Krížová cesta podľa bl. Anny Kataríny Emmerichovej

Uvedomujúc si nesmierny duchovný poklad bolestného umučenia Krista sme inšpirovaní vydať sa na Krížovú cestu, ktorou podľa jej vízií apoštol Ján sprevádzal Pannu Máriu a Máriu Magdalénu od Kajfášovho domu k Annášovmu až k Olivovej hore a Getsemanskej záhrade. Hlboko prežívajúc Pánovo utrpenie si uctievali miesta, na ktorých spadol a obzvlášť ťažko trpel. Svätá Panna často pokľakla a pobozkala zem posvätenú pádom a krvou svojho Syna. Vykročme spolu s nimi na bolestné rozjímanie o Ježišovom utrpení.
PRVÉ ZASTAVENIE 
„Pán Ježiš je odsúdený na smrť Ponciom Pilátom“
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. 
Vojaci priviedli Ježiša v purpurovom plášti s tŕňovou korunou na hlave a rukami spútanými tŕním do paláca Poncia Piláta. Ježiš bol na nepoznanie. Oči, ústa aj bradu mal zaliatu krvou a celé telo mal doráňané. Krčil sa pod ťarchou bolesti a pri každom kroku sa zachvel. Keď ho Pilát zbadal pred tribunálom, aj on, ktorý bol známy ako muž kamenného srdca, sa roztriasol a pocítil ľútosť, zatiaľ čo nemilosrdní kňazi a zvyšok ľudu pokračovali v urážaní a posmievaní. Pilát adresoval veľkňazom a zhromaždenému davu nasledovné slová: „Hľa, tu ho máte,  avšak vedzte, že ja na ňom vinu nenachádzam!“ Desivé a srdcervúce predstavenie sprevádzali výkriky vychádzajúce z davu, ktoré však vystriedalo náhle ticho, keď Ježiš s ťažkosťami zodvihol tŕním ovinutú hlavu a vysilene vzhliadol Vtom Pilát zvolal: „Ecce homo! Hľa človek!“ Nenávisť veľkňazov a ich nasledovníkov voči Ježišovi ešte vzrástla. Kričali: „Pošli ho na smrť! Ukrižuj ho!“ Pilát dal pokyn na umlčanie davu a povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte si ho, no ja na ňom vinu nenachádzam.“ „Máme zákon a podľa neho si zaslúži zomrieť,“ odpovedali kňazi, „pretože sa vyhlasoval za Božieho Syna.“ Tieto slová Piláta vystrašili, dal si zavolať Ježiša do miestnosti a spýtal sa ho: „Odkiaľ prichádzaš?“ Ježiš však neodpovedal. „Nebudeš so mnou hovoriť?“ spýtal sa ho Pilát. „Vieš, že tak ako mám moc ťa ukrižovať, mám aj moc oslobodiť ťa?“ „Nemal by si nado mnou žiadnu moc,“ odvetil Ježiš, „keby ti nebola daná zhora, preto väčší hriech má ten, čo ma vydal tebe.“
Pilátov nerozhodný postoj znásobila jeho manželka Klaudia. Pilát nevedel, ako sa má rozhodnúť, a aký by mal byť jeho ďalší krok. Opäť vyhlásil, že „na Ježišovi žiadnu Vinu nenašiel“, no Ježišovi neprajníci žiadali jeho smrť ešte hlasnejšie a naliehavejšie. Pilát si pripomenul všetky obvinenia, ktoré boli voči Ježišovi vznesené, spomenul si na sen svojej manželky, aj na pôsobivé slová, ktoré mu Ježiš povedal. Neschopný vyniesť rozsudok sa rozhodol, že o Ježišovi sa musí dozvedieť viac, a tak opäť vošiel sám do miestnosti a vyzval Ježiša, aby vysvetlil, či je Bohom, či je skutočne tým kráľom, ktorého príchod bol prisľúbený Židom, kde je jeho kráľovstvo a k akým bohom patrí. Ježiš odpovedal dôstojne a jednoducho. Povedal Pilátovi, že „jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta“ a hovoril o zločinoch, ktorých sa Pilát tajne dopustil. Hovoril mu o strašnom treste, ktorý ho postihne, ak sa nebude za svoje činy kajať‘. Piláta Ježišove slová sčasti vystrašili a sčasti nahnevali. Vrátil sa späť na balkón a opäť vyhlásil, že je ochotný Ježiša prepustiť. Dav však kričal: „Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“ Ozývalo sa to zo všetkých strán, aj z plochých striech domov v blízkosti súdneho dvora, na ktorých bolo zhromaždených veľa ľudí. Pilát pochopil, že jeho úsilie bolo márne, a že nebude možné nijakým spôsobom utíšiť rozbesnený dav. Ich krik a preklínanie bolo ohlušujúce a Pilát sa začínal obávať vzbury. A tak si vzal vodu a umyl si ruky pred očami všetkých, hovoriac: „Ja som voči krvi tohto muža nevinný, je váš-“ Z davu, ktorý sa zišiel zo všetkých častí Palestíny, zaznel desivý a jednohlasný výkrik: „Jeho krv na nás a na naše deti!“
Ježišu, odsúdený na smrť, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci! 

