Médiá v službách dobra alebo v područí zla?

Iba ak venujeme pozornosť tomu, koho počúvame, čo počúvame a ako počúvame, môžeme rásť v umení komunikovať, ktorého jadrom nie je teória alebo technika, ale „schopnosť srdca umožňujúca blízkosť.“
V tohoročnom posolstve s názvom Počúvať ušami srdca poukazuje na na to, že počúvanie je prvou nevyhnutnou prísadou dialógu a dobrej komunikácie.
Preto keď sa snažíme o skutočnú komunikáciu, to prvé počúvanie, ktoré treba objaviť, je počúvanie seba samých, svojich najhlbších potrieb, ktoré sú vpísané v našom vnútri.
Varovanie Benedikta XVI. pred mediálnymi vlkmi v ovčom rúchu
K otázke ohlasovania evanjelia v médiách sa jeho predchodca, pápež Benedikt, ešte keď bol kardinálom, staval tiež veľmi kriticky. V masmédiách oprávnene videl veľa „vlkov v ovčom rúchu“ (Mt 7, 15), ktorí sa prestrojujú za hlboko veriacich katolíkov a hlásajú do neba volajúce bludy. A tak sa podľa neho ohlasuje chaotická miešanina najprotichodnejších ideí, ktoré však svojím spôsobom majú punc módnosti, k čomu sa prikláňa väčšina. A názor väčšiny dáva ľuďom akýsi pocit istoty. Keď sa však ozve Cirkev, už sa to nepáči ani tým veriacim, ktorí ešte včera patrili k jej verným. (RATZINGER, J.: Církev jako společenství, 1994, s. 25.) Čo platilo vtedy, platí i dnes. 

Médiá sú podľa Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky aeropágom dnešných čias
Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky vydala dokumenty, v ktorých veriacich povzbudzuje k používaniu moderných technológií, teda i médií v službách evanjelia. Médiá nazvala „aeropágom dnešných čias“, ktoré vyšli v ústrety poslucháčom, aby ich získali.
Zároveň upozorňuje aj na negatíva, a to, že médiá majú moc ovplyvniť nielen spôsob myslenia, ale aj jeho obsah. Teda, čo médiá neuznajú za dôležité, človeku sa zdá byť bezvýznamné. A tak môžu prehlušiť hlas evanjelia (Communio et progressio, r. 1971 a Aetatis novae, r. 1992)a zvrátiť chápanie cieľa a zmyslu života.

O pár rokov neskôr poukazovala na užitočnosť reklamy, jej kultúrny a morálny význam, ale i na jej negatívne účinky, ktoré majú dopad na skazu morálky; preto vymenúva vybrané morálne zásady, medzi ktoré patrí napríklad pravdivosť v reklame, zachovanie dôstojnosti ľudskej osoby a spoločenská zodpovednosť (dokument Etika reklamy, r. 1997). Na pozitíva a negatíva internetu upozornila v ďalších dokumentoch a odporúčala ho postaviť tiež do služby Slova (dokumenty Cirkev a internet, dokument Etika a internet, r. 2002).

A čo na to slovenskí biskupi?
Konferencia biskupov Slovenska zriadila Radu pre spoločenské komunikačné prostriedky, ktorej pôvodný názov bol Komisia pre masmédiá Konferencie biskupov Slovenska. Na svojej web stránke ponúka zoznam odporúčaných katolíckych médií na Slovensku a vo svete.
V súvislosti s verejnou podporou masmédií na evanjelizačné ciele napísali biskupi v roku 1997 Príhovor na 7. veľkonočnú nedeľu – Svetový deň masmédiía o dva roky neskôr Pastiersky list biskupov Slovenska k 33. svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov, v ktorých upozorňujú na slovenské katolícke médiá a vyzývajú k ich podpore.
V Pastoračnom pláne pre roky 2001 – 2006 venovali kapitolu analýze masmédií ako prostriedkom spoločenskej komunikácie. V Pastoračnom pláne pre roky 2007 – 2013 mediálne výzvy len implicitne zahrnuli. V roku 2013 KBS vydala Normy ohľadom katolíckych médií a vystupovania klerikov a zasvätených osôb a predkladania katolíckej náuky prostredníctvom prostriedkov spoločenskej komunikácie.
Pravidlá pre pastoračnú starostlivosť Cirkvi na Slovensku ohľadom správneho a účinného predkladania evanjeliového posolstva zhrnula do pätnástich bodov.