Náboženský duch

Smrteľná kombinácia

Jedna z najsilnejších a najzvodnejších foriem náboženského ducha je založená na oboch zložkách, na strachu aj pýche. Tí, ktorí sú týmto spôsobom zviazaní, prechádzajú cez obdobia hlbokej skľúčenosti a cez vyčítania svojich chýb, ktoré vyúsťujú v pokání, ktoré je sebaponižujúce a ďalej sa budú pokúšať prinášať obete, ktoré budú utišovať Pána. Potom sa prevrátia na druhú stranu, kde sa stanú tak presvedčení, že sú nadradení druhým kresťanom, iným skupinám, hnutiam, a pod., že sa stanú nedotknuteľnými a neschopnými prijať nápravu. Základ, na ktorom stoja v ktoromkoľvek čase, bude ovplyvňovaný viac vonkajším tlakom, ako skutočným presvedčením.
Takýto náboženský duch je tak klzký, že sa bude vyšmykovať takmer z každého pokusu jeho konfrontácie. Ak oslovíš pýchu, tak strachy a neistoty povstanú, aby pritiahli (vyvolali) súcit (pochopenie). Ak budeš konfrontovať pýchu, potom sa to zmení na náboženskú pýchu, ktorá sa bude vydávať za vieru. Tento typ ducha vtiahne jednotlivcov alebo zhromaždenia na také extrémy, že sa nevyhnutne budú rozkladať.

Falošný dar rozlišovania

Náboženský duch bude zvyčajne podávať napodobeninu daru rozlišovania duchov. Tento falzifikát prospieva na tom, že oni vidia to, čo je zlé s ostatnými, miesto toho, že by videli čo Boh robí, aby im pomohol. Tu je to miesto, kde tento duch robí jedno zo svojich najväčších škôd cirkvi. Služba tohto ducha takmer vždy zanechá viac škody a rozdelenia, ako uzdravenia a uzmierenia. Jeho múdrosť má korene v strome poznania dobrého a zlého, a preto hoci tá pravda môže byť presná, je prinášaná v duchu, ktorý zabíja.
Tento falošný dar rozlišovania je motivovaný upodozrievaním a strachom. Upodozrievanie má korene v takých veciach, ako je odmietnutie, zachovanie si územia alebo všeobecná neistota. Skutočný dar rozlišovania môže fungovať len v láske. Akýkoľvek iný motív ako láska, zdeformuje duchovnú ochranu. Kedykoľvek sa niekto odovzdá súdu alebo kritike o nejakej inej osobe alebo skupine, nemali by sme tomu venovať svoju pozornosť, dokiaľ nemáme istotu, že ten, kto to prináša, tú osobu alebo skupinu skutočne miluje a má v nej „investíciu“ služby.

Anjeli svetla

Keď Pavol varoval Korintských pred tými, ktorí slúžia v náboženskom duchu, ktorí chceli priniesť jarmo zákonníctva na mladú cirkev, vysvetlil to:
„¹³Lebo takí falošní apoštolovia sú ľstivými robotníkmi, pretvarujúcimi sa na apoštolov Kristových. ¹⁴A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla. ¹⁵Nuž teda nie je toveľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by bolislužobníkmi spravodlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov.“ (2 Korintským 11:13-15)
Táto fráza „anjel svetla“ môže byť interpretovaná ako „posol pravdy“. Satanova najzvodnejšia a najvražednejšia maska je prísť ako služobník spravodlivosti, používajúc pravdy s cieľom deštrukcie. Je celkom zručný v citovaní Písma, v používaní múdrosti, ale je to múdrosť zo stromu poznania, ktorá zabíja. Môže presne ukázať na to, čo je zlé s niekým iným, ale vždy to robí takým spôsobom, ktorý rúca, kedy nedá riešenia, ktoré vedú k oslobodeniu a životu.
„Anjeli svetla“, ktorí sú zmocnení náboženským duchom, budú najprv hľadať to, čo je zlé na niekom, než to, čo je dobré. Maskou zvyčajne bude ochrana oviec, pravda alebo Pánova sláva, ale rozhodujúci duch je zlý duch a vždy skončí v tom, že spôsobí rozdelenie a deštrukciu. Kriticizmus nesie výzor múdrosti, ale je to pýcha v jednej zo svojich základných foriem. Keď niekoho kritizujeme, tým vyhlasujeme, že sme lepší ako on. V niektorých oblastiach môžeme byť lepší ako iní, ale ak sme, tak je to len milosťou. Veriaci vedia, že skutočná milosť Božia sa nikdy nepozerá na to, ako druhých zhodiť, ale ako ich zbudovať, ukladajúc na nich tú istú milosť, na ktorej oni sami postavili svoje životy. Ako staré príslovie hovorí: „Každý somár vie rozkopať stodolu, ale vyžaduje to zručného tesára na jej vybudovanie.“