DRUHÉ ZASTAVENIE 
„Pán Ježiš prijíma svoj kríž“
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. 
Keď’ Pilát opustil tribunál, niekoľko vojakov ho nasledovalo. Postávali zoskupení v hlúčikoch pred palácom, niektorí sprevádzali zločincov. Dvadsaťosem ozbrojených farizejov pricválalo k súdnemu tribunálu na koňoch, aby sprevádzali Ježiša až na miesto popravy, medzi nimi boli aj šiesti Ježišovi nepriatelia, ktorí pomáhali pri jeho zadržaní v Getsemanskej záhrade. Ozbrojenci priviedli Ježiša do stredu súdneho dvora a sluhovia mu zhodili k nohám kríž. Ježiš si vedľa neho pokľakol, objal ho svojimi svätými rukami, trikrát ho pobozkal a vrúcnou, nesmierne dojímavou modlitbou ďakoval svojmu nebeskému Otcovi za možnosť vykúpenia, ktoré sa práve začínalo.
Patrilo k pohanským zvyklostiam kňazov objať nový oltár, a Ježiš týmto spôsobom objal svoj kríž, vznešený oltár, na ktorom sa mala uskutočniť krvavá a výkupná obeta. Ozbrojenci ho vzápätí prinútili vstať a potom znovu pokľaknúť, aby si bez akejkoľvek pomoci vyložil ťažký kríž na pravé plece. Videla som anjelov, ktorí mu prišli na pomoc, inak by nedokázal kríž ani len zodvihnúť zo zeme. Kým sa Ježiš na kolenách modlil, kati vyložili kríže dvom zločincom na chrbát a silno im pripútali ruky. Trúbenie oznámilo odchod Pilátových vojakov. Ježiša surovo zodvihli, pretože sám ani zďaleka nemal dosť síl vstať. Vzal na plecia kríž s celou svojou váhou, ten kríž, ktorý teraz nesieme aj my podľa jeho pravdivého a svätého príkazu nasledovať ho. Takto sa začala víťazná púť Kráľa kráľov, púť taká ponižujúca na zemi, a taká slávna v nebi.
Ježišu, prijímajúci kríž, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci! 

TRETIE ZASTAVENIE 
„Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom“
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. 
Cesta, po ktorej vystupoval Ježiš s krížom, sa zatáčala doľava a začínala byť strmšia a širšia. Od vrchu Sion sa popod ňu tiahol podzemný kanál. Blízko bola jama, ktorá bývala po daždi plná vody a blata. Uprostred nej ležala veľká skala, ktorá mala ľuďom uľahčiť cestu. Keď Ježiš prišiel na toto miesto, bol už taký vyčerpaný, že sotva vládal kráčať. Ozbrojení muži, ktorí ho viedli, bez štipky súcitu Ježiša sotili a Ježiš spadol rovno na skalu a kríž sa zosunul po jeho boku. Krutí sprievodcovia boli prinútení zastať. Surovo Ježiša udreli a celý sprievod ustrnul, na chvíľu zavládol chaos. Ježiš urobil rukou pohyb, akoby hľadal niekoho, kto by mu pomohol vstať, a počula som ho zastonať: „och“ a „čoskoro sa to všetko skončí“ a potom sa modlil sa za svojich nepriateľov. „Zodvihnite ho,“ prikazovali farizeji, „inak zomrie v našich rukách!“ V sprievode bolo veľa žien a detí. Niektoré plakali, niektoré boli vydesené. Ježišovi sa napokon dostalo pomoci zhora. Keď však zodvihol hlavu, bezcitní muži, skôr ako ho vytiahli z blata, mu opäť nasunuli tŕňovú korunu. Sotva Ježiš stál znovu na nohách, naložili mu na chrbát kríž. Tŕňová koruna mu nevýslovne znásobovala bolesť a prinútila ho nahnúť hlavu nabok, zároveň tak urobil miesto krížu, ktorý mu ležal na pleciach.
Ježišu, padajúci pod krížom, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci!