Krížová cesta za oslobodenie národa

X. zastavenie : Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil

 Ježiš je bezbranný a obnažený. Strhli z neho šaty a takto ho ponížili. On to znášal s pokorou a v odovzdanosti do vôle svojho Otca. Ježiš tu trpel aj za všetky hriechy nečistoty. Koľko je vo svete príležitostí k hriechom nečistoty! Internet a nové médiá denne útočia na najnižšie ľudské pudy. A tu je už iba krôčik k závislosti. Obnažený Ježiš túži uzdraviť tie momenty z dejín každého z nás, v ktorých sme boli obnažení svojou slabosťou.
            Pane, uzdrav všetky rany spôsobené závislosťou na pornografii. Nech naše srdcia napĺňa Tvoj pokoj, aby sme sa v pravde postavili pred Tvoj trón. Odprosujeme Ťa za všetky hriechy nečistoty v spoločnosti, zvlášť za hriechy homosexuálneho správania. Odpusť, Pane, svojmu ľudu, nech pochopí jedinečnosť a dôstojnosť ľudskej lásky.

      Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
      Aj nad dušami v očistci.


XI. zastavenie: Pána Ježiša pribijajú na kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil

 Jedenáste zastavenie možno nazvať aj ranou násilia. Ježiš je totálne vyčerpaný a bezmocný. Je úplne v rukách svojich mučiteľov. Ostáva mu už iba volať do neba. Násilníci sa zmocňujú jeho tela a pribíjajú ho na kríž. Nepredstaviteľná bolesť! Dôvernosť Ježišovho vzťahu voči Otcovi však nenaruší žiadne násilie, žiadna bolesť. Do posledného výdychu je verný svojmu poslaniu a vôli svojho Otca. Do Jeho rúk z kríža odovzdáva svojho ducha.
 Koľkokrát sa ocitáme možno aj my v stave veľkej bolesti akéhokoľvek druhu, a nie raz sme natoľko zúfalí, že prestávame veriť, komu patríme. Ale Boh nás neopúšťa ani v najväčšom trápení, je k nám verný, to skôr človek stráca vernosť voči Bohu. Pod vplyvom nepriaznivých okolností úplne zabúda na svoju hodnotu Božieho dieťaťa.
Pane, prosíme Ťa, daj nám srdce tiché a pokorné, aby sme každú bolesť prežívali s Tebou a v dôvernom vzťahu dieťaťa k svojmu Otcovi.

      Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
      Aj nad dušami v očistci.


XII. zastavenie:   Pán Ježiš umiera na kríži
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil

 Ježiš zomiera za celé ľudstvo. Jeho smrť však neprináša smrť, ale život. On podstúpil muky kríža, aby vykúpil človeka. Ako málo však človek ďakuje Ježišovi za túto obetu lásky. Ako málo! Ježiš umiera, lebo Otec ho poslal hľadať svoje deti, aby im mohol vrátiť život. Tieto deti totiž blúdia a zomierajú mimo Jeho domu v hriechu. Ježiš, umierajúci na kríži, osamotený a opustený, ten, ktorého vysmiali, nepochopený vo svojej láske, nám ale hovorí o Otcovi, ktorý zomiera vždy, keď od Neho odchádzame a upadáme do hriechov. Ježiš zomiera za nás v každom našom hriechu, lebo hriechom si človek odoberá zo svojho života Boha. Ježišovo prebité srdce nám pripomína Otca, ktorému puká srdce vždy, keď od Neho odchádzame svojím hriešnym štýlom života a ktoré je veľmi radostné, keď sa vraciame naspäť k Nemu.
            Pane, pri tomto zastavení Ťa prosíme o to, aby sme vždy nanovo ďakovali za Tvoju obetu na kríži a vnímali ju ako náš nový začiatok.

      Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
      Aj nad dušami v očistci.


XIII. zastavenie : Pána Ježiša snímajú z kríža
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil

 Mária berie mŕtve telo svojho Syna do náručia. Objíma ho so živou vierou, láskou a nežnosťou. Mária – plná viery – však neupadá na duchu, nevzdáva sa, keď vidí smrť svojho Syna. Jej viera je silnejšia ako smrť. Na jej kolenách je dosť miesta aj pre nás, aby sme sa od nej učili silnej viere a nádeji. Mária chce vziať do svojho náručia aj naše životy. Chce priložiť naše rany vzdávania sa a rezignácie k tým Ježišovým, aby aj v nás zmŕtvychvstal jej Syn a naša radosť zo života.
Koľké matky držia v náručí svoje deti, ktoré zomreli na cestách, v práci, pod vplyvom závislostí alebo niekde inde! Držia ich však v nádeji, že sa s nimi opäť stretnú tam, kde bude zotretá každá ľudská slza.
Pane, posilňuj týchto rodičov na ich ceste životom, aby dokázali prekonávať bolesť zo
straty svojich najbližších práve pod Tvojím krížom, z ktorého prýšti nádej a nová radosť.

      Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
      Aj nad dušami v očistci.


XIV. zastavenie: Pána Ježiša ukladajú do hrobu
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil

 Ježiša kladú do hrobu, ktorý je miestom jeho odpočinku. Hrob sa nám spája s definitívou, s ukončením alebo azda s obmedzením a nemožnosťou inej alternatívy. Ježiš položený do hrobu však schádza do najhlbších rán našich sŕdc. Zostupuje do priepasti našich hriechov, do miest, ktoré sú ešte stále hrobom bez možnosti zmeny, bez nádeje na nové prežiarené ráno. Práve v týchto miestach chce Ježiš čakať na naše obrátenie a zmŕtvychvstanie. Chce, aby sme mu dovolili zostúpiť do priepasti našich životov, do temných miest, kde niet pravého života. Túži, aby sme mu odovzdali náš hriech, slabosť, závislosť a privinutý v jeho milosrdnom náručí mu povedali slová márnotratného syna, ktorý sa predsa len po rokoch vracia k Otcovi – Zhrešil som voči Otcovi i voči Tebe.“
 Pane, pri tomto zastavení ťa prosíme, priveď svetlom Svojho slova všetkých blúdiacich na správnu cestu, aby si uvedomili svoj hriech, a tak nadobudli stratenú hodnotu Božieho dieťaťa.

      Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
      Aj nad dušami v očistci.


http://www.kruciata.sk/intro.php?obsah=1654