Náboženský duch a vražda

Keď sa Adam a Eva rozhodli žiť poznaním dobra a zla, ochutnali náboženského ducha. Prvým následkom tohto činu bolo zameranie sa na seba – pozerali na seba. Prvé dieťa, ktoré sa im narodilo potom, čo ochutnali toto ovocie, bol Kain, ktorý je prvým biblickým modelom človeka, ktorý je ovládaný náboženským duchom.
Kain bol „obrábačom zeme“ alebo inak povedané, zemsky mysliaci. Náboženský duch bude vždy vyhľadávať to, aby nás zameral na pozemskú oblasť, len nie na nebeskú. Toto „semeno Kaina“ súdi podľa toho, čo sa vidí a nemôže pochopiť tých, ktorí „vytrvajú vidiac Toho, ktorý je neviditeľný“ (Žd 11:27, z angl. prekladu). V Zjavení vidíme druhú šelmu „vychádzajúcu zo zeme“ (Zjv 13:11); toto je kvôli tomu, že duchovným semenom Kaina sú obrábači zeme. Toto pozemské myslenie vyprodukovalo jednu z najhorších šeliem, akú svet kedy bude poznať.
Kain tiež skúšal priniesť obeť Pánovi z jeho vlastnej námahy (úsilia). Boh tú obeť odmietol, ale prijal Ábelovu obeť krvi. Ovocie našich snáh nebude nikdy prijateľnou obeťou Pánovi. Toto bolo vyjadrením už od počiatku, že Boh prijme jedine krv Baránka. Miesto prijatia tejto nápravy a pokánia, Kain začal závidieť svojmu bratovi a zabil ho. Tí, ktorí sa snažia žiť svojimi vlastnými skutkami, často budú nahnevaní na tých, ktorí sa stavajú na spravodlivosti Baránka.
Preto Saul z Tarzu, „Farizej farizejov“, bol tak rozzúrený proti Kresťanom. Reprezentovali tú najväčšiu hrozbu voči tomu, na čom farizeji postavili svoje životy. Ich samotná existencia by nevydržala. Náboženstvá, ktoré sú založené na skutkoch, sa veľmi ľahko stávajú násilnými. Toto zahrňuje „kresťanské“ sekty, kde učenie skutkov nahradilo kríž Kristov.
Pán povedal, že ak človek nenávidí svojho brata, je vinný z vraždy. Tí, ktorí sú vedení náboženskými duchmi, sa snažia ničiť inými prostriedkami, ako fyzickým vzatím života. Mnoho prudkých útokov ohovárania podnietených proti zborom a služobnostiam, sú zúrenia tohto istého náboženského ducha, ktorý spôsobil, aby Kain zabil svojho brata.

Skúška skutočného posla

V Ezechielovi 37 bol prorok vzatý do údolia plného suchých kostí a dostal otázku, či môžu ožiť. Pán mu potom prikázal, aby „prorokoval kostiam“. Ako tak prorokoval, pospájali sa a ožili a stali sa veľkou armádou. Toto je skúška, ktorou každý skutočný služobník musí prejsť. Skutočný prorok môže vidieť veľkú armádu aj z tých najsuchších kostí. Bude prorokovať život suchým kostiam, dokiaľ neožijú a nestanú sa armádou. Falošný prorok s náboženským duchom, neurobí viac, než len povie kostiam, aké sú suché, nahromadí na ne znechutenie a odsúdenie, ale nedá žiaden život alebo moc k tomu, aby prekonali svoje okolnosti.
Apoštolom a prorokom je daná autorita budovať a búrať, ale nemáme právo búrať, ak sme najprv nestavali. Nemali by sme dať nikomu autoritu prinášať ľuďom korekciu, ktorí sú pod našou starostlivosťou, dokiaľ nemajú minulosť známu ich kŕmením a budovaním. Niekto môže namietať, že toto eliminuje služobnosť „proroka“, ale ja hovorím, že to sú tí „proroci“, ktorých by som rád zo služby odstránil. Ako povedal o nich Júda, „To sú tí nespokojenci, vyhľadávači chýb…“, ktorí sú „škvrnami na vašich hodoch lásky“ (pozri list Júdu 11-16, z angl. prekladu a dobrá interpretácia z gréčtiny „vyhľadávači chýb“, pozn. prekladateľa).
Tak, ako nám dal Éli príklad, beda takým pastierom, ktorí kŕmia a starajú sa o ovce, ale zlyhávajú v ich náprave. Pravá milosť Božia sa dá nájsť medzi extrémom nesvätého vyhľadávania chýb a neposväteným milosrdenstvom (preukazovanie milosrdenstva veciam, ktoré Boh neschvaľuje a odsudzuje). Obidva extrémy môžu byť výsledkom náboženského ducha.