Bohu, že sme tu, lebo nikto tu nie je náhodou. Ak ste tu, to znamená, že Pán vám chce povedať niečo mimoriadne. Nech nám Duch Svätý pomáha započúvať sa do jeho slov, keď k nám bude chcieť prehovoriť. Každému z vás želám, aby ste stretli Pána a aby vás všetkých obdaril pokojom mysle a srdca.

Život v plností
Život v plnosti nie je cieľ, ktorý máme dosiahnuť až v nebi. Musíme sa oň usilovať už aj počas nášho života na zemi. Boh chce, aby sme boli bytosti úplné na tele, na duchu i na duši. U Jána nachádzame slová, ktoré Ježiš adresuje všetkým: „Ja som však prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10).
Čo znamenajú slová hojne, hojnejšie, v plnosti…? To znamená, že Ježiš nás chce uzdraviť, aby sme boli úplní a neporušení. Svätý Pavol v Prvom liste Solúnčanom hovorí: „Sám Boh pokoja nech vás celýchposvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony“ (l Sól 5,23). Plnosť života si nemožno predstaviť bez uzdravenia.
Uzdravovanie je proces Uvedomme si, že Boh nás miluje
Uzdravovanie je proces, počas ktorého si osvojujeme určité postoje tela, mysle, citov a ducha, ktoré na nás pôsobia uzdravujúce a vyvolávajú v nás pocit šťastia. Zážitok lásky, ktorou nás Boh miluje, prináša pokoj, ktorý nám svet dať nemôže. Hneď na začiatku to chcem povedať veľmi jasne. Celý proces uzdravovania spočíva v niečom veľmi jednoduchom: v uvedomení si toho, že nás Boh miluje. Koreňom všetkých našich zranení a rán môže byť presvedčenie, že nás Boh nemiluje.

Milujme seba
Uzdravovanie je proces, ktorý vedie k rozvoju osobnosti. Dáva nám možnosť pochopiť, že nie vždy musíme byť silní. Prijímame sa takí, akí sme, a sme radi, že sme takí, akí sme. Uzdravovanie je proces, v ktorom sa stávame objektívnymi k sebe, v ktorom si uvedomujeme, že nás niekto môže milovať, že sme hodní lásky. To preto, lebo začíname milovať seba. Skutočný problém mnohých zranení je v tom, že nemilujeme seba, že sa odmietame, že nemáme k sebe dostatočnú úctu. Neprijímame svoje hriechy a neúspechy, neprijímame sa takí, akých nás chcel mať Boh.

Prijímajme a dávajme lásku
Uvedomme si, že Boh nás stvoril na svoj obraz a Boh je láska. Ak sme stvorení na jeho obraz – a on do nás vložil lúč svojej lásky – čím väčšmi milujeme a čím väčš­mi sme hodní lásky, tým väčšmi sa podobáme Bohu. Ak sa cítime nehodní lásky, ak necítime, že nás Boh miluje, ak necítime, že nás milujú ľudia, ak nemilujeme seba, vzďaľujeme sa od Boha. Vtedy neprežívame svoj život v plnosti, lebo prijať život v plnosti znamená prijímať a dávať lásku v hojnosti.
počas tohto seminára budeme často hovoriť o láske, lebo všetko naše utrpenie je spôsobené nedostatkom lásky. A každé uzdravenie spočíva v tom, že dávame lásku tam, kde jej niet. Spomínam si na jedného psychiatra, ktorý povedal: „Ak ťa bolí chrbát, miluj ho. Ak budeš milovať svoj chrbát, uzdravíš sa. Nehnevaj sa na svoju chorobu alebo na svoje utrpenie. Miluj chorú časť svojho tela a to ti pomôže uzdraviť sa. „Ak to môžeme povedať o telesnom uzdravení, o to skôr to platí o citovom uzdravení. Svätý Ján z Kríža hovorí: „Dávaj lásku tam, kde jej niet, a nájdeš lásku.“ Počas týchto dní uvidíte, že dosiahnete uzdravenie, ak budete lásku dávať a lásku prijímať.

Otvorme sa láske
Ak sa chcete uzdraviť, otvorte sa láske. Môžete to urobiť dvojako: z hľadiska psychologického a z hľadiska duchovného. Nebudeme tieto dva aspekty oddeľovať, lebo aj psychológia aj viera sú Božími darmi, jeden prirodzeným a druhý nadprirodzeným, ale oba pochádzajú od Boha. My nie sme vnútorne rozdelenými osobami. Každý z nás je osobou, ktorú Boh miluje aj z pohľadu prirodzeného aj nadprirodzeného. Na tomto seminári nebudeme hovoriť iba o psychologickom hľadisku nášho života. Budeme sa na veci pozerať aj Božím pohľadom. Viera sa stane našou súčasťou, naším postojom. Svätý Pavol v Liste Efezanom (1,2-4) hovorí:
„ Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske.“
Boh nás požehnal všetkým duchovným požehnaním. Okrem toho si nás aj vyvolil v Kristovi, aby sme žili v jeho prítomnosti svätým životom. Sme vyvolení, aby sme boli otvorení jeho láske a aby sme lásku odovzdávali aj iným. V procese uzdravovania je láska dôležitejšia ako viera. Možno vás to šokuje, ale viera nie je pri uzdravení vždy nutná, ale láska je vždy potrebná. Vidíme to aj pri zázrakoch, ktoré robil Ježiš.

Prežívajme pravú slobodu
V Liste Efezanom čítame aj to, že skrze Ježišovu krv sme získali vykúpenie, slobodu (1,4-7). Chcem zdôrazniť, že už sme získali slobodu. To znamená, že Ježiš chce, ^aby sme boli slobodní, aby sme sa nestali otrokmi samých seba.

Modlitba za uzdravenie a jej predpoklady
Čo znamená modliť sa za uzdravenie? V modlitbe za uzdravenie sa snažíme zjednotiť modlitbu, lásku a vieru. Mnohým modlitbám, aj mnohým modlitbám za uzdravenie, občas chýba jedna z uvedených dimenzií. Alebo im chýba láska alebo viera. Aké sú predpoklady modlitby za uzdravenie?

Dôvera v Boha
Modlitba, spojená s láskou a vierou, je prejavom dôvery v Boha. To znamená, že dôverujeme Bohu, a nie svojim schopnostiam. Dôvod, prečo nedôverujeme Bohu, spočíva v tom, že nedôverujeme sebe. Počas seminára zistíme, že jednou z našich najväčších rán je neistota, ktorá sa prejavuje v tom, že si nedôverujeme. Ak nedôverujete sebe, nebudete dôverovať ani Bohu, ani svojmu manželovi ani svojej manželke ani bratovi ani sestre v modlitbovej skupine, nebudete dôverovať nikomu.
Niekedy si myslíme, že sme silné osobnosti, ak nedôverujeme iným. Ale opak je pravda. Nedôverujeme iným preto, lebo nedôverujeme sebe, lebo sme plní neistoty. Uzdravený, slobodný človek dokáže dôverovať Bohu. Ak dôverujeme Bohu, už sa neobávame zlyhaní. Prosto sa zverujeme do Božích rúk a je to. Mnohé modlitby za uzdravenie sú neúčinné, lebo im chýba dôvera.

Účasť na Kristovej moci
Ďalší dôležitý moment v modlitbe, spojenej s láskou a vierou, je účasť na Kristovej moci. Spomeňme si na slová: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Ml 28,18). Túto istú moc odovzdáva Ježiš aj nám. „Bohu je všetko možné,“ hovorí Matúš (19,26) a „všetko je možné tomu, kto verí, „potvrdzuje Marek (9,23). Teda máme tú istú moc ako Ježiš. Povieme si, prečo. Ježiš konal mocou Ducha. A toho istého Ducha sme dostali aj my. Preto povedal Ježiš apoštolom: „Vidíte zázraky a ste z toho prekvapení. Ale budete robiť ešte väčšie skutky ako ja. Lebo všetku moc, ktorú mi dal Otec, dávam ja vám. Moc, ktorú mám, nepochádza odo mňa, ale od Otca“ (pórov. Jn 14,12-14), Ale je to tá istá moc.

Konať v Ježišovom mene
Čo robíme, keď sa modlíme za uzdravenie? Keď sa modlíme za uzdravenie, konáme v Ježišovom mene. V jeho mene oslovujeme stvorenie, narušené hriechom, a s láskou naň naliehame, s láskou ho povzbudzujeme, aby znova začalo fungovať tak ako predtým. Preto Ježiš povedal: „Choďte a ohlasujte dobrú zvesť každému stvoreniu“ (pórov. Mk 16,15). Boh stvoril dokonalý svet a chce, aby fungoval tak dokonale, ako je len možné. Ak sa teda modlíme za uzdravenie, priamo oslovujeme postihnutý orgán a prikazujeme mu, aby bol opäť zdravý. Oslovujeme ho, aby prijal Božiu lásku, aby začal fungovať podľa toho, ako ho Boh stvoril. Určité časti nášho tela ochorejú alebo prestanú fungovať len preto, lebo ich dostatočne nemilujeme.

Konať v súlade s Božím plánom
Ak niečo robíme v mene Ježiša, to značí, že to robíme v súlade s jeho plánom. Niekedy nevieme, aké sú Božie plány v živote určitého človeka. Ak pri modlitbe za uzdravenie vyslovíme slová „v mene Ježiša“, myslíme tým „v súlade s Božím plánom.“ A sme si istí, že Boží plán pre človeka je plán plný lásky. Ak sa však stane, že sa človek neuzdraví, neuzdraví sa preto, že to nebolo v Božom pláne. Ale aj neu-zdravenie môže byť plánom lásky pre človeka, za ktorého sme sa modlili. Možno v tej chvíli nerozumieme Božiemu plánu, ale ten je vždy plný lásky.

Ostávať v ňom
Kedykoľvek sa modlíme za niekoho, aby sa uzdravil, prosíme predovšetkým o to, aby zacítil, že ho Boh miluje. Ak človek pre svoju chorobu alebo zranenie necíti Božiu lásku, nemôže ani prijať úplné uzdravenie. Pri modlitbe prijíma Božiu lásku do konkrétnej časti svojho tela, ktorá je chorá alebo postihnutá. Preto je dôležité prežívať slová, ktoré nám adresuje Ján: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to“ (Jn 15,7).
Často si kladieme otázku: „Prečo nedostávam od Boha to, o čo ho prosím?“ Lebo zabúdame na podmienku, ktorú nám Ježiš kladie: „Ak ostanete vo mne… „Toto ostávanie v ňom je veľmi dôležité. Ostávať v ňom znamená byť s ním zjednotený, podriadiť sa mu, prijať jeho plán lásky a prežívať Božiu lásku.
Ak si myslíte, že vás Boh odmieta, že vás vzťah k Bohu robí nešťastnými, že vás Boh sklamal, staviate prekážku do cesty jeho láske, takže jeho uzdravujúca moc k vám nemôže prenikať. Je možné, že vnímate Božiu lásku, ale ona k vám nepreniká, lebo v ňom neostávate. Ak sa chcete uzdraviť, je veľmi dôležité, aby ste sa cítili byť milovaní Bohom. Treba, aby ste cítili, že vás Boh miluje v každej situácii, aj počas choroby.

Odpúšťať
Veľmi dôležitou podmienkou modlitby za uzdravenie je odpustenie. Srdce, ktoré nedokáže odpustiť, je zablokované a nevie sa uzdraviť. Je dôležité pamätať si už od začiatku, že je zbytočné modliť sa za uzdravenie, ak vo svojom srdci prechovávate neodpustenie. Často sa stáva, že sa vo vašom živote vyskytujú ľudia, ktorým ste niečo v minulosti neodpustili. Možno ste doteraz neodpustili svojmu otcovi alebo matke. Neodpustenie je príčinou mnohých zranení v našom živote.
Ak sa vnútorne uzdravíte, to ešte neznačí, že sa zbavíte utrpenia. Keď Ježiš visel na kríži, odpustil svojim nepriateľom, ale to ešte neznačí, že netrpel nedostatkom lásky od ľudí, ktorých miloval. Teda môžete byť uzdravení a pritom trpieť. Ale utr-penie vo vás už nebude vyvolávať hnev, depresiu ani zúfalstvo.

Zranení uzdravovatelia
Chcem zopakovať ešte jednu dôležitú vec. Som si istý, že počas seminára sa dotknete mnohých svojich rán. Nechceme tieto rany jatriť, ale ony sú tu. Preto je veľmi dôležité, aby ste si našli niekoho, s kým sa budete môcť porozprávať. Je veľmi bolestné dotýkať sa svojich rán a nemať pri sebe človeka, ktorý by vás podporil. Počas seminára všetci budeme zranenými uzdravovateľmi. Všetci budeme zranení, ale všetci budeme aj uzdravovatelia. Sme akoby v nemocnici, kde každý z nás je zároveň pacientom i lekárom. Preto je dôležité, aby sme si navzájom pomáhali a modlili sa jeden za druhého. Ani sa nehanbite požiadať iných, aby sa za vás modlili. Lebo, ako som už povedal, ak sa budete dotýkať svojich zranení bez pomoci iného človeka, bude to veľmi bolestné.