Manipulácia v partnerskom vzťahu

Technika kontramanipulácie
Existuje neurčitý, povrchný spôsob komunikácie, ktorý umožňuje nezaujímať jasné stanoviská a k ničomu sa nezaväzovať. Vychádza z asertívneho správania. Ide o takzvané zahmlievanie. Používa ho veľmi často sám manipulátor, no aj ľudia, ktorí sú k manipulácii ľahostajní. Tí si tento postup volia intuitívne. Kontramanipulácia umožňuje svoje reakcie priebežne prispôsobovať manipulátorovmu správaniu. Niekedy sa uplatní neurčitá, hmlistá odpoveď, inokedy je vhodnejšia humorná alebo ironická poznámka, v inej situácii zasa rázne odmietnutie. Komunikácia vychádza z pozorovania ľudí, ktorí si s manipulátormi poradia najlepšie, to znamená ľudí, ktorých manipulácia a provokácia necháva ľahostajných. Títo jedinci nie sú v emočnej rovine citliví na útoky, kritiku, vyhrážky a ďalšie nebezpečné prostriedky vedúce k destabilizácii a reagujú na ne podobným spôsobom. Manipulatívna osobnosť sa rýchlo odpútava od ľudí, ktorí nereagujú na jej nátlak alebo prinajmenšom na snahu vyvolať destabilizujúce emócie. Manipulátor sa nemôže cítiť dôležitý alebo nadriadený v styku s človekom, ktorý je ľahostajný k manipulácii, pretože ten nereaguje ani na menej rafinovanú provokáciu. Priaznivé účinky kontramanipulácie závisia taktiež od toho, či bol konkrétny jedinec už v minulosti obklopený manipulátorom, alebo či ich je v jeho okolí viac. Partner v roli manipulátora býva prekvapený, ak mu začne predtým manipulovaný partner odpovedať sebaisto. Manipulátor to nesie ťažko, je možné, že bude partnera ďalej provokovať, aby opäť reagoval podľa jeho predstáv. Partner v úlohe obete si musí takisto spracovať pocity viny, ktoré pravdepodobne pocíti, keď sa bude náhle prejavovať ako ľahostajný človek, bez srdca, neľudský a zlý. Všetky tieto označenia sú mylné, hoci si to o sebe podvedome manipulujúci partneri myslia. Samotný manipulátor ich z toho bude obviňovať, aby partnera donútil zaujať defenzívny postoj. Preto je vhodnejšie na akýkoľvek osobný útok použiť kontramanipulujúcu odpoveď: „Ak si niečo také chceš myslieť, tak si to pokojne mysli.“ Slová, ktoré v kontramanipulácii obeť volí, sú dôležité, pretože odrážajú jeho duševný stav. [25]
Emočný stav, v ktorom sa partner v úlohe obete ocitá, keď musí čeliť provokáciám, manipulatívnym stratégiám alebo len znášať manipulátorovu prítomnosť, nie je totiž zďaleka neutrálny. Jeho partner cíti, ako ho manipulátor vyvádza z rovnováhy. Spätná väzba pre manipulatívneho partnera, že rozpráva agresívne, nekoherentne, podivne a deštrukčne, nieje manipulátorom reflektovaná. Odpoveď býva obyčajne pohotová na podkladene koherentných argumentov spočívajúcich na mylných základoch, ktoré sa zdajú logické. Manipulátorova odpoveď často zasahuje obeť, lebo manipulátor sa bude ospravedlňovať, alebo ďalej tvrdiť, že má pravdu. Obete sa zmocní zlosť, ktorá narastá, čím viac manipulátor prevracia argumenty svojho partnera. Slovný súboj nikam nepovedie. Nakoniec mu síce partner povie, čo si myslí, no nervozita, ktorej sa úporne bráni, manipulátorovi len dokazuje, že mu chýba sebaistota. [26]
Cieľom kontramanipulácie je manipulujúcemu partnerovi odpovedať tak, akoby komunikácia nezanechávala nijaké stopy na obeti. Manipulátor by tak mal svojho partnera aj vnímať. Pohráva sa so slovami a ich nejasnými významami, spolieha sa na ich moc. Obeť by mala používať rovnaké slová a tým vyrovnať pozíciu s manipulátorom. [27]
Transakčná analýza
Medzi možnými riešeniami manipulatívneho vzťahu opíšme aj transakčnú analýzu v súvislosti s jej predikciou manipulácie medzi partnermi na základe komunikačných vzorcov v ich partnerstve.
Transakčná analýza je ucelenou teóriou, ktorá zahŕňa teóriu osobnosti, teóriu komunikácie a psychoterapeutickú školu, predstavovanú dnes Medzinárodnou spoločnosťou pre transakčnú analýzu (ITAA). Jej aplikácia je možná nielen v liečbe psychických a psychosomatických porúch, ale aj pri ceste za systematickým rastom osobnosti a ako prostriedok k porozumeniu medziľudskej komunikácii. Úspešne sa využíva na optimalizáciu medziľudských vzťahov a ovplyvňovanie rozvoja efektivity skupín či organizácií. [28]
Princípy, ktoré využíva transakčná analýza, sú tieto: štrukturálna analýza, analýza transakcií, analýza hier a analýza životných scenárov. Transakčne analytická psychológia osobnosti sa zameriava na tú časť ľudskej psychiky, ktorá je dostupná nášmu vedomiu, a ktorá sa označuje ako Ja alebo Ego. Transakčná analýza sa preto radí do skupiny takzvanej ego-psychológie, ktorá sa venuje dejom spracovateľným naším vedomím a nepátra po hlbinných nevedomých štruktúrach. [29]
Ego-stav je koherentný systém myslenia, cítenia, správania a neverbálnych prejavov. Model ego-stavov predstavuje tri spôsoby, akými ľudia prejavujú svoju osobnosť: ego-stav rodič, ego-stav dieťa a ego-stav dospelý. Konanie vychádza vždy z jedného ego-stavu osobnosti. [30]
„Najdôležitejšie je uvedomiť si, že v prípade zhubnej manipulácie vo vzťahu sa manipulátor a manipulujúci dostávajú do pozície rodič a dieťa. V každom človeku je schovaný rodič, dieťa aj dospelý. Rodič, to je správanie, ktoré sme prevzali od rodičov v detstve, dieťa v nás má rovnaké reakcie, aké sme mali, keď sme boli malí a len dospelý sa dokáže správať a rozhodovať na základe vlastného rozumu. Vždy, keď jeden z partnerov začne vystupovať v úlohe rodiča, ten druhý by sa mal uberať do pozície dospelého. To je jediná cesta, ako sa vyhnúť hádkam a manipuláciám.“ [31]
 
Transakcia sa skladá z podnetu jednej osoby a z reakcií druhej, ktoré sa stávajú ďalšími podnetmi, na ktoré treba reagovať. Cieľom analýzy je zistiť, ktorá časť človeka – Rodič, Dospelý alebo Dieťa – je pôvodcom podnetu a reakcie. [32]