Konverzia srdca

Skutočnou konverziou srdca prejdeme vtedy, ak v modlitbe skutočne prejdeme cestou hriechu a odpustenia. Iba potom sa môžem v hĺbke  svojho srdca naozaj dotknúť túžby milovať Pána celým srdcom. Sviatosť zmierenia sa potom stane oslavou Pánovej lásky, posvätným stretnutím so vzkrieseným Pánom. Ak spoveď pre mňa znamená práve toto, potom jej časté slávenie mi môže byť veľkou pomocou vrastania do Božej lásky. Ak sviatosť zmierenia je pre mňa stále iba vymenovávanie hriechov, potom potrebujem prežiť skúsenosť uzdravenia. Potrebujem byť oslobodený od strachu, viny, zákonníctva. Silné pocity viny, výčitiek, sebaodmietania sú živené príliš individualistickým prístupom k hriechu a odpusteniu. Niektoré dimenzie hriešnosti sú nám spoločné našou príslušnosťou k rôznym spoločenským skupinám. Vcelku nechtiac prijímam hriešne postoje, ktoré sú vlastné západnej kultúre, konzumnej spoločnosti, príslušnosti k mužskému pohlaviu, atď. Slávenie sviatosti zmierenia v spoločenstve môže byť veľmi prospešné. Odvedie ma to od prílišného zaujatia mojím hriechom k uvedomeniu si, že sme ľudia hriešni, omilostení a milovaní.
Hriech (odmietnutie milovať Pána celým srdcom) nezmizne “iba tak” z nášho života. Hriešnosť zostane súčasťou nášho života. Ale toto je záležitosť Božej lásky, ktorá je oveľa mocnejšia. Sme v procese neustáleho rastu, ako ľudstvo i ako jednotlivci, a to skrze nekonečne sa opakujúci proces hriechu a odpustenia. Ale je tiež pravda, že sú chvíle skutočnej konverzie. Objavujú sa i veľké “skoky vpred”. Za pokánie a odpustenie sa musím modliť so živým očakávaním, že Boh mi dá to, o čo prosím.
Jedným z najistejších znakov toho, že naozaj odpovedám na Boží dar odpustenia, je môj súcit voči všetkým tým, ktorí – hoci hriešni – sú objektom tej istej nekonečnej lásky a milosrdenstva. Zrejme potom nebudem tým nespravodlivým sluhom v Matúšovi 18, ktorému bol odpustený obrovský dlh a ktorý, stretnúc svojho spolu – sluhu chytil ho pod krk a vymáhal od neho zanedbateľný obnos peňazí. Duch kritiky a radikálnej nespokojnosti s nedokonalým, hriešnym svetom odíde z môjho srdca.
Zmierenie nezostáva iba na úrovni jednotlivca s Bohom, ale zahŕňa i vzťah človeka ku všetkému stvorenstvu, k všetkým iným ľuďom a k sebe samému. Boh mi odpúšťa. Tu nie je problém. Ťažkosť spočíva v mojej neschopnosti odpustiť sebe samému, ktorá je zakorenená v previnení.
Dar odpustenia je zdarma. Môžem ho však prijať iba vtedy, ak prijímam Cestu, ktorou je Kristus. Skrze vieru a krst vstupujem do jeho života, na jeho cestu, ktorá je cestou kríža a vzkriesenia. Prijať dar obrátenia prináša so sebou nevyhnutnosť nasledovania Krista.