Médiá v službách dobra alebo v područí zla?

Uvádza, že „nik nemá právo vystupovať v médiách v mene Cirkvi, ak na to nebol v zhode s kánonickým právom ustanovený alebo splnomocnený“.
Toto právo sa dostane iba takému, ktorý sa vyznačuje „vernosťou učeniu evanjelia, spoľahlivými vedomosťami, rozvážnosťou a zodpovednosťou za vypovedané slová, starostlivosťou o lásku k pravde a o účinné odovzdávanie evanjeliového posolstva“. Avšak aj splnomocnenci sa majú zdržať vystupovania v médiách, osobitne ak ide o zložité a kontroverzné otázky, a sú povinní rešpektovať názor KBS v otázkach, ktoré boli predmetom jej oficiálneho stanoviska. Stanovisko KBS prezentuje v médiách jej hovorca, ktorým je v súčasnosti Martin Kramara.
Náboženské programy nielen v katolíckych médiách
Náboženské spoločnosti majú právo na vysielací priestor i vo verejnoprávnych médiách. Okrem katolíckych médií tak i Slovenská televízia a Slovenský rozhlas by mali vysielať náboženské programy. Na výrobu týchto programov bola v roku 1990 zriadená Redakcia duchovného života Slovenskej televízie. Slovenský rozhlas začal s náboženským vysielaním v roku 1927, ktoré komunisti v roku 1952 zastavili a obnovené bolo až v roku 1990. Dohoda o spolupráci medzi Vatikánskym rozhlasom a Slovenským rozhlasom (dnes RTVS) v Bratislave je od roku 1991. Na základe nej rozhlas prináša informácie o živote kresťanov.
Zlo je v médiách rovnako reálne a prítomné ako aj dobro
V dnešnej dobe je nevyhnutné viac si uvedomovať existenciu realít, v ktorých človek žije – fyzickú, psychickú, duchovnú, a teda i virtuálnu, a to spôsobom vedomým i nevedomým.
Reálne a viditeľné informácie si človek môže vybrať a rozhodnúť sa, či ich bude sledovať alebo nie, či s nimi bude súhlasiť alebo nie. Podvedomé informácie veľakrát nepostrehne, lebo sú mu médiami často podsúvané skryte.
Ak človek vedome nevníma životné okolnosti, jeho podvedomie je v strehu a dokáže zachytiť i najmenšie detaily, ktoré môžu nechať stopu v jeho vedomí, ani o tom nemusí vedieť. Takýmto spôsobom zapĺňa svoje vnútro bez toho, aby si dané informácie či podnety zvolil a s nimi súhlasil.
To sa deje napríklad pri pustenej televízii alebo rádiu, ktoré mnohým ľuďom počas dňa slúžia ako podmaz, aby zahnali ticho, tlmiac svoje svedomie hlásiace sa o slovo. Ak je vysielaný obsah biblický, jeho vnútro, srdce môže byť plné biblických odkazov. Ak je to obsah skazený, i jeho myšlienky a srdce sa môžu kaziť. Ak je to obsah neužitočný, jeho srdce bude plné zbytočností, ako napríklad pikošiek zo showbiznisu. 

Podprahové informácie bývajú nanútené, často s úmyselne pomýleným posolstvom

Cieľom podprahových informácií v médiách je odovzdanie istých posolstiev, s ktorými nemusí byť človek stotožnený.
V extrémnych prípadoch sa dokonca môže stať, že podvedomie vypláva na povrch a začne nahrádzať vedomie. To sa deje napríklad vtedy, keď je človek v stave depresie alebo užíva omamné látky.
Informačný obsah, ktorý sa v ňom nahromadil, môže začať útočiť na jeho zmysly. 
Preto úlohou človeka je rozlišovať a správne si vyberať relácie, programy a články, ktoré obohatia jeho duchovný rozvoj a osobnostný rast. Namiesto toho, aby ho vtiahli do skazy a sebadeštrukcie, ktorá sa môže prejavovať negatívnym ovplyvňovaním jeho rozumu, hodnôt i viery, a v extrémnych prípadoch i ohrozovať jeho zdravie a život. 
Nie každé zlo sa snaží skrývať
Sú mediálne zlá, ktoré sú absolútne zjavné a pod rúškom atraktivity či zneužívania ľudskej nevedomosti až hlúposti im človek podľahne. Vidíme to nielen vo filmoch, reklamách a programoch, ale i v rôznych hrách a výzvach na sociálnych sieťach. Napríklad známy je prípad smrti dievčatka, ktoré sa snažilo uškrtiť sa pomocou pásky, aby plnila smrtiacu výzvu Blackout Challenge, v ktorej sa užívatelia TikToku snažili vyvolať mdloby alebo sa dostať do bezvedomia.
Komunikácia so zlom zvykne končiť osobnou prehrou. Preto i médiá v područí zla treba striktne odmietnuť.
Z plnosti srdca hovoria ústa…
Čo teda všetko majú v rukách pracovníci masmédií?
Okrem výberu informácií, ktoré majú človeka informovať, vzdelávať, varovať alebo potešiť,
sú zodpovední za informačný tok správ a obrazov vtláčaných do podvedomia ľudí, čím môžu ovplyvňovať ich zmysly.
Zmyslovému vnímaniu sa venovali aj výskumníci informačnej a ontogenetickej psychológie, ktorí priniesli zaujímavé zistenia. Podľa nich človek zrakom vníma 83 % informácií, sluchom 11 %, čuchom 3,5 %, hmatom 1,5 % a prostredníctvom chuti 1,0 % informácií. (ŠELINGA, J.: Obraz a jeho úloha v katechéze, 1998) Tieto údaje nezohľadňujú individuálne špecifiká; ako i fakt, že zatiaľ čo muži na spracovanie informácií používajú len jednu hemisféru, ženy používajú dve.
Na jednej strane je tu zodpovednosť človeka, ktorý starostlivo vyberá dôveryhodné informácie z dôveryhodných zdrojov, a na druhej strane je tu i zodpovednosť pracovníkov masmédií, akými informáciami budú zapĺňať nielen mediálny a virtuálny priestor, ale i myslenie, a teda i postoje či veci, o ktorých budú ľudia v živote rozmýšľať a s akou informačnou formáciou budú vyrastať mladé generácie, a tak utvárať náš svet